Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-367-2014.pdf
PDF · 113.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/367/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: Y. A. T., s.r.o., so sídlom: Y. XX, XXX XX P., S. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XX, XXX XX Q. V. R., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911, práv. zast.: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie 794,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 794,68 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22.02.2012 do zaplatenia a trovy konania.
Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že s odporcom dňa 30.06.2009 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200022050, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 1.493,73 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 102,64 eur. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ a odporca dohodli na odklade splátok č. 8,9,10 a tieto sa zaviazal odporca zaplatiť ako splátky č. 25,26 a 27. Neskôr odporca požiadal o ďalší odklad splátok, a preto bol uzatvorený dodatok k zmluve, ktorým sa účastníci dohodli na odklade splatnosti splátok č. 12,13, 17,18, 25 a 26, za odklad splatnosti splátok sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu 410,56 eur. Uvedené splátky vrátane odmeny sa odporca zaviazal zaplatiť ako splátky č. 28 až 39. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1 a do uplatnenia práva navrhovateľa tj. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 2.069,24 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 12 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ uplatnil právo veriteľa tj. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 804,68 eur dňa 22.02.2012 a túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom 22.02.2012.
Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 04.02.2015 a uviedol, že odmieta platiť žalovanú sumu s úrokmi, pretože sú neadekvátne a nie sú v súlade so zákonom. Uviedol, že na karte klienta je jasne vidieť, koľko si vlastne požičal - sumu 1.320,23 eur a on splatil 2.079,24 eur. Uviedol, že mu mal navrhovateľ vyplatiť sumu 1.493,73 eur, no hneď na začiatku ho obral o sumu 173,50 eur. Nesúhlasil ani s poplatkom
za odklad splátok, ani s úrokom z omeškania. Poukázal na to, že zmluva je neprehľadná, chaotická, poukázal na rôzne hodnoty úrokov a RPMN na zmluve.
Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa dňa 29.04.2015 k veci vyjadril. Poukázal na to, že hoci je úver označený ako revolvingový, ide o klasický úver, a preto navrhovateľ mal a mohol v zmluve uviesť RPMN, v zmluve boli RPMN a celkové náklady spotrebiteľa uvedené nesprávne. Navrhovateľ do RPMN a celkových nákladov nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 173,50 eur a naviac bol tento poplatok ihneď započítaný voči čiastke, ktorú mal navrhovateľ na základe zmluvy odporcovi poskytnúť, a preto navrhovateľ odporcovi neposkytol sumu 1.493,75 eur, ale len sumu 1.320,23 eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 68,82% nie je možné, aby RPMN bola nižšia vo výške 63,75%, lebo v údaji o RPMN je premietnutá aj ročná úroková sadzba. Celkové náklady boli uvedené v sume 969,53 eur, hoci v skutočnosti sú v sume 1.143,13 eur, a to preto, že navrhovateľ do celkových nákladov nezahrnul všetky poplatky spojené s úverom (poplatok za možnosť odkladu splátok), a tieto poplatky skryl pod dohodu o poskytnutí služby, čo možno považovať za mimoriadne závažnú nekalú praktiku. Nesprávne uvedenie uvedených údajov je hrubým zásahom do práv spotrebiteľa. Okrem toho neboli vôbec uvedené výška, počet a termíny splatnosti úrokov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák.č. 258/2001 Z .z.. Úver je preto bezúročný a bez poplatkov a tak žiadal návrh zamietnuť.
Súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2015, na ktoré sa dostavil právny zástupca vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka zotrval na svojom písomnom vyjadrení, zdôraznil, že išlo o klasický a nie revolvingový úver, poukázal na to, že navrhovateľ poskytol úver vo výške zníženej o poplatok 173,50 eur, ďalej na to, že navrhovateľ uviedol RPMN za úver vo výške 63,75 %, pričom ročná úroková sadzba úveru je v zmluve uvedená vo výške 68,82 %, čo nie je možné, keďže ročná úroková sadzba je už subsumovaná v RPMN. RPMN je v zmluve uvedená v predpokladanej výške 68,82 %, pričom v údaji o schválenom revolvingovom úvere je už uvedená vo výške 63,75 %.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť/zmluva) č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2009/dňa 30.06.2009 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že odporcom v žiadosti je uvádzaný žiadaný úverový limit vo výške 1.493,73 eur, ktorý by bol povinný splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 102,64 eur za odplatu (zmluvnú odmenu) 969,53 eur, pri RPMN 68,82% a úroku 68,82 % ročne, priemernej hodnote RPMN 40,61% a nasledovný revolving 997,61 eur za odplatu (zmluvnú odmenu) 849,83 eur, pri RPMN 56,84% a úroku 62,76% ročne. Podľa navrhovateľa v časti „údaj o schválenom revolvingovom úvere“ sa úver poskytol vo výške 1.493,73 eur, za odplatu 969,53 eur, pri úrokovej sadzbe 68,82% ročne a RPMN 63,75%, pri priemernej hodnote RPMN 40,61% a následne bol schválený revolving 997,61 eur za odplatu 849,83 eur, pri úrokovej sadzbe 62,76% a RPMN 51,68 %. Následným oznámením veriteľa zo dňa 30.06.2009 (čl. 8) o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 1.493,73 eur, ďalej splatnosť úveru 24 mesačných splátok, výška splátky 102,64 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 19.8.2009 do splatnosti poslednej splátky 19.7.2011. Ďalej boli stanovené údaje o revolvingu, a to výška revolvingu 1.115,91 eur za odplatu revolvingu 849,83 eur. Ročná úroková sadzba úveru 68,81 %, ročná úroková sadzba revolvingu 62,76 %.
Odporca žiadal a navrhovateľ odporcovi schválil (okrem klasického úveru v sume 1.493,73 eur, ktorý mal odporca splatiť v 24 mesačných splátkach) aj revolvingový úver, avšak zo skutkového vymedzenia návrhu vyplýva, že navrhovateľ si z titulu revolvingového úveru (ktorý bol schválený v sume 997,61 eur)
neuplatňuje žiadne nároky. Z tohto dôvodu súd venoval pozornosť tej časti zmluvy, ktorá pojednáva o klasickom úvere poskytnutom vo výške 1.493,73 eur. Ďalej sa súd oboznámil so splátkovým kalendárom k zmluve, z ktorého vyplýva výška mesačnej splátky 102,64 eur a počet splátok 27 počnúc dňom 19.8.2009 až do 19.10.2011.
Dňa 21.1.2011 účastníci zmluvy uzavreli dodatok k zmluve č. XXXXXXXXXX o odklade splátok č. 17 a 18, ktoré sa odporca zaviazal zaplatiť ako odložené splátky č. 28 a 29 vrátane zmluvnej odmeny za vykonanie odkladu splátok v sume 205,28 eur.
Dňa 19.9.2011 účastníci zmluvy uzavreli dodatok k zmluve č. XXXXXXXXXX o odklade splátok č. 25 a 26, ktoré sa odporca zaviazal zaplatiť ako odložené splátky č. 32 a 33 vrátane zmluvnej odmeny za vykonanie odkladu splátok v sume 205,28 eur.
Súd mal z karty klienta na č.l.13 preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver z titulu ktorého bolo odporcovi vyplatené 1.320,23 eur (viď položka „vyplatená čiastka vrátane revolvingu“).
Ďalej bolo súdu doručené Oznámenie o zosplatnení zo dňa 03.10.2010 adresované odporcovi, v zmysle ktorého navrhovateľ z dôvodu omeškania odporcu s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace vyhlásil predčasnú splatnosť. Navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru tak, že celý úver sa stane splatným do 15 dní od doručenia tohto oznámenia odporcovi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy), podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd konštatuje, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere na č.l. 6 neobsahuje povinné náležitosti zmluvy, a to minimálne náležitosť podľa:
- § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. konečnú splatnosť úveru,
- § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého namiesto konkrétneho uvedenia dátumu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru, sa uvádza len toľko, že splátok má byť 24 a tieto majú byť splatné vždy v 19. deň v mesiaci, nemožno mať podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala a nemožno ho s určitosťou určiť ani preto, že z tejto zmluvy nie je jasné, kedy nastáva splatnosť prvej splátky (napr. či 19. deň mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, alebo inak), a teda od ktorého dňa sa má odpočítať 24 mesiacov, a tak s určitosťou nemožno dospieť k prípadnému konkrétnemu dátumu splatnosti poslednej 24.splátky. Okrem toho nie je v zmluve uvedený ani údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i / zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Podľa názoru súdu nepostačuje ak by aj tieto údaje boli uvedené len v dodatočne navrhovateľom vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 8), ktorý je dlžníkom odosielaný až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, a teda dodatočne. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere datovaná dňom 24.06.2009 a oznámenie je datované dňom 30.06.2009 oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo dlžník podpísal žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť dlžníkovi doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ním podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala. Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných dojednaní navrhovateľa na č.l. 7 možno vyvodiť, že toto oznámenie navrhovateľ posiela dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžníci sa teda dozvedia niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere (napríklad už spomínanú konečnú splatnosť úveru) až po tom, čo z ich strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám navrhovateľ jednostranne bez spoluúčasti odporcu.
Ďalej súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvy nedošlo ani k ustáleniu jednotného údaja o RPMN úveru a RPMN úveru po poskytnutí revolvingového úveru. Súd totiž zistil, že v časti, ktorú má vyplniť dlžník (údaje o požadovanom úvere) bola uvedená RPMN úveru v sadzbe 68,82% a RPMN po poskytnutí revolvingu v sadzbe 56,84%, pričom v časti vyplnenej navrhovateľom (údaje o schválenom úvere) navrhovateľ uviedol iný údaj o RPMN úveru, než v časti vyplnenej žiadateľom o úver, keď ako RPMN úveru uviedol sadzbu 63,75% a RPMN po poskytnutí revolvingu uviedol sadzbu 51,68 %. S poukazom na to súd konštatuje, že medzi veriteľom a dlžníkom nedošlo v úverovej zmluve ani k ustáleniu údaja o RPMN ako povinnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Pokiaľ zmluva neobsahuje konkrétnu sadzbu RPMN (pokiaľ sa teda účastníci nedohodli na jednotnej sadzbe RPMN), možno jednoznačne konštatovať, že k dohode o tejto povinnej náležitosti medzi zmluvnými stranami nedošlo, a preto zmluva uvedenú povinnú náležitosť neobsahuje.
Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere) neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, a preto je úver v zmysle § 4 ods. 3 vety poslednej citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov.
Zhrnúc vyššie uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov, a teda súd nemôže navrhovateľovi priznať nič iné, ako len rozdiel medzi odporcovi vyplatenou a odporcom splatenou istinou úveru.
Odporcovi ako bola poskytnutá suma 1.320,23 eur a odporca na úver zaplatil sumu 2.079,24 eur. Z tohto vyplýva, že odporca splatil poskytnutú istinu úveru (ktorú dokonca aj preplatil). Z uvedeného dôvodu súd
návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné priznať ani úroky, ani poplatky, a keďže neexistuje ani nesplatená istina, súd nemohol navrhovateľovi priznať ani sumu nesplatenej istiny. Keďže súd zamietol sumu čo do istiny, nemohol priznať ani na ňu sa viažuce úroky z omeškania.
Pre úplnosť súd dodáva, že ako z karty klienta jasne vyplýva, navrhovateľ si pri poskytnutí úveru pri vyplatení sumy odporcovi stiahol odplatu za službu v zmysle bodu 8, bod 8.1. písm. b/ Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil odporcovi možnosť odkladu splátok úveru, pričom túto odplatu si navrhovateľ vyúčtováva v čase poskytnutia úveru (teda ešte v roku 2009) bez ohľadu na to, či odporca bude mať o takúto službu záujem alebo nie (odporca túto službu využil neskôr - dohody z roku 2011). V čase uzavretia tejto dohody navrhovateľ nemohol vedieť, či vôbec k odkladu splátok dôjde alebo nie, pričom poplatok vyúčtoval bez ohľadu na túto podstatnú skutočnosť. Takýto postup navrhovateľa považuje súd za absolútne neprijateľný. Splatnosť tejto odplaty dňom uzavretia tejto dohody a následné jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválenej sumy úveru považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je výrazne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá OSP - o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
V konaní si ale uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd okrem posudzovania úspechu v konaní musí prihliadať i na účelne vynaložené náklady na uplatňovanie alebo bránenie práva. Je nesporné, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 22.12.2014 a podaním doručeným súdu dňa 29.04.2015 uskutočnil podanie, ktorým sa vyjadril k podanému návrhu. Je potrebné však uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle.
Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania. Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať advokátom, musí súd skúmať, či trovy súvisiace s právnym zastúpením boli účelne vynaložené.
Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov v zmysle čl. II stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie kolektívnych i individuálnych žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť, poskytovanie poradenstva a konzultácii spotrebiteľom.
Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc. Súd je vzhľadom na znenie stanov toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve za týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že v rámci svojej činnosti vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť
združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom a musí disponovať dostatočnou odbornou vyspelosťou a kvalifikáciou.
Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie nebolo nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne vynaložené. Naviac, vychádzajúc aj z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch, má súd za to, že ide o paušálny vstup združenia do množstva konaní, do ktorých vstupuje na stranu odporcov a v ktorých produkuje zväčša úplne rovnaké podania len so zmenenou spisovou značkou a označením účastníkov. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu neboli účelne vynaložené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.