Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/51/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2022, v trestnej veci obžalovaného X. T., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. zo dňa 17.03.2022, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného X. T. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. zo dňa 17.03.2022 bol obžalovaný X. T. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 18.12.2020 asi o 12.00 h viedol traktor zn. A.-XXXX T., P.: BL-XXX SU, s prívesom zn. P.?CK - F., P.: BL-XXX YI, v obci J., okres S., po štátnej ceste č. I/XX smerom na mesto M., rýchlosťou cca XX km/h, ktorá bola vyššia ako maximálna rýchlosť uvedená v osvedčení o evidencii traktora časť II. a evidenčnej karte traktora, v ktorých je uvedená maximálna rýchlosť do XX km/h, kde v kilometri XX,XX na suchej zjazdnej vozovke za ničím nezníženej viditeľnosti sa nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, reagoval oneskorene minimálne cca o 2,4 sekundy na pred ním v jeho jazdnom pruhu v križovatke stojace osobné motorové vozidlo zn. VW R., P.: LC-XXX CX, s riadne zapnutými svetlometmi, vedené vodičkou D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres S., ktoré chcelo odbočiť doľava, na vedľajšiu cestu č. Z./XXXX smerom na obec D. a dávalo prednosť oproti idúcim vozidlám a ktoré mohol vidieť, spozorovať najneskôr vo vzdialenosti cca XXX metrov, v dôsledku čoho došlo k zrážke a to k nárazu prednej časti traktora do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW R., pri čom spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle zn. VW R., maloletá D. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXX, okres S., sediaca na zadnom sedadle vpravo bez toho, aby sedela v detskej autosedačke alebo na podsedáku, kde nebola riadne pripútaná bezpečnostným pásom, utrpela ťažké poranenia hlavy s ťažkým opuchom mozgu, pomliaždenie dorzobazálnych častí pľúc, zlomeninu tela druhého hrudného stavca, ktorým zraneniam v dôsledku centrálnej smrti mozgu podľahla dňa 23.12.2020 o 07.00 h v D. fakultnej nemocnici s poliklinikou v U. U.; vodička v osobnom motorovom vozidle zn. VW R. D. J. utrpela zranenia a to natiahnutie, vyvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 5 dní, spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle zn. VW R. sediaca na pravom prednom sedadle, maloletá Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres S., utrpela zranenia a to povrchové pohmoždenie brušnej steny bez doby liečenia, čím obžalovaný porušil ustanovenie , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Za túto trestnú činnosť Okresný súd Lučenec uložil obžalovanému X. T. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní štyri roky. Podľa súd poškodených: J.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, T. zdravotná poisťovňa, a.s., Y. XX, U. U., Z.: XX XXX XXX a D. zdravotná poisťovňa, a.s., O. X, Q., Z.: 5 XXX XXX, so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Voči tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný X. T., a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2022, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 19.05.2022. Uviedol, že vo vzťahu k výroku o vine predovšetkým namieta nejednoznačné ustálenie skutkového stavu ohľadom spoluzavinenia vodičky D. J., vedúcej motorové vozidlo VW R., v ktorom sa nachádzala zosnulá D. T.. V celom priebehu trestného konania sa uplatňovala konzistentne obhajoba, spočívajúca predovšetkým v tom, že zosnulá nebola pripútaná na detskú sedačku či podsedák v čase dopravnej nehody a aký vplyv mala táto okolnosť na povahu zranenia, vplyv na zníženie jeho miery zavinenia a tým aj hodnotenia stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Jeho zásadnou námietkou je, že súd nesprávne vyhodnotil resp. odmietol vyhodnotiť význam spoluzavinenia vodičky osobného motorového vozidla na usmrtení zosnulej v dôsledku toho, že nebola pripútaná a taktiež námietka, že predmetom dokazovania súd neurobil to, aký následok by predmetná dopravná nehoda mala, keby bola zosnulá pripútaná. Otázka príčinnej súvislosti medzi nepripútaním a prípadným smrteľným následkom v dôsledku dopravnej nehody, ako i otázka, kto je za toto nepripútanie právne zodpovedný, sú pritom relevantné z hľadiska hmotnoprávnej kvalifikácie skutku, lebo príčinná súvislosť je jedným z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Výsledkom dokazovania, ktoré žiadal vykonať, mohol byť i znalecký záver o tom, že by poškodená v prípade pripútania do detskej autosedačky či podsedáku neutrpela smrteľné zranenia, a teda skutok by nebol kvalifikovaný ako trestný čin usmrtenie podľa ust. § 149 ods. 1 Tr. zák., ale ako iný trestný čin.

Bez vykonania relevantného znaleckého dokazovania navrhovaného ním, ktoré však súd odmietol vykonať, nie je súd uvedenú otázku spôsobilý náležite, bez pochybností zodpovedať. Okresný súd vychádzal len z existencie objektívnej príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a smrtiacim následkom, rezignoval však na zváženie významu nepripútania zosnulej, ktoré mohlo mať tiež na výsledný následok určitú mieru vplyvu. Okresný súd vôbec nezohľadnil a nezisťoval mieru, ktorou mohla prispieť vodička motorového vozidla k následku jeho konania. Rovnako má táto okolnosť vplyv i na prípadnú voľbu druhu trestu a jeho konkrétnu výmeru.

Okresný súd nemal ani dostatočné podklady na posúdenie veci z tohto uhla pohľadu, pretože v priebehu trestného konania nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pribratím znaleckého ústavu C. M., odbor doprava za účelom vykonania testu simulácie reakcie dieťaťa pripútaného bezpečnostnými pásmi použitím znaleckého experimentu na detskej figuríne. Okresný súd nepribral túto znaleckú organizáciu, i keď znalec J.. U. L. z odboru zdravotníctva a farmácie odporúčal za účelom jednoznačného zistenia, či mala vodička motorového vozidla nejaký podiel na spôsobenom následku a až potom by bolo možné s presnosťou blížiacou sa k istote zodpovedať túto otázku po vykonaní vyšetrovacieho pokusu s figurínou.

Uviedol, že protokolácia výpovede znalca Z.. X. na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2022 zo strany prvostupňového súdu je nepresná a za účelom získania ucelenejšieho a pravdivejšieho obrazu o obsahu výpovede znalca je nevyhnutné vypočuť si zvukovú nahrávku z pojednávania zo dňa 22.02.2022. Podľa jeho názoru, znalec Z.. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní, teda, že nevie jednoznačne posúdiť, aký vplyv by malo použitie bezpečnostného zariadenia (sedačky alebo podsedáku) vo vzťahu k zraneniam poškodenej. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že Z.. X. v znaleckom posudku a ani po jeho vyhotovení nevykonával žiadne relevantné znalecké úkony (výpočty, simulácie) za účelom preukázania vplyvu detskej sedačky či podsedáku na zranenia poškodenej, a teda akékoľvek jeho úvahy a názory v danej otázke zostávajú bez existujúceho, objektívneho a predovšetkým verifikovateľného podkladu. Napriek tomu, že znalec Z.. X. na hlavnom pojednávaní uviedol svoj odhad či názor, že detská sedačka by pravdepodobne spôsobila ešte závažnejšie zranenia u poškodenej,

zároveň k uvedenej skutočnosti tvrdil:,, tak ja to neviem preukázať“, alebo ,,tak ja neviem to s určitosťou povedať, že koľko, ako, neviem to vypočítať”.

Avšak prezentovaný názor nebol súčasťou znaleckého skúmania, žiadnych výpočtov, ani simulácií, ktoré by mohol iný nezávislý znalec i obhajoba overiť, čiže sa jedná o nepreskúmateľné tvrdenia znalca. Taktiež okresný súd neprihliadal na výpoveď znalca Z.. D. X., ktorý uviedol, že existuje softvér, pomocou ktorého možno simulovať pohyb posádky vo vozidle a uvedenú simuláciu robia len pracovníci C. M.. Z dôvodu, že nebolo vyhovené návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, porušil tým okresný súd jeho právo na spravodlivý proces a aplikáciu zásady in dubio pro reo. Rozsudok o vyslovení jeho viny, opierajúci sa o znalecké posudky a výsluchy znalcov v časti príčinnej súvislosti následku s nepripútaním zosnulej, vychádzajúce z argumentácie o pravdepodobnosti úvah, nemajú v tejto časti žiadnu dôkaznú silu. Existencia príčinnej súvislosti musí byť naisto postavená a iba samotná pravdepodobnosť, že nepripútanie zosnulej nemuselo mať vplyv na smrteľný následok, nestačí. Dôkazné bremeno nesie obžaloba.

Javí sa relevantná a legitímna jeho požiadavka na skúmanie eventuálneho spoluzavinenia následku vodičky osobného motorového vozidla, ktorá si nesplnila svoju zákonnú povinnosť uloženú v ust. , , ako aj vládneho nariadenia č. , ktoré ukladajú výslovnú povinnosť zaistiť prepravovanú osobu zádržným bezpečnostným systémom. Pokiaľ vodička mala vedomosť, že osobné motorové vozidlo nie je vybavené bezpečnostným zádržným systémom určeným na zaistenie bezpečnosti prepravovaných osôb (detská autosedačka alebo podsedák), nemala ani započať jazdu. Obžalovaný má nielen oprávnenie sa dožadovať objasňovania týchto skutočností, ale predovšetkým orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 9/1979 povinné tiež zisťovať, či osoby, ktoré pri strete motorových vozidiel utrpeli ujmu na zdraví a sediacich na sedadlách s povinne vybavenými pásmi, boli nimi v dobe stretu motorových vozidiel tiež pripútané, v prípade, že nie, aký vplyv mala táto okolnosť na povahu ich zranenia. Obžalovaný trval na dokazovaní spoluzavinenia následku vodičkou osobného motorového vozidla, predovšetkým preto, že táto okolnosť má potenciálny vplyv i na voľbu druhu trestu a jeho konkrétnej výmery.

Nezávisle na tom, či on na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, okresný súd aj tak musel v celom rozsahu vykonať dokazovanie zamerané na otázku druhu a výmery trestu, ako aj na náhradu škody, nakoľko otázka spoluzavinenia je otázkou relevantnou pre určenie druhu a výmery trestu. V zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. On nespochybňuje, ani nikdy nespochybňoval, že príčinou následku bolo porušenie jeho povinností. Namietal však už od začiatku trestného stíhania, že nebolo spoľahlivo zistené a preukázané, či tu bolo čo i len čiastočné spoluzavinenie inej osoby, vodičky osobného motorového vozidla. Túto jeho námietku nie je možné bez ďalšieho odmietnuť, pretože jej dosiaľ nebola venovaná náležitá pozornosť. Okresný súd sa s týmito otázkami, t.j. otázkami súvisiacimi s podmienkami nepripútania mal. poškodenej dôsledne nevysporiadal. Súd nesprávne vyhodnotil význam spoluzavinenia vodičky na smrti zomrelej v dôsledku toho, že nebola pripútaná a aké následky by predmetná dopravná nehoda mala, keby zosnulá bola pripútaná. To v danej veci urobené nebolo a to napriek tomu, že judikatúra NS SR už dlhodobo od orgánov činných trestnom konaní požaduje, aby v obdobných prípadoch práve takéto dokazovanie vykonané bolo (bližšie rozhodnutie NS SR zo dňa 12.9.1978, sp.zn. R 9/1979).

Vo vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu uvádza, že tento v časti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je možné považovať za spravodlivý, primeraný a uložený v súlade so zásadami ukladania trestu a jednoznačne sa vymyká ustálenej rozhodovacej praxi v porovnateľných prípadoch ako samotného prvostupňového okresného súdu tak i odvolacích súdov. Z odôvodnenia napádaného rozsudku okresného súdu dokonca vyplýva, že tento mu uložil nepodmienečný trest z dôvodu, že on podľa ust. prehlásil, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie, i keď urobenie vyhlásenia je právom a nie jeho povinnosťou a z dôvodu, že žiadal vykonať dokazovanie smerom k možnému spoluzavineniu následku vodičkou motorového vozidla. Uložený nepodmienečný trest s týmto odôvodnením okresného súdu vyznieva ako vyjadrenie odplaty jemu za

to, že sa v trestnom konaní v rámci obhajoby dožadoval náležitého zistenia skutkového stavu veci bez toho, aby sa súd riadil zákonnými ustanoveniami .

V rozpore so zákonom a konštantnou judikatúrou NS SR vyhodnotil okresný súd snahu obhajoby preukazovať na hlavnom pojednávaní aj mieru spoluviny vodičky osobného motorového vozidla v tom zmysle, že táto maloleté dieťa neumiestnila do detskej autosedačky ako priťažujúcu skutočnosť pre neho pri ukladaní trestu, pričom táto okolnosť mala byť dôvodom uloženia nepodmienečného trestu. Súd neprihliadal na to, že práve možné spoluzavinenie ďalšej osoby na vzniku následku dopravnej nehody má vplyv na závery o druhu a výmere trestu. Súd je povinný prihliadať na to, kto a akou mierou sa podieľal na spáchaní trestného činu, ako aj na význam a povahu účasti na spáchanom trestnom čine. Z daného je zrejmé, že uložený nepodmienečný trest nie je následkom trestného činu a nie je v príčinnej súvislosti s jeho spáchaním, ale je uložený za to, že on podľa odôvodnenia súdu napriek jednoznačným dôkazom sa na hlavnom pojednávaní snažil preukázať aj spoluvinu vodičky osobného motorového vozidla v tom zmysle, že táto maloleté dieťa neumiestnila do detskej autosedačky, prípadne nepoužila podsedák. Podľa ust. , každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa ust. , obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

Je nezákonné a v rozpore s princípmi trestného práva a právom na spravodlivý proces jeho sankcionovať prísnejším trestom ako odplatu za to, že sa u nezávislého a nestranného súdu domáha náležitého objasnenia skutkového stavu vo vlastnej trestnej veci a odôvodňovať prísnejší trest práve jeho procesnými návrhmi na doplnenie dokazovania a snahou preukázať právne relevantnú skutkovú okolnosť. Procesný postup obžalovaného a obhajoby nie je kritérium pre ukladanie druhu a výmery trestu podľa ust. § 34 Tr. zák. a takýmto postupom by v podstate nestranné a nezávislé súdy nútili obžalovaných k priznaniu a nevykonávaniu svojich procesných práv a obhajobu k nevykonávaniu svojich povinností, nakoľko by existovala zákonom aprobovaná možnosť uložiť za takýto procesný postup prísnejší trest.

Postup prvostupňového súdu je v tejto súvislosti svojvoľný a nezákonný. Súd nemôže odôvodniť uloženie neprimerane prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody výlučne len poukázaním na snahu obžalovaného na hlavnom pojednávaní preukazovať aj spoluvinu vodičky osobného motorového vozidla, pretože túto okolnosť nemožno podradiť pod priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.zák., ale musí uviesť konkrétne dôvody, ktoré spôsobujú, že uloženie tohto trestu je primerané trestnému činu. Súd v danej veci nerešpektoval jeho právo na primeranosť trestu zodpovedajúcemu ním spáchanému trestnému činu. Pokiaľ tak súd argumentuje, tak táto argumentácia nemôže obstáť z hľadiska úvahy o jeho reintegrácii do spoločnosti. Súd svoj názor o primeranej prísnosti trestu musí odôvodniť okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa a nie procesným postojom k veci.

Dôvodom uloženia mimoriadne prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody teda nemôže byť bez ďalšieho len samotné presvedčenie súdu o primeranosti trestu. Súd v rozpore so skutkovým stavom veci uviedol v odôvodnení rozsudku, že mu chýbalo z jeho strany. Nie je zrejmé, z akých konkrétnych okolností prípadu súd vychádzal pri tvrdení, že on neoľutoval spáchaný skutok, nakoľko tento záver je v priamom rozpore s obsahom spisu. K spáchaniu skutku sa on v plnom rozsahu priznal, svoj skutok úprimne oľutoval pred orgánom činným v trestnom konaní v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 7.10.2021 na OR PZ v S., odbor kriminálnej polície odd. vyšetrovania. Do zápisnice z tohto výsluchu prejavil úprimnú vôľu uzatvoriť dohodu o vine a treste, s čím prokurátor nesúhlasil. Prokurátor na hlavnom pojednávaní odmietol uzatvoriť dohodu o vine a treste. Taktiež upovedomením zo dňa 16.12.2021 mu oznámil, že podnetu zo dňa 19.10.2021 na uzatvorenie dohody o vine a treste nevyhovuje, nakoľko má za to, že neboli splnené všetky podmienky na takýto postup, tak ako ich ustanovuje a požaduje a nasl. Osobne sa jemu nepodarilo poškodeným ospravedlniť a prejaviť úprimnú sústrasť, nakoľko poškodení toto odmietli, hoci on o to prejavil úprimnú snahu ihneď po nehode. Súd tieto skutočnosti nepovažoval za potrebné dokazovať a ani sa ho nikdy nespýtal, či sa poškodeným ospravedlnil. Psychickú záťaž v podobe vedomosti o zavinení smrti maloletého dieťaťa si on ponesie do konca života. Počas trestného konania zaujímal k spáchaniu trestného činu úprimne mienenú sebakritiku a kajúcny postoj, ktorý predpokladá možnosť nápravy. Súd na hlavnom

pojednávaní vôbec nebral do úvahy jeho psychický stav, ktorý od tragickej nehody trpí depresiami. Súd nemohol prehliadnuť počas výsluchu na hlavnom pojednávaní jeho ustráchanosť spojenú s vnútorným chvením (zmätenosťou), ktorá mu znemožňovala vyjadriť sa súvislejšie a obsiahlejšie k veci. Jednotlivé zásady ukladania trestu neboli súdom starostlivo zhodnotené a aplikované vo vzájomnej jednote. Súd neprihliadal okrem požiadavky spravodlivosti trestu aj na dve dôležité požiadavky, a to zásadu zákonnosti trestu a zásadu individualizácie trestu. Súd nevychádzal zo zásady súdnej individualizácie trestu, ktorej legálne vyjadrenie je zhmotnené v § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd neskúmal jeho pomery, a to v celom spektre jeho pôsobenia v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby trest bol uložený spravodlivo.

Tento svoj záver súd presvedčivo a v súlade so zákonnou úpravou neodôvodnil, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Súd pri ukladaní trestu vôbec neprihliadal na zásadu proporcionality. Tento prípad evidentne neporovnával s inými prípadmi, v ktorých došlo k dôsledku dopravnej nehody k usmrteniu osoby. Prvostupňový súd vôbec neriešil požiadavku generálnej prevencie, a teda ochrany spoločnosti pred jeho závadným konaním, pretože táto bola saturovaná trestom zákazu činnosti. Nebolo teda nutné na neho ešte pôsobiť trestom odňatia slobody, a to všetko v zmysle zásady primeranosti ukladaného trestu. V porovnaní s inými obdobnými prípadmi ide o uloženie extrémne prísneho trestu. On nemá v úmysle zľahčovať spáchaný skutok, ale nejaví sa pre neho zákonné a spravodlivé uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý prekročil povolenú rýchlosť o 11 km/h a jeho reakčný čas bol 2,4 sekundy pomalší ako bolo nevyhnutné na predídenie nehode, pričom rovnaký prvostupňový súd v trestnej veci zn. uložil páchateľovi, ktorý usmrtil 1 osobu a ďalším trom spôsobil ujmu na zdraví; prekročil rýchlosť o 33 km/ h, pričom s letnými pneumatikami jazdil s cisternou po zasneženej vozovke, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Pripojil aj tabuľky právoplatných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že trest mu udelený v prejednávanej veci je neprimerane prísny a nespravodlivý, najmä v porovnaní s inými obdobnými prípadmi.

Vybočenie z princípu proporcionality pri sledovaní iných účelov a cieľov typicky ukladaním exemplárnych trestov alebo iným neprimeraným zastrením represie vo svojej podstate narušuje princípy rovnosti ľudí pred zákonom a právo na spravodlivý proces. Nedostatočné odôvodnenie a nedostatočne ospravedlnené rozhodnutie o uložení prísnejšieho druhu trestu je porušenie zákonnej povinnosti ukladať primerané trestné sankcie. Súd svoje povinnosti nenaplnil. Prakticky v jednom jedinom odseku sa obmedzil na dôvod uloženia nepodmienečného trestu. Súd nevysvetlil, prečo pri hodnotení primeranosti trestu nemôžu všetky poľahčujúce okolnosti prevážiť nad škodlivosťou toho, čo on spôsobil. V kontexte okolností prejednávanej veci súd nesplnil svoje povinnosti riadne vyložiť a logicky s potrebnou presvedčivosťou aplikovať právo, ako to na ňom požaduje čl. 36 Listiny a čl. 6 Dohovoru.

Rozhodnutie o treste je nepreskúmateľné v dôsledku absencie odôvodnenia, pretože sa nachádza mimo zákonného kritéria pre voľbu druhu a stanovenia konkrétnej výmery trestu a je v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním. V danej veci neboli pre uloženie tohto trestu splnené zákonné podmienky a uložený trest je neprimeraný. Uloženie mu nepodmienečného trestu, ktorému súd nepriznal žiadne priťažujúce okolnosti a pritom priznal poľahčujúce okolnosti, sa nachádza mimo zákonné kritériá pre voľbu druhu a stanovenia konkrétnej výmery trestu. Vybočenie z princípu proporcionality pri sledovaní iných účelov a cieľov - typickým je ukladanie exemplárnych trestov proti určitým osobám, ktoré sa dopustili rovnakých trestných činov s rovnakým smrteľným následkom vo svojej podstate narušujú princíp rovnosti pred zákonom a právo na spravodlivý proces. Uloženie trestu odňatia slobody na dva roky treba považovať za neprimerane prísny napriek tomu, že stupeň nebezpečnosti spáchaného činu sa nijak nevymyká typovej nebezpečnosti a naviac i okolnosti spáchania trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti na úseku dopravy vykazujú znaky skôr nižšej spoločenskej nebezpečnosti. Podľa všetkého mu bol tak prísny trest uložený hlavne preto, že na hlavnom pojednávaní trval na dokazovaní spoluzavinenia vodičky osobného motorového vozidla na spôsobenom následku, ako aj to, že neprejavil účinnú ľútosť na hlavnom pojednávaní. V danom prípade tak eminentný dôraz kladený súdom na moment generálnej prevencie vo svojom dôsledku znamená porušenie rovnosti účastníkov, lebo on je závažným spôsobom bez bližšieho odôvodnenia znevýhodnený pred ostatnými právoplatne odsúdenými na Okresnom súde v Lučenci z obdobných trestných činov s následkom spôsobenia smrti jednej osobe v príčinnej súvislosti s porušením ustanovení zákona o cestnej premávke.

Za takejto situácie nemožno považovať proces vedený proti nemu za spravodlivý z dôvodu porušenia jeho práv zakotvených v Listine základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3). Napadnutým rozhodnutím došlo k odklonu od analogických rozhodnutí, konkrétne rozhodnutím tohto súdu, ktorý v odvolaním napadnutej veci rozhodoval. Obžalovaným boli uložené podmienečné tresty, a to aj v prípadoch, keď išlo o závažnejšie konanie. Zistenie, že súd v analogických veciach iných účastníkov konania rozhodol odlišným spôsobom, svedčí o porušení jeho práv podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože táto skutočnosť do značnej miery spochybňuje objektivitu a elimináciu svojvôle súdneho rozhodnutia.

Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na riadne prejednanie, prípadne sám rozhodol vo veci tak, že zruší výrok v časti o treste odňatia slobody a uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril splnomocnenec poškodených, a to podaním zo dňa 10.11.2022. Uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a považuje ho za zákonný a správny. Vyjadril nesúhlas s námietkou obžalovaného, že súd nesprávne vyhodnotil resp. odmietol vyhodnotiť význam spoluzavinenia vodičky osobného motorového vozidla D. J. na usmrtení mal. D. T. v dôsledku toho, že táto nebola pripútaná a že súd predmetom dokazovania neurobil to, aký následok by predmetná dopravná nehoda mala, keby táto bola pripútaná. Má za to, že tak znalec z odboru dopravy ako aj znalec z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom v plnom rozsahu zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov. Z odboru dopravy jednoznačne zotrval na závere v tom smere, že zo strany vodičky osobného motorového vozidla k žiadnemu porušeniu predpisov nedošlo a táto nemohla dopravnej nehode zabrániť a pokiaľ by vodič traktora náležite sledoval situáciu pred traktorom, tak vzhľadom k jeho rýchlosti mohol bezpečne traktor ubrzdiť a vzhľadom na charakter dopravnej nehody a deštrukčné poškodenie vozidla, ak by na zadnom sedadle bola umiestnená sedačka a maloletá by bola v tejto pripútaná, tak táto skutočnosť by nemala znížený vplyv na jej zranenia, ale práve naopak, tým, že by sa za poškodenou nachádzala sedačka, bol by vnútorný priestor menší a pri deformácii motorového vozidla by došlo pravdepodobne k ešte závažnejšiemu poraneniu, pričom k takému záveru sa priklonil aj znalec z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo s tým, že v prípade, ak by maloletá sedela na detskej sedačke, podsedáku, alebo by bol použitý trojbodový bezpečnostný pás, tak toto by malo význam iba vtedy, keby sa osobné motorové vozidlo pohybovalo alebo rotovalo, v danom prípade však osobné motorové vozidlo stálo a do vozidla prenikalo nepružné teleso a v takom prípade by podsedák a ani detská sedačka nezabránili vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela a vzhľadom na uvedené má za to, že súd správne vyvodil záver v tom smere, že žiadna spoluvina vodičky nebola preukázaná. Uviedol, že žiadna kompenzácia nedokáže nahradiť to, čo pozostalí prežívajú, nech by bola akákoľvek. V rámci možností, ktoré pripúšťa , si pozostalí uplatnili nemajetkovú ujmu, no nikto nedokáže relevantne vyčísliť škodu, ktorá im bola spôsobená konaním obžalovaného, ktoré prinieslo toľko žiaľu a utrpenia, ktoré sa premieta do ich psychickej sféry, pretože spomienky sú čerstvé a hlboko sa umocňujú aj priebehom súdneho konania a neustálym pripomínaním obrovského utrpenia, ktorým si museli prejsť a prechádzajú, tým navždy vyhasol život ich dieťaťa. Záverom navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného podľa zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, teda vo výroku o vine, ako aj o treste. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodených na verejnom zasadnutí sa pridŕžala písomného vyjadrenia v tejto veci. Uviedla, že, čo sa týka ich nároku na nemajetkovú ujmu, boli odkázaní na civilný proces a čakajú na právoplatnosť tohto rozhodnutia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa plne pridržiaval odôvodnenia odvolania. Navrhol zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania tak, ako to navrhovali. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ich správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného X. T. nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, vykonal dokazovanie, a to jednak výsluchmi obžalovaného, znalcov, prečítaním svedeckých výpovedí, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, čím bolo preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím porušil ust. , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Na základe celkového vyhodnotenia, s poukazom i na závery obdivoch vypočutých znalcov, keďže nebola preukázaná žiadna spoluúčasť viny vodičky osobného motorového vozidla D. J. a v danom prípade by detská sedačka alebo podsedák nezabránili vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela, keďže osobné motorové vozidlo stálo, okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil stíhaného skutku a svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa , Tr. zák. v súvislosti s použitím Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný X. T., znalci Z.. D. X., J.. J.. U. L.. Bolo vykonané aj dokazovanie, a to prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov J.. P. T., D. T., D. J., J. J., H.. G. J., J.. J. M. a H. J., ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, a to vyjadrenia poisťovne G., náčrtky poškodenej, technický preukaz, správu o nehode, vyčíslenie škody, záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta nehody, kalibračný certifikát, zápis o dychovej skúške, úmrtný list, list o prehliadke mŕtveho, lekárske správy, evidenčné karty vozidiel, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, výpis z evidenčnej karty vodiča, odpis registra trestov, výpis z evidencie priestupkov a posudky na obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný X. T. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní dva roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu v trvaní štyri roky. Správny bol aj výrok, ktorým boli poškodení odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa dostatočne poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov a Dohovoru však

nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis ).

K nosnej odvolacej námietke obžalovaného, že nebolo skúmané spoluzavinenie vodičky osobného motorového vozidla D. J., teda či by v danom prípade detská sedačka alebo podsedák zabránili vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku J.. J.. U. L., podľa ktorého, ak by maloletá sedela v detskej sedačke, podsedáku, alebo by bol použitý trojbodový bezpečnostný pás, tak by to malo význam iba vtedy, keby sa osobné motorové vozidlo pohybovalo alebo rotovalo. V danom prípade však osobné motorové vozidlo stálo a do vozidla preniklo nepružné teleso a vtom prípade by podsedák ani detská sedačka nezabránili vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela. M. Z.. D. X. naviac na hlavnom pojednávaní k tomuto uviedol, že ak by maloletá poškodená na zadnom sedadle bola umiestnená a pripútaná do sedačka, tak táto skutočnosť by nemala znížený vplyv na jej zranenie, ale práve naopak, tým, že by sa poškodenou nachádzala aj sedačka, bol by vnútorný priestor menší a pri deformácii osobného motorového vozidla by došlo pravdepodobne k ešte vážnejšiemu poraneniu poškodenej. Nie je teda pravdou, že by sa prvostupňový súd touto otázkou nezaoberal.

K ďalej odvolacej námietke, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, odvolací súd uvádza, že spôsob konania obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu prečinu usmrtenia v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, čím sú splnené zákonné podmienky pri ukladaní trestu, pri ktorom súd zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.