Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. L., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: B. L., nar. XX.X.XXXX, H..V. X, F., a G. L., nar. X.X.XXXX, F..F. X, F., o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.4.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od podania návrhu znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 150,- € mesačne na sumu 35,- € mesačne.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Od posledného určenia výživného uplynuli štyri roky, maloletý je žiakom už druhého stupňa základnej školy. Návrh na zvýšenie výživného nepodala z dôvodu, že otec neplatí výživné od počiatku. Za štyri roky dobrovoľne zaplatil 2x 20,- €. Občas jej výživné vymôže exekútor. Za posledný rok jej nezaplatil žiadnu čiastku. Požiadala o náhradné výživné.

Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil, pretože to nie je v záujme maloletého. Poukázal na to, že od určenia výživného uplynuli 4 roky, výdavky dieťaťa sa zvýšili. U predchádzajúceho zamestnávateľa pred rozhodnutím o výživnom bol ukončený pracovný pomer okamžite pre porušenie pracovnej disciplíny. Pri minulom rozhodovaní bol otec nezamestnaný a v súčasnosti pracuje. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozsudkom č.k. , , ako aj ostatným obsahom spisu a aj pripojených spisov a , pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -56 zo dňa 6.7.2011 a maloletý G. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu sumu 150,- € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.8.2011. Súd vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy otca za obdobie od 1/2011 do 5/2011 vo výške 619,- €, ktorý príjem bol vzhľadom k práceneschopnosti otca v mesiacoch 12/2010 a 1/2011 nižší ako ten za rok 2010, ktorý predstavoval 759,- €, a z čistej priemernej mesačnej mzdy matky vo výške 363,- €. V čase vydania predmetného rozsudku mal otec vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému G., ktorý mal 11 rokov.

Zo spisu súd zistil, že otec dňa 24.7.2013 podal návrh na zníženie výživného. Súd zamietol návrh otca rozsudkom zo dňa 28.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2014. V čase rozhodovania otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a oženil sa.

Zo spisu súd zistil, že otec dňa 11.9.2014 podal návrh na zníženie výživného. Súd zamietol návrh otca rozsudkom zo dňa 14.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2014.

Otec uzatvoril dňa 22.10.2011 nové manželstvo a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej L. L. narodenej dňa X.XX.XXXX, ktorá je zdravá. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok 203,20 € a rodinné prídavky na dve deti 47,04 €, nakoľko má vyživovaciu povinnosť k maloletému C., ktorý má 8 rokov a súdom má určené výživné 30,- €. Otec je od 1.4.2015 zamestnaný na dobu určitú s čistým priemerným mesačným príjmom 597,19 €. Od 20.5.2015 bývajú v podnájme, za ktorý platia 360,- €, pričom v máji 2015 zaplatili aj zábezpeku 360,- €.

Matka má i naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletej G. W., ktorá študuje nadstavbové denné štúdium. Má priemerný čistý mesačný príjem 482,96 €, poberá rodinné prídavky na dve deti 47,04 €. Býva s deťmi u svojho otca, ktorému mesačne prispieva na bývanie sumou 180,- €. Platí vlastnú poistku 33,- € a maloletému G. platí poistku 8,96 €.

Maloletý G. je žiakom 8. triedy základnej školy, stravuje sa doma, s výnimkou opakovanej nádchy je zdravý.

Z Oznámenia o skončení pracovného pomeru ŽOS Trnava, a.s. zo dňa 28.10.2013 obsiahnutého v pripojenom spise sp.zn. , súd zistil, že pracovný pomer otca v uvedenej spoločnosti trval od 2.10.2008, pričom tento pracovný pomer bol s otcom okamžite skončený podľa dňa 31.5.2012. Z Potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa ŽOS Trnava, a.s. súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda otca u tohto zamestnávateľa za obdobie od 6/2011 do 5/2012 bola vo výške 672,34 €.

Podľa o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa (ďalej len „OSP“), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletému nie je dôvodný.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ktoré sa má meniť ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom č.k. -56 zo dňa 6.7.2011 došlo k zmene pomerov na strane otca tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo predstavuje zvýšenie nákladov u otca, a je potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť. Pokiaľ však ide o jeho príjem, tu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemožno hovoriť o zhoršení, ale naopak o zlepšení pomerov, a to pokiaľ ide o výšku čistej mzdy, ktorú je otec schopný dosahovať.

Súd pritom poukazuje na výšku čistej priemernej mesačnej mzdy otca 672,34 €, ktorú dosahoval u zamestnávateľa ŽOS Trnava, a.s. v mesiacoch bez absencií za obdobie od 6/2011 až 5/2012 (t.j. do okamžitého skončenia pracovného pomeru). Tým, že otec svojim správaním zapríčinil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, na takéto jeho správanie sa v zmysle Zákona o rodine nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať uvedenú čistú mesačnú mzdu, a je potrebné z nej vychádzať, pričom s poukazom na skorší rozsudok č.k. -56 a v ňom zistenú čistú mesačnú mzdu, došlo k jej zvýšeniu. Z uvedenej mzdy 672,34 €, by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na obe deti, s prihliadnutím na to, že tak ako je tomu u matky, tak aj u otca je dôvodné predpokladať, že pri trvaní pracovného pomeru u zamestnávateľa ŽOS Trnava, a.s. by sa jeho príjem postupne zvyšoval.

Príjem otca by stačil na zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Nie je pritom možné prihliadať iba na záujmy jeho novej rodiny, pretože otec si pri jej zakladaní musel byť vedomý svojich povinností voči skôr narodenému dieťaťu. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v možnostiach otca zabezpečiť výživu oboch detí. Otec však musí vyvinúť väčšiu aktivitu a zároveň pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Pokiaľ ide o príjmové pomery matky, u nej prišlo k zvýšeniu jej čistého mesačného príjmu oproti poslednému rozsudku zo sumy 363,- € na sumu 482,96 €, ale zároveň sa zvýšili náklady na maloletého z dôvodu jeho veku.

U maloletého prišlo k podstatnej zmene pomerov tým, že na rozdiel od obdobia v čase vyhlásenia rozsudku č.k. -56 zo dňa 6.7.2011 navštevuje druhý stupeň základnej školy končí 8. triedu,

od poslednej úpravy uplynuli štyri roky. Ide o chlapca v pubertálnom veku 14 rokov, pričom je všeobecne známe, že najmä u chlapcov sú s týmto vekom spojené zvýšené náklady na stravu a ošatenie, čo je odôvodnené ich rýchlym rastom. Vzhľadom k uplynutiu času sa celkové náklady na maloletého zvýšili.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému nemožno vyhovieť, pretože nie je dôvodný. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov pribudnutím vyživovacej povinnosti, ale na druhej strane aj k zvýšeniu jeho potencionálneho príjmu. V sumáre preto nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného zo strany otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.