Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-311-2015.pdf
PDF · 103.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-43C/311/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľov: 1. N.. Y. P., nar. X.X.XXXX, bytom B.. V. XX, X., 2. N.. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. V. XX, X. a 3. N.. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, U., všetci pr. zast. H. kanceláriou X., s.r.o., N.: XXXXXXXX, so sídlom W. XX, X. proti odporcovi: U., s.r.o., N.: XXXXXXXX, so sídlom W. XX, X., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
U. návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
B. súdu doručeným dňa 5.6.2015 sa navrhovatelia v 1. až 3. rade (ďalej len „navrhovatelia“) domáhajú nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s týmito nehnuteľnosťami: 1. pozemkom registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé porasty, a s pozemkom registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedenými C. úradom J. U., katastrálnym odborom, na I. vlastníctva č. XXXX pre okres J. U., obec P. a katastrálne územie P., 2. stavbou stolárskej dielne bez súpisného čísla, stojacou na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, vedenou C. úradom J. U., katastrálnym odborom, na I. vlastníctva č. XXX pre okres J. U., obec P. a katastrálne územie P. a 3. so spoluvlastníckym podielom XX/XX k celku na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedeným C. úradom J. U., katastrálnym odborom, na I. vlastníctva č. XXXX pre okres J. U., obec P. a katastrálne územie P. najmä, aby tieto nehnuteľnosti a spoluvlastnícky podiel predal, daroval, zamenil, dal do nájmu alebo bezplatného užívania alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzil alebo vložil ako nepeňažný vklad do základného imania akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo zaťažil právom k cudzej veci, najmä záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo zriadením vecného bremena alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažil, až do XX dní od vykonateľnosti rozhodnutia v súdnom konaní vo veci samej.
U. návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že odporca je výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom na všetkým troch listoch vlastníctva je uvedená plomba o vkladovom konaní č. V-XXXX/XXXX, na základe ktorého má dôjsť zrejme k zmene vlastníka nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu zapísaných na daných listoch vlastníctva, alebo zaťaženiu daných nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu vecným právom tretej osoby. Z toho je zrejmé, že odporca vykonal úkon, ktorým previedol alebo zaťažil svoj majetok a na základe tohto právneho úkonu odporcu je vedené konanie o vklade vlastníckeho práva alebo iného vecného práva tretej osoby k daným nehnuteľnostiam a spoluvlastníckeho podielu pod daným číslom konania. Z priložených listov vlastníctva je podľa ich názoru tiež zrejmé, že odporca má aj iných veriteľov, ktorí sa domáhajú svojho práva na zaplatenie dlžných súm voči odporcovi prostredníctvom exekučných konaní. P. tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že odporca má finančné problémy a výkon rozhodnutia vydaného na základe návrhu navrhovateľov na začatie konania by mohol byť ohrozený z dôvodu, že odporca bude v čase výkonu rozhodnutia nemajetný. B. predbežného opatrenia pritom nebude mať vplyv na práva tretích osôb
uplatňujúcich svoje práva voči odporcovi, odporcovi však znemožní vykonať právne úkony smerujúce k ďalšiemu znižovaniu hodnoty jeho majetku. B. na nariadenie predbežného opatrenia je podľa ich názoru vzhľadom na už prebiehajúce konanie o vklade vecného práva k nehnuteľnostiam a spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach jedinou možnosťou navrhovateľov, ako sa efektívne domáhať práva na zaplatenie dlžnej sumy, keďže odporca zrejme nemá žiadny iný majetok a toto nariadenie by bolo zákonným dôvodom na prerušenie konania o vklade vecného práva k daným nehnuteľnostiam v zmysle § 31a písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. B. tohto predbežného opatrenia sa domáhajú z dôvodu, že dochádza k znižovaniu hodnoty majetku odporcu, ako aj vzhľadom na výšku pohľadávky navrhovateľov, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Z. sa tak navrhovatelia návrhom vo veci samej domáhajú voči odporcovi vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu X.XXX,XX eur s X,X % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od X.X.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške XXX,XX eur a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur titulom neuhradeného nájomného a platieb súvisiacich s nájmom vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, ktorú účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX.
L. § X02 ods. 1 C. súdneho poriadku (ďalej len C.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
L. § 75 ods. X C. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. B. nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. L., kedy môže súd nariadiť predbežné opatrenie sú demonštratívne uvedené v ust. § 76 C..
L. § 75 ods. X C. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
L. § 75 ods. X veta prvá C. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
L. opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Z. znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. B. teda o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. L. opatrenie možno nariadiť v prípadoch: ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. L. z uvedených dôvodov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Z toho vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. j. navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná, neodstrániteľná. V druhom prípade ide o situácie, keď sa povinný subjekt správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu. Aj v tomto prípade navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci napr. v správaní toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. B. predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, za predpokladu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej.
L. § 76 ods. X písm. e) a f) C. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že jestvuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. B. predbežné opatrenie tak sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. C. existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Q.
dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. J. môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
E. pojmom tohto druhu predbežného opatrenia je nenakladanie. C. vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať to, čo nie zákonom zakázané (čl. X ods. X ústavy). B. rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. H. legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že veci alebo práva patria jemu a je obava, že by ich žalovaný mohol zašantročiť (previesť na inú osobu, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými a pod.), veci a práva patria aj jemu, nielen žalovanému, a chce dosiahnuť, aby nedošlo k ich nadbytočnému opotrebeniu, poškodeniu alebo zničeniu, veci alebo práva nadobudol žalovaný na základe neplatného právneho úkonu, ktorý ho však oprávňuje na ďalšie dispozície, resp. právne úkony znamenajúce zmenšenie jeho majetku o tieto veci a práva a napokon, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi. L. posudzovaní návrhov veriteľov smerujúcich proti dlžníkom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby dlžník nemohol disponovať peniazmi na účte, hnuteľnými vecami alebo nehnuteľnosťami kvôli tomu, že dlhodobo neplatí svoje splatné záväzky je potrebné brať do úvahy výšku dlhovaného záväzku, dĺžku omeškania, dôvody neplnenia tohto záväzku, stupeň nebezpečenstva zmarenia výkonu rozhodnutia a nebezpečenstva, že majetok unikne.
B. s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. B. s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. L. čl. XX ods. X ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. L. čl. XX ods. X ústavy každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. L. čl. XX ods. X ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. L. čl. XX ods. X ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života. O. ústavne zaručené práva sa musia rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa XX ods. X písm. e) C.. U. by teda pred nariadením predbežného opatrenia mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, obmedzeniu, ba až znemožneniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti žalovaného, príp. zásahu do súkromia (súkromnej autonómie vlastníka veci alebo práva), ktorý nemá spojitosť so zabezpečovaním nárokov žalobcu prostredníctvom predbežného opatrenia. B. miera pritom znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, určenie vlastníckeho práva a pod.
V posudzovanom prípade súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľka v 1. rade so súhlasom ostatných navrhovateľov uzavrela dňa XX.XX.XXXX s odporcom Z. č XX/XXXX o nájme nebytových priestorov na G. ul. č. X v X. o výmere XX,XX m2, ktorý je oddelenou časťou nebytového priestoru identifikovaného ako priestor č. XX-XXX o výmere XXX mX na 1. podlaží uvedeného bytového domu, ktorého navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu v X k celku na nebytovom priestore a navrhovateľ v 3. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X k celku na nebytovom priestore. Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovatelia zaviazali prenechať odporcovi do užívania obchodné a prevádzkové priestory, ktoré predstavovali časť nebytového priestoru oddelenú priečkami od zvyšnej časti nebytového priestoru a odporca sa zaviazal uhrádzať nájomné a odplatu za ním spotrebovanú vodu. C. dlhodobo užíval prenajatý priestor, pričom postupom času sa dostal do omeškania s úhradami. J. XX.X.XXXX uzavrela navrhovateľka v 1. rade so súhlasom ostatných navrhovateľov s odporcom J. o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku a dohodu o jeho splatení. V tejto dohode sporové strany skonštatovali existenciu pohľadávky navrhovateľov voči odporcovi z titulu neuhradeného nájomného a platieb súvisiacich s nájmom v celkovej výške XX.XXX,XX eur. Z. sa dohodli, že odporca prevádza vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch na navrhovateľov, pričom sa dohodou započítala pohľadávka odporcu z titulu kúpnej ceny daných hnuteľných vecí s pohľadávkou navrhovateľov z titulu nájomného a odplaty za služby spojené s nájmom, čím došlo k zníženiu sumy pohľadávky navrhovateľov voči odporcovi na sumu X.XXX,XX eur. O. sumu sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľom počnúc dňom podpisu dohody.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhovatelia predložili súdu aj ďalšie listinné dôkazy, najmä výpisy z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXX a č. XXXX. Z nich súd zistil, že odporca je výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom o veľkosti XX/XX nehnuteľností špecifikovaných v úvode tohto odôvodnenia. V časti C: F. vo všetkých uvedených listoch vlastníctva sú uvedené záznamy o záložnom práve v prospech spol. L. S. U., s.r.o. a päť záznamov o exekučnom záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky U. poisťovne, pob. X., a to na základe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva vydaného exekútorským úradom T.. Y. T.. V časti B: P. a iné oprávnené osoby sú tiež vo všetkých uvedených listoch vlastníctva uvedené X poznámky oznamujúce obmedzenie oprávnenia vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou v podobe upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa X.X.XXXX predajom nehnuteľnosti vydaného exekútorským úradom T.. Y. T.. V liste vlastníctva č. XXXX a XXXX sú rovnako v časti B uvedené plomby vyznačené na základe V-XXXX/XXXX. L. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ďalej len „KZ“, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
L. § 5 ods. X KZ záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
L. § 5 ods. X KZ poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
L. § 8 ods. X písm. b) bod X KZ katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. W. operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. W. operát obsahuje aj vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. I. vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B
- vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti "C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza.
L. § 34 ods. X KZ práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Z. sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
L. § 38 KZ poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
L. § 39 ods. X KZ na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov okresný úrad zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.
L. § 44 ods. X KZ okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom, alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o proteste prokurátora, vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí katastrálneho konania o oprave chyby alebo o začatí konania o proteste prokurátora na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe, alebo v železničnej knihe; túto plombu zruší vykonaním vkladu alebo záznamu, alebo právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad, alebo právoplatným rozhodnutím o zastavení konania, alebo právoplatným rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo právoplatným rozhodnutím, ktorým sa nevyhovuje protestu prokurátora.
P. na horeuvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili nárok na nariadenie predbežného opatrenia, žiadnym spôsobom neosvedčili hrozbu vzniku reálnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť z dôvodov, ktoré uvádzajú. B. nijako neosvedčili, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, resp. že nebezpečenstvo zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. U. dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. T. skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (D. B. súdu U. republiky z XX. júla XXXX, sp.zn. X C. XXX/XX).
V prvom rade zostáva len domnienkou, tak ako uvádzajú aj sami navrhovatelia („...keďže žalovaný zrejme nemá žiadny iný majetok...“), že okrem uvedených nehnuteľností odporca nevlastní žiadny iný majetok, resp. jeho neschopnosť vzniknutý dlh uhradiť. Je nesporné a potvrdzujú to aj tvrdenia navrhovateľov, že odporca si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov dlhodobo plnil a podľa čl. I J. o uznaní dlhu je zrejmé, že záväzok vzniknutý neuhrádzaním nájomného bol ochotný a teda v danom čase aj pravdepodobne schopný uhradiť. J. bola podpísaná dňa XX.X.XXXX s tým, že odporca sa zaviazal veriteľovi tento dlh po odpočítaní čiastočnej kompenzácie v podobe prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v nebytovom priestore, uhradiť počnúc dňom podpisu tejto dohody tak, že splátky bude povinný uhrádzať prevodom v banke na účet veriteľa uvedený v záhlaví tejto dohody alebo v hotovosti k rukám veriteľa. Na základe vykonaného dokazovania v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení nebolo možné zistiť jednak to, či odporca skutočne nedisponuje iným majetkom ako uvedenými nehnuteľnosťami, ani čo je dôvodom omeškania odporcu s úhradou jeho záväzku, resp. prečo od uvedeného dátumu neuhradil ani jednu splátku svojho záväzku. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že znenie tohto dojednania J. o uznaní dlhu je natoľko neurčité, že môže spôsobovať prinajmenšom aplikačné problémy v súvislosti s posúdením otázky lehoty a podmienok splatnosti záväzku odporcu po jeho uznaní.
Z predložených listov vlastníctva však tiež vyplýva aj skutočnosť, že odporca má aj iných veriteľov (záložných). Na uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu sú zriadené záložné práva, v jednom prípade ide o hmotnoprávne záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako záložcom a spol. L. S. U., s.r.o. ako záložným veriteľom ešte pred vznikom pohľadávky navrhovateľov (keďže podľa údaja titulu nadobudnutia záložná zmluva nadobudla právoplatnosť dňa X.XX.XXXX a pohľadávka vznikla neuhradením nájomného za r. XXXX a január až august XXXX) a v ďalších prípadoch ide o procesné záložné právo zriadené exekútorom T.. Y. T. v rámci exekučného konania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že hlavnou funkciou záložného práva je zabezpečiť pohľadávku veriteľa a posilniť jeho právne postavenie, ak má pochybnosti voči dlžníkovi, či tento svoj dlh splní. Na druhej strane záložné právo núti dlžníka, aby svoj dlh splnil., v opačnom prípade veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku priamo zo zálohu. L. exekučného záložného práva spočíva v tom, že nevedie priamo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa, ale posilňuje jeho postavenie v tom, že v prípade budúceho speňaženia nehnuteľnosti (napr. výkonom rozhodnutia) bude veriteľovo právo na uspokojenie zabezpečené v poradí vzniku jeho exekučného záložného práva. Q. možno pritom vykonať len v rozsahu pohľadávky, vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Q. predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Zo záznamov, príp. poznámok uvedených v listoch vlastníctva nie je možné zistiť výšku pohľadávok zabezpečených záložnými právami. L. nie je možné zistiť ani to, či by v prípade predaja nehnuteľností odporca nedisponoval takým zvyškom výťažku, aby mohol prípadne vyrovnať aj ostatné svoje záväzky, napríklad aj záväzok voči navrhovateľom. V prípade, že sa navrhovatelia odvolávajú na údaj o uvedení plomby pod č. V-XXXX/XXXX, je potrebné zdôrazniť, že tomu tak nie je vo všetkých troch listoch vlastníctva (je uvedená len na LV č. XXXX a XXXX) a sami navrhovatelia sa dôvodu uvedenia tejto plomby („...má dôjsť zrejme k zmene vlastníka...“) len domnievajú. Z dikcie ust. § 44 ods. X KZ pritom vyplýva, že dôvodom môže byť napr. aj začatie katastrálneho konania o oprave chyby. B. nijakým spôsobom nepreukazujú, že odporca skutočne vykonal úkon, ktorým previedol alebo zaťažil svoj majetok a na základe tohto právneho úkonu odporcu je vedené konanie o vklade vlastníckeho práva alebo iného vecného práva tretej osoby k daným nehnuteľnostiam a spoluvlastníckemu podielu pod daným číslom konania V-XXXX/XXXX. P. spomínané údaje sú v listoch vlastníctva uvedené vo forme záznamov, prípadne poznámok, pričom podľa citovaných zákonných ustanovení ide len o úkony okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, resp. úkony určené na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu, ktoré však nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. O. právne účinky má len začatie katastrálneho konania, keďže práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § X ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak a práva k nehnuteľnostiam uvedené v § X ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú len vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (§ 28 KZ).
W. na základe vykonaného dokazovania v danom prípade neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, resp. u odporcu ako dlžníka nebolo zistené také konanie, ktorého dôsledkom by malo byť zníženie majetku, ktorý by bolo možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré by inak podstatnou mierou negatívne ovplyvnilo jeho majetkové pomery, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
V zmysle ustanovenia § 145 C. o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 OSP a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha), a to len s odôvodnením v súlade s § 205 ods. 2 OSP (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne posúdenie veci).