Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-112-2015.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovaným 1/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. V. č. XX a 2/ X. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v S. V. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 2.912,76 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 10.09.2014 č.k. 5C/432/2013-65 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 143,09 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 285,90 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu a žalovaní dňa 10.10.2005 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalovaní zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaní si túto zmluvnú povinnosť neplnili, čím sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Ku dňu 28.06.2012, teda ku dňu postúpenia spornej pohľadávky žalobcovi, boli žalovaní 1 213 dní v omeškaní, čo je zrejmé z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 22 spisu). Tým je premlčaný celý nárok žalobcu, pretože uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 25.11.2013. V dôsledku vznesenia námietky premlčania nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní sa vychádzalo z údaja o počte dní omeškania, pričom tento údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy. Ide o nepreukázanú skutočnosť a teda súd na ňu nemohol bez ďalšieho prihliadať. V súvislosti s posudzovaním uplatneného nároku sa vychádzalo len z dedukcie, a aj to nesprávnej. Právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi ním a žalovanými, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by ukončenie zmluvy preukazovali. Právny predchodca žalobcu a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť záväzkovo právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok i všetky práva súvisiace s pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Žalobca nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok. Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti podaním zo dňa 06.08.2012, čím nastala predčasná splatnosť splátok splatných od 20.08.2012 do 20.09.2015. Za takejto situácie mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok.
Čo sa týka trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi, v prípade týchto trov nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ustanovení § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Uvedené možno aplikovať aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom Združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. K vstupu do množstva konaní zo strany vedľajšieho účastníka dochádza bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa, a to oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania vedľajší účastník nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Vo veci nie je možné sa stotožniť s tvrdením, podľa ktorého rozhodnutie sa opiera iba o nepreukázanú skutočnosť súvisiacu s predčasným ukončením zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Samotný žalobca pritom ako právne významný dôkaz predložil do spisu prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 (č.l. 22 spisu). Podľa tohto listinného dôkazu pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným predstavovala sumu 5.183,78 Eur. Táto čiastka bola tvorená z istiny vo výške 4.399,24 Eur a z príslušenstva pohľadávky vo výške 784,54 Eur.
Pokiaľ ide o istinu, právny predchodca žalobcu v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok rozlišoval medzi istinou do splatnosti a istinou po splatnosti. V kolónke označenej ako istina do splatnosti je uvedený údaj 0 Eur a v kolónke označenej ako istina po splatnosti údaj 4.399,24 Eur. Z tohto jednoznačného dôkazu nemožno vyvodiť iný záver než ten, že už právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanými, nakoľko inak by nemohol v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok celú nesplatenú istinu úveru označiť za istinu po lehote splatnosti. Právnym predchodcom žalobcu uvádzaný údaj o 1 213-tich dňoch omeškania sa nedá hodnotiť inak, ako dôkaz potvrdzujúci záver, podľa ktorého žalovaní v čase postúpenia pohľadávky boli v omeškaní so splácaním celého svojho dlhu, vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere po dobu viac ako 3 roky.
Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Vstupom do konania mu vznikajú práva a povinností súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ustanovení § 142 a nasl. O.s.p. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. S prihliadnutím na výsledok sporu, žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešných žalovaných trovy konania.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len za tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy SR. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobila odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.
Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné, že vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu sa vedľajší účastník mohol dozvedieť až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť doručené až po tom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. mohla doručiť len žalovaným, resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a z tohto titulu úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 143,09 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 28.12.2014) vo výške 111,20 Eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za úkon vykonaný v r. 2014 vo výške 8,04 Eur a zo sumy 23,85 Eur tvoriacej 20 % DPH. Čo sa týka žalovaných, týmto ako úspešným účastníkom náhrada trov odvolacieho konania priznaná byť nemohla, nakoľko v súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.