Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-81-2015.pdf
PDF · 99.43 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: N. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 682,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 492,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 492,50 eur od 10.1.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 682,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 682,50 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 66 eur a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320131203 v sume 500 eur, za odplatu vo výške 190 eur, splatných v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a v 10 mesačných splátkach po 68,25 eur. Odporca do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 7,50 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 682,50 eur (690 - 7,50). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 7.1.2014 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 10.12.2013. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 11.12.2013 a zmluvnú pokutu vo výške 66 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 x 4 mesiace omeškania od decembra 2013 do marca 2014).
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 1.6.2015.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320131203 zo dňa 31.5.2013 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 500 eur pri výške odplaty 190 eur na 13 mesiacov čo predstavuje 18 % z poskytnutého úveru. Celková dlžná suma predstavovala 690 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur (prvé tri splátky) a 68,25 eur (desať splátok) k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver bol poskytnutý za odplatu a to úrok vo výške 20 % z istiny a odmena vo výške 18 % z istiny. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 48,52 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.
Upomienkou zo dňa 2.10.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 10.12.2013 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy 682,50 eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 16,50 eur a náhradou nákladov 100 eur; spolu dlžná suma 799 eur, ktorú skutočnosť oznámil odporcovi listom zo dňa 7.1.2014.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 190 eur bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 190 eur, však zahŕňala aj 20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé v akej výške v jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 500 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že bola uhradená celkom suma 7,50 eur a bolo preukázané, že výzvou, ktorá bola súčasťou spisu vyzval navrhovateľ na úhradu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom ku dňu 10.12.2013 zosplatnil celý dlh, ktorý finančné prostriedky v danej lehote nevrátil. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 492,50 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad 7,50 eur a poskytnutého úveru 500 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 492,50 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 190 eur) návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 11.12.2013 do zaplatenia, pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 10.12.2013 doručoval prostredníctvom pošty 7.1.2014 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 10.1.2014 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa §517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov návrh zamietol.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 66 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 x 4 mesiace omeškania od decembra 2013 do marca 2014), pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v predmetnej (formulárovej) zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 3,30 % z istiny úveru v sume 500 eur (39,60 % ročne), t.j. 16,50 eur mesačne; 198 eur ročne. Súd nezistil, že by v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale táto je stanovená v čl. 3 „Obchodných podmienok“. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 85,80 eur ako nedôvodný zamietol.
Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 492,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 492,50 eur od 10.1.2014 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 190 eur + zmluvná pokuta 66 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 492,50 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 256 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. Keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a odporcovi však v súvislosti s konaním žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).