Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Cb-13-2014.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni: C. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom Y. E. XXX o zaplatenie 265,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho advokáta návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2014 proti odporkyni domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 265,95 eur zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6 % ročného úroku z jednotlivo odporkyňou postupne splácanej istiny, zmenkovej odmeny vo výške 3,14 eura a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, pričom tvrdil, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 31.8.2010. Odporkyni bol návrh doručený spolu s tlačivom C podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 dňa 15.10.2014, pričom odporkyňa sa k takto doručenému návrhu nevyjadrila. K návrhu sa vyjadrila až v podaní doručenom súdu pred pojednávaním, pričom žiadala, aby mohla dlh zaplatiť v splátkach. S ohľadom na to, že súd vo veci mienil vykonať dokazovanie i inými dôkazmi ako tými, ktoré v návrhu označil navrhovateľ, súd v súlade s článkom 5 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 861/2007 nariadil pojednávanie. Súd v konaní postupoval podľa nariadenia č. 861/2007, pričom podľa článku 19 nariadenia č. 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Preto sa na otázky neriešené v tomto nariadení sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok. Súd okrem tvrdených skutočností vychádzal podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, keď mu bolo zrejmé, že POHOTOVOSŤ, s.r.o., vykonáva svoju podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov. Súdu bolo i známe, že POHOTOVOSŤ, s.r.o., si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach. Preto súd zisťoval i skutočnosti z listín v spise Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/3462/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti odporkyni ako povinnému pre vymoženie 989,22 eur s príslušenstvom. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to navrhovateľom predloženou zmenkou označenou v pravej časti záhlavia číslom 306000575, pričom bez návrhu súd vykonal dôkaz listinami zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16Er/3462/2012, a to zmluvou o úvere označenou číslom XXXXXXXX.5 čl. 4 a kópiou zmenky označenou číslom 306000575
čl. 6. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania mal súd zistený nasledovný skutkový stav: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 31.8.2010 zmluvu, na základe ktorej táto obchodná spoločnosť poskytla odporkyni úver vo výške 600,- eur, pričom odporkyňa sa zaviazala, že tejto spoločnosti zaplatí 1.128,- eur a to v 12 mesačných splátkach vo výške 94,- eur, pričom v zmluve bolo uvedené, že odporkyňa prehlasuje, že úver sa poskytuje na účel zamestnania. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bolo uvedené, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy vystavil dlžník ako vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy, pričom POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako remitent zmenky má právo uplatniť si celý svoj dlh vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Bolo dohodnuté, že zmenka bude vyplnená remitentom len vtedy, ak sa stane celý dlh splatným, pričom zmenková suma bude pozostávať zo všetkých dlžných súm a dátum úročenia sa vyplní tak, že ním bude deň, v ktorý sa stal splatným celý dlh. Druhá zmenka mala byť vyplnená len v tom prípade, ak sa prvá zmenka stratí alebo zničí. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bolo ďalej uvedené, že dlžník je v prípade, že sa stane celý dlh splatným, povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a dlžník je v prípade porušenia svojich povinností zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- eur. Odporkyňa v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere podpísala listinu označenú ako zmenka s číslom XXXXXXXXX. Zmenka bola vystavená v Partizánskom 31.8.2010 s tým, že v nej bolo uvedené: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/ B, zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne“, keď zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 942,01 eur a dátum začiatku úročenia 12.4.2011. Ako vystaviteľ zmenky je uvedený odporkyňa. Na druhej strane zmenky je uvedené Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o. K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a podpis POHOTOVOSŤ, s.r.o. Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore z predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzatvorená medzi odporkyňou ako dlžníkom a POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom. Zmluva uzavretá medzi touto spoločnosťou a odporkyňou je
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Odporkyňa mala v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa a POHOTOVOSŤ, s.r.o. mala postavenie dodávateľa. Teda išlo spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Preto je potrebné aplikovať na vzťah účastníkov i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení z čase uzavretia zmluvy, a to konkrétne § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého účinnosť až do 31.12.2010 bolo podržaná § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je osobitným ustanovením k zmenkovému a šekovému zákonu, a to osobitne k jeho § 17, keď osobitným spôsobom upravuje používanie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch s tým účelom, aby používaním zmenky v týchto vzťahoch nedochádzalo k zneužívaniu tohto osobitého inštitútu. Na tomto závere nič nemení ani to, že v zmluve bola začiarknutá jedna z možnosti zamestnanie a neboli začiarknuté možnosti povolanie, podnikanie a iný účel. Z uvedeného predformulovaného ustanovenia zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by poskytnuté peňažné prostriedky boli určené na zamestnanie odporkyne, a to osobitne z toho dôvodu, že zo zmluvy o úvere nemožno vyvodiť, že by dojednanie úveru na takýto účel malo osobitný vplyv na vzťah účastníkov, keďže uvedenie účelu poskytnutia peňazí žiadnym spôsobom neovplyvňovalo zmluvné dojednania účastníkov. Inak povedané použitie poskytnutých peňazí na akýkoľvek iný ako v zmluve uvedený účel bolo bez akýchkoľvek právnych následkov pre právne vzťahy účastníkov a je zrejmé, že toto zmluvné dojednanie sledovalo len účel spočívajúci vo vylúčení ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia treba dospieť k záveru, že navrhovateľ, na ktorého sa toto ustanovenie vzťahuje rovnako, bol povinný v tomto konaní preukázať, že ním predložená zmenka je vyplnená tak, že z nej vyplývajúci záväzok odporkyne zodpovedá záväzku odporkyne zo zmluvy. Z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula. Z vykonaného dokazovania predovšetkým nevyplynulo, že by sa namiesto pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. veriteľom zo zmluvy o úvere voči odporkyni stal navrhovateľ. Okrem toho zo zmluvy uzavretej medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou nevyplýva to, že by bol dojednaný, v tomto konaní uplatnený a v zmenke uvedený úrok vo výške 0,25 % denne. Preukázanie zhody dlhu zo zmenky s dlhom zo zmluvy treba považovať za nevyhnutý predpoklad preto, aby súd mohol navrhovateľovi priznať uplatnený nárok zo zmenky, ktorá zabezpečila splácanie spotrebiteľského úveru. Z § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že jeho účelom je limitovanie používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch tak, aby sa prostredníctvom zmeniek vymáhali spotrebiteľské dlhy len v takom rozsahu zmenky, v akom rozsahu je dlh podľa spotrebiteľskej zmluvy. Len taký výklad § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch môže byť konformný s účelom predpisov na ochranu spotrebiteľa v úverových vzťahoch ako takých. Opačný výklad by viedol k paradoxnému záveru, z ktorého by bolo možné vyvodiť to, že jednoduchým použitím nevyplnenej zmenky by sa dal prostredníctvom hmotnoprávnych a formálnych dogiem zmenkového práva obísť účel rozsiahlej hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Inak, expresívne vyjadrené treba uviesť, že spotrebiteľovi podsúvaným používaním v stredoveku vzniknutého inštitútu abstraktného cenného papiera - zmenky, ktorého pôvodným účelom vôbec nebolo zabezpečovanie dlhov, ale vytvorenie bezpečného platobného prostriedku, nemožno znegovať modernú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v prostredí záväzkového práva 21. storočia. Takýto výklad zákona je i v súlade so záverom Vrchného súdu v Prahe v konaní sp.zn. 9Cmo/122/2013, podľa ktorého pre rozpor so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela zo spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky, no základná dôvodnú obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku remitentovi. V tejto súvislosti treba poukázať na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného riešená otázka stretu zákona zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia námietok po indosácii zmenky, otázka zákazu zneužívacieho výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia aj so súdenou vecou. Rovnako k tomu treba uviesť., že v obdobnej právnej veci bola aj Európskemu súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka Krajským súdom v Prešove s tým, že z doteraz dostupných dokumentov vyplýva, že Európska komisia navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, ako je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“ Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, navrhovateľ bol v celom rozsahu svojho návrhu neúspešný, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.