Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-108-2014.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. H., nar. XX.X.XXXX, A. 4, H. proti odporcovi: H. X., nar. X.XX.XXXX, J.. H. XX, H. v konaní o zaplatenie 474,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 474,75 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18.1.2014 až do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania v sume 34 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 14,30 eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu bežného kalendárneho mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 4.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu nedoplatok na nájomnom vo výške 474,75 eur, so 6 % ročným úrokom z omeškania, ďalej náklady s uplatnením pohľadávky poštovné vo výške 6,60 eur, kopírovanie vo výške 7,70 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 100 eur. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 4.9.2014 rozšíril navrhovateľ svoj návrh o náhradu škody za odcudzenie dvoch lavíc a bandasiek vo výške 35 eur.
Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2015, odporca uznal dlh navrhovateľa na nájomnom vo výške 474,75 eur, ktorý je ochotný navrhovateľovi zaplatiť avšak v splátkach, nakoľko naraz takúto sumu nemá. Na rovnakom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že na úhrade sumy 35 eur za 2 lavice a bandasky netrvá. Zároveň navrhovateľ predložil na nahliadnutie potvrdenia o kopírovacích službách v sume 7,70 eur a podacie lístky v celkovej sume 6,60 eur, pričom zdokladoval, že ide o náklady, ktoré mal jednak za kopírovanie žaloby a všetkých listinných dokladov, ktoré súdu predložil v dvoch vyhotoveniach a jednak za zasielanie urgencií odporcovi a listinných dôkazov súdu.
Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2015 súd oboznámil navrhovateľa s listinami preukazujúcimi majetkovú situáciu odporcu a navrhovateľ súhlasil, aby mu odporca uhradil dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne.
Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a vypočutím účastníkov konania, zistil súd nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.6.2013 uzatvoril navrhovateľ s odporcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru postaveného na nedokončenom podchode na zastávke električiek Ladožská medzi koľajnicami a sídliskom Nad Jazerom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou dobou a výška mesačného nájomného bola stanovená na 100 eur mesačne. Odporca platil nájomné nepravidelne, preto navrhovateľ podaním zo dňa 18.1.2014 vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu. Dňa 22.4.2014 vrátil odporca navrhovateľovi kľúče od prenajatého priestoru. Dlh na nájomnom ku dňu podaniu žaloby predstavoval sumu 474,75 eur. Predmetný dlh odporca čo do dôvodu a výšky uznal na pojednávaní dňa 19.3.2015. Navrhovateľ žalobou žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 100 eur, no v priebehu konania vznik tejto ujmy žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nezdôvodnil.
Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Nájomca je povinný platiť nájomné od vzniku nájmu až do jeho skončenia.
Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom bytových a nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších zmien o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Podľa ust. § 1 písm. a) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, (ďalej len „zákon“). sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 7 zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá nájomná zmluva na priestor postavený na nedokončenom podchode na zastávke električiek Ladožská medzi koľajnicami a sídliskom Nad Jazerom. Odporca v konečnom dôsledku túto skutočnosť ani nespochybňoval a svoj dlh na nájomnom, ako ho vyčíslil navrhovateľ uznal, preto súd priznal navrhovateľovi jeho nárok z titulu dlžného nájomného. Uplatnený nárok vo výške 100 eur titulom nemajetkovej ujmy ale navrhovateľ nielenže nezdokladoval, ale ani neodôvodnil, preto keďže
navrhovateľ nepreukázal, že by mu bola nemajetková ujma vôbec spôsobená, súd jeho nárok z tohto titulu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom ku dňu 18.1.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V predmetnej nájomnej zmluve si účastníci výšku úrokov z omeškania nedohodli, preto keďže si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania, vznikol mu nárok na zákonnú výšku úrokov z omeškania. Navrhovateľ vo svojej žalobe nešpecifikoval dátum, od kedy si uplatňuje tieto úroky z omeškania, preto súd uzavrel, že odporca musel byť v omeškaní s platením nájomného najneskôr v deň, kedy navrhovateľ vypovedal nájomnú zmluvu (18.1.2014), keďže dôvodom tejto výpovede bolo práve neplatenie nájomného. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 18.1.2014 zo sumy 474,75 eur. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 18.1.2014 bola vo výške 0,25 % a teda výška zákonných úrokov z omeškania ku dňu výpovede z nájomnej zmluvy predstavuje hodnotu 5,25 % ročne.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V predmetnom konaní bol navrhovateľ úspešným účastníkom v konaní, preto aj keď v časti náhrady nemajetkovej ujmy a v časti prevyšujúcej výšku zákonných úrokov z omeškania, súd jeho žalobu zamietol, mal za to, že neúspech navrhovateľa bol v pomere k jeho úspechu v konaní nepatrný. Preto mu priznal náhradu trov konania a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v plnej miere. Náhrada trov konania predstavovala sumu 34 eur za zaplatený súdny poplatok za podanie žalobného návrhu a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky predstavovali spolu sumu 14,30 eur za vyhotovenie kópii žaloby a listín predložených súdu v dvoch vyhotoveniach (7,70 eur) a poštovné (6,60 eur) za zasielanie podaní relevantných pre toto konanie odporcovi a súdu.
Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Nakoľko odporca žiadal o povolenie splatenia dlžnej pohľadávky v splátkach, zaviazal ho súd, s prihliadnutím na jeho majetkovú a sociálnu situáciu a na súhlas navrhovateľa so splatením dlhu v mesačných splátkach vo výške 50 eur, na úhradu žalovanej pohľadávky spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.