Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/230/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pochádzajúcich z matky Ľ. E.Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času prechodne bytom G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61 a z otca Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 27, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom a úprave styku, takto

rozhodol:

návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom zamieta,

mení rozsudok Okresného súdu K. sp. zn. XXC/XXX/XXXX tak, že:

zvyšuje výživné zo strany matky na mal. S. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne od 1.9.2013 do budúcna a na mal. Y. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 1.9.2014 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,

dlžné výživné na mal. S. za obdobie od 1.9.2013 do 31.5.2015 vo výške 840 Eur a dlžné výživné na mal. Y. za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 vo výške 270 Eur povoľuje súd splácať matke spolu s bežným výživným na každé dieťa po 20 Eur mesačne až do úplného vyrovnania,

upravuje styk matky s maloletými deťmi tak, že:

matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi

- každý 3. a 4. víkend v mesiaci vždy od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,

- každý 4. týždeň v mesiaci v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý párny rok od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod.,

- každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.,

- každý párny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 2.1. do 16.00 hod.,

- každý párny rok od 2.1. od 16.00 hod. do 6.1. do 16.00 hod.,

- počas letných prázdnin prvé dva júlové týždne od pondelka 1. týždňa od 9.00 hod. do nedele 2. týždňa do 16.00 hod. a prvé dva augustové týždne od pondelka 1. týždňa od 9.00 hod. do nedele 2. týždňa do 16.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v nepárny rok od piatka 16.00 hod. do pondelka 11.00 hod. a v párny rok počas veľkonočného pondelka od 11.00 hod. do 18.00 hod., tak, že matka vyzdvihne maloleté deti pred domom, kde bývajú a na tom istom mieste ich vráti,

otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom zo dňa 13.8.2012 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu v K. sp. zn. XXC/XXX/XXXX a to tak, aby súd zveril maloleté deti do jej starostlivosti, určil výživné po 80 a 70 Eur na maloleté deti a upravil styk.

Otec s návrhom nesúhlasil. Navrhoval ponechať maloleté deti vo svojej starostlivosti.

Matka dňa 30.8.2013 upravila svoj návrh tak, že navrhovala, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa vykonávala v dvojtýždňových intervaloch.

Otec nesúhlasil ani s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť.

Kolízny opatrovník navrhoval ponechať maloleté deti v starostlivosti otca a prípadne rozšíriť styk matky s maloletými deťmi.

Otec podal návrh na zvýšenie výživného dňa 14.9.2012, kde navrhoval zmeniť rozsudok Okresného súdu v K. XXC/XXX/XXXX a zvýšiť výživné na mal. S. zo sumy 80 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc 1.9.2012 do budúcna a na mal. Y. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne počnúc 1.9.2012 do budúcna.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 28.10.2013 návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom zamietol a nanovo upravil styk matky s maloletými deťmi.

Krajský súd svojim uznesením zo dňa 30.1.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd vytkol súdu prvého stupňa, že znalecký posudok v prejednávanej veci bol jedným z dôkazných prostriedkov, avšak súd nerozhodol o námietke zaujatosti voči znalkyni zo strany matky. Na základe toho krajský súd dospel k záveru, že bolo odňaté právo účastníkov konania vo veci konať, keď o námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté a bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa s námietkou zaujatosti voči znalkyni a zvážiť kontrolné znalecké dokazovanie vo veci a zároveň skúmať, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletých detí. Zároveň krajský súd dal do pozornosti okresnému súdu, že nerozhodol o návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca.

Následne súd svojim uznesením zo dňa 20.3.2014 rozhodol, že zamietol námietky voči osobe znalca zo strany matky a znalkyňu S.. X. X. nevylúčil podľa ustanovení

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spismi tunajšieho súdu sp. zn. XXC/ XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXP/XX/XXXX, znaleckým posudkom S.. X., znaleckým posudkom K.. Č., výsluchom maloletých detí, výsluchom svedkou, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 22.4.2010. V tomto rozsudku boli maloleté deti zverené do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu mal. S. 80 Eur a mal. Y. sumou 70 Eur mesačne. Zo spisu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že návrh na rozvod manželstva podal pán E.. Príčinou rozpadu manželstva medzi účastníkmi bolo to, že pani E. bez vedomia vtedy manžela zobrala finančné pôžičky na vysoký finančný obnos nielen na svoje, ale aj na manželove meno, čo spôsobilo vážne finančné zaťaženie rodiny. Pri zverení maloletých detí do starostlivosti otca vychádzal súd z toho, že matka pracuje v dvojtýždňových turnusoch v Rakúsku, kedy sa o jej deti v čase neprítomnosti starali jej rodičia. Otec pritom pracoval v Košiciach a vracia sa každý deň domov, kde deti mali stabilné prostredie. Matka v tom čase nemala ani podmienky pre starostlivosť, pretože rodičovský dom bol prevedený na tretiu osobu.

V konaní XXP/XXX/XXXX bol upravený styk matky s maloletými deťmi a to na každý druhý víkend v mesiaci od soboty 9.00 hod. do nedele 15.00 hod.

Matka si svoj návrh na zmenu rozhodnutia o výchove maloletých detí podala v čase, keď ešte pracovala v Rakúsku v dvojtýždňových intervaloch. Uvádzala, že by bolo pre deti lepšie, aby boli s matkou a nie s otcom. Uviedla, že o deti prišla v rozvode iba preto, pretože mala veľké dlhy. Hoci sa voči rozsudku neodvolala, nikdy sa s tým vnútorne nezmierila. Stretávanie s deťmi bolo problematické, pretože otec jej deti nedával vždy tak, ako mal. Dala deťom telefóny, aby s deťmi mohla byť v telefonickom kontakte, otec im telefóny zobral. Matka uviedla, že deti sa samé vyjadrili, že chcú byť s ňou, že im je u otca zle a že sa ho boja. Na otázku súdu, ako by fungovala s deťmi, keď pracuje v Rakúsku uviedla, že v čase, keby bola v Rakúsku, tak o deti by sa starala krstná matka detí, ktorá je jej dobrou priateľkou. Myslí si, že by im tam bolo lepšie ako u otca.

Otec na prvom pojednávaní v októbri 2012 uviedol, že to čo hovorí matka maloletých detí sú klamstvá. Zobral síce deťom mobil ale len preto, lebo matka sa vypytovala, kde chodí a s kým, zaujímala sa o neho a nie o deti, preto im mobily zobral. V styku im nikdy nebránil, ale matka nechodí sama vtedy, keď styk má upravený. Poukazoval na to, že na matku je podané trestné stíhanie a obžaloba, pretože falšovala podpisy a predala dom, ktorý vybudoval. Teraz býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde bývajú jeho rodičia, deti a on. Poukazoval aj na to, že mu matka neplatí výživné na maloleté deti. Zaplatí mu tak raz za 9 mesiacov, keď na ňu podá trestné oznámenie.

Súd vzhľadom na animozitu medzi rodičmi ich vyzval, aby absolvovali poradenstvo v Centre poradensko- psychologických služieb vo vlastnom záujme a s poukazom na záujem maloletých detí.

Súd následne v novembri 2012 vypočul maloleté deti mimo pojednávania za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Obe deti sa vo svojej výpovedi vyjadrili, že chcú byť v starostlivosti matky, pretože im matka chýba. Mal. S. vo svojej výpovedi uviedla, že jej mama chýba a chce byť s ňou. S otcom sa môže stretávať. Že by bola týždeň u otca a týždeň u matky, tak to nechce, chce byť spolu s bratom na stálo u matky a do H. chodiť iba na návštevy. Učí sa sama, v učení pomáha aj bratovi. Mladší brat Y. sa stotožnil s výpoveďou sestry a chce byť s matkou. Kolízna opatrovníčka pri výsluchu detí uviedla, že aj na úrade práce deti pôsobili zakríknuto a pod tlakom. Mladší Y. mlčal a jednoznačne aj on vyjadril vôľu byť s matkou.

Súd na ďalšom pojednávaní poukázal, že problematickým v zmene výchovy sa javí práca matky a jej zabezpečenie ohľadne bývania. Súd následne svojim uznesením vo veci zo dňa 10.12.2012 predbežne upravil styk matky s maloletými deťmi a rozšíril ho na vianočné sviatky, Nový rok a každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a nepárny víkend v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a upravil aj jarné prázdniny. Toto uznesenie bolo následne potvrdené uznesením Krajského súdu v K. a nadobudlo právoplatnosť 17.4.2013, vykonateľné však bolo od 10.12.2012.

Matka k 31.12.2012 zrušila živnosť v Rakúsku, predložila zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy k domu s tým, že predmetný dom nemôže zatiaľ reálne kúpiť, kým neskončí súd, ktorý má so svojim bývalým manželom a to, že je zamestnaná cez ÚPSVaR a bude poberať opatrovateľský príspevok.

Otec uviedol, že do júla 2012 pracoval, mal otvorenú živnosť v železiarňach. Potom prestal, chcel byť viac s deťmi. Nevyhovovalo mu, že chodil do H.. Od júla už nemal žiaden príjem, vybavoval si opatrovateľský na babku, ktorá býva s nimi a poberá ho vo výške 216 Eur. Finančne ho podporujú rodičia. Je vyučený inštalatér, má zváračské skúšky.

Vo veci bol vypočutý ako svedok otec otca Z. E., ktorý pozná účastníkov konania, je dedo maloletým deťom. Teraz sú deti u nich a má s nimi dobrý vzťah. Myslí si, že situácia je taká, že je tam vymývanie mozgu detí z jednej ale aj z druhej strany. Každý chce mať svoju pravdu. Myslí si však, že lepšie by bolo deťom u nich. Poukázal na to, že aká je matka maloletých deti matka. S. spolu s jej bratom a ďalším ich vnukom majú u nich tri pokladničky, do ktorých im starí rodičia prispievajú peniaze a šetria. Napríklad pri meninách a narodeninách po 50 Eur a podobne. Za dobrú známku 2 až 4 Eur. S. tam mala nasporených 560 Eur. Tak matka nahovorila dcéru, že pôjde do basy, ak jej nedá nejaké peniaze a dcéra jej v liste zalepila 300 Eur a poslala ich do G.. On sa nechce o tom s vnučkou rozprávať, aby ju netraumatizoval. Prišiel na to jeho syn, keď išli pred Vianocami kupovať počítač, že koľko majú deti peňazí a S. tam mala

menej, ako mala mať. Potom povedala otcovi, že tie peniaze dala matke. Matka na to uviedla, že dcéra jej poslala peniaze na to, aby jej kúpila tablet a auto pre Y.. Kúpila tablet a auto pre Y., na čo svedok uviedol, že darčeky boli pre deti, preto ich mala matka kúpiť z vlastných peňazí a nie z peňazí, ktoré boli samotných detí. Otec na to uviedol, že jemu vŕtalo v hlave, prečo deti pred súdom uviedli, že chcú byť s matkou, ale potom mu povedali, že im mama povedala, že ak by to nepovedali, tak by ich súd rozdelil a oni chcú zostať ako súrodenci spolu.

S poukazom na rozporuplné výpovede a polopravdy zo strany rodičov vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca S.. X. X., ktorá vypracovala znalecký posudok a v júni 2013 ho predložila súdu s nasledujúcimi závermi:

„Vzájomný vzťah rodičov je rozvrátený, plný nedôvery, zlosti, najmä zo strany odporcu k navrhovateľke. Obaja rodičia nemajú záujem na rekonštrukcii vzťahu a obnove spolužitia. Ani jeden z nich neprejavuje znaky snahy o negáciu opačného rodiča v živote detí, hoci na strane otca je nakumulovaných množstvo silných emócií a hnevu na navrhovateľku, nakoľko ju vníma zodpovednou za existenčný a finančný stres v ktorom sa s deťmi nachádza. U otca psychologické kritéria sú na základe komplexného vyšetrenia na emočne dostatočne vyváženej úrovni. Vzťah k deťom má vytvorený, má záujem o ich výchovu, do budúcnosti sa chce osamostatniť a realizovať starostlivosť bez vplyvu starých rodičov. Disponuje dostatočnými psychologickými kapacitami na zvládnutie výlučného zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti. K deťom sa vzťahu najmä prakticky, dbá na pravidlá, povinnosti, čo sa odráža v atmosfére rodiny. Zo štúdia spisu a rozhovoru s menovaným vyplýva, že aj materiálne podmienky na jeho strane sú postačujúce, definitívne stanovisko k tejto podmienke musí vyjadriť kolízny opatrovník. U matky znalkyňa vyšetrením konštatovala nevyrovnanú osobnosť, ťažkosti v prispôsobovaní, afektívnu labilitu, problémy v sociálnej adaptácii. Nedajú sa vylúčiť v záťaži epizodické poruchy prispôsobovania, zhoršenia kontaktu s realitou a tendenciami k nepremysleným činom v zmysle nezrelosti, nadmernej dôverčivosti, impulzívnosti, ako sa tomu stalo aj v minulosti. Psychologické kritéria menovanej (so zameraním na samostatnú výchovu maloletých detí) sú na základe komplexného vyšetrenia na emočne menej zrelej, menej dostatočne vyváženej úrovni. Vzťah k deťom má vytvorený, má záujem o ich výchovu, ale vhodnejším bude, ak jej výchovný vplyv bude dopĺňaný a vyvažovaný vplyvom druhého rodiča. Nedisponuje dostatočnými psychologickými kapacitami na zvládnutie výlučného zverenia detí do jej osobnej starostlivosti. Znalkyňa uviedla, že maloletý Y. a maloletá S. majú vytvorené vzťahy k obom rodičom, žiadneho z nich nevylučujú zo svojej prítomnosti, ani budúcnosti. ale intenzívnejšia sa u oboch javí väzba k matke, aktuálne trpia matkinou neprítomnosťou, najmä S. je nešťastná, citovo deprimovaná, nespokojná, koncentruje sa najmä na to, kedy s mamou opäť bude. Matka im výrazne chýba, túžia byť s ňou častejšie, matka je spájaná najmä s pozitívnymi zážitkami, relaxom. Deti si ju momentálne idealizujú, bagatelizujú nedostatky v jej prostredí. Otca majú obe deti radi, ale trpia tým, že otec má k matke otvorene hostilný vzťah, zraňuje a zneisťuje ich to. Vzájomný vzťah medzi súrodencami je pozitívny, majú sa radi. Mladší Y. vníma S. ako svoj vzor, stotožňuje sa s postojmi sestry, opakuje po nej názory a odpovede.“

Znalkyňa odpovedala na to, či sa zverenie deti do starostlivosti matky javí ako vhodné, na čo znalkyňa uviedla, že zverenie detí do starostlivosti matky sa aj napriek želaniu oboch detí nejaví ako najvhodnejšie. Ako prekážku vníma najmä nestabilné osobnostné a emocionálne vlastnosti matky ktoré súvisia so schopnosťou zabezpečovať stabilitu výchovného prostredia a vývoja detí, aktuálne minimálny príjem matky a aj riziko trestno-právnych dôsledkov matkinho konania. Po zhodnotení všetkých výsledkov ako najvhodnejší model doporučuje zveriť deti do osobnej starostlivosti otca a s matkou upraviť styk formou tzv. rozšíreného styku tak, aby s ňou mohli tráviť každý párny víkend od piatku 17.00 hod. - do nedele 17.00 hod. a každý týždeň v utorok a štvrtok popoludní 2 hodiny, (resp. iný deň podľa rozvrhu detí a rodičovskej dohody), čiže tak, aby matka s deťmi v priebehu každého týždňa mala kontakt každý druhý deň.

Po predložení tohto znaleckého posudku matka so závermi znalca nesúhlasila. Zároveň predložila súdu 30.8.2013 návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Zároveň matka uviedla, že opätovne začala pracovať v Rakúsku v dvojtýždňových intervaloch, preto vlastne navrhovala zmenu na striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch.

Kolízny opatrovník predložil novú správu ohľadne striedavej osobnej starostlivosti a s poukazom na vykonané dokazovanie a závery znalca doporučil ponechať maloleté deti v osobnej starostlivosti otca a rozšíriť styk matky s maloletými deťmi v ich najlepšou záujme.

S poukazom na zmenu návrhu matky do striedavej osobnej starostlivosti súd predvolal na pojednávanie dňa 14.10.2013 znalkyňu S.. X. X., ktorá uviedla: „Ja som neodporúčala zveriť maloleté deti do starostlivosti matky na základe svojich vyšetrení a emočného profilu matky, pretože matka je nevyrovnaná, môžu byť poruchy prispôsobovania realite, ťažkosti problémov. Samostatné rodičovstvo je extrémna záťaž pre rodiča a v tomto pohľade mám za to, že matka nedisponuje takýmito vlastnosťami, aby mohli jej byť deti zverené do starostlivosti a teda aj do striedavej osobnej starostlivosti. Tento môj záver je limitujúci aj pre tú striedavú osobnú starostlivosť. Ďalšou vecou, ktorá musí fungovať v striedavej osobnej starostlivosti je komunikácia rodičov. Vzťah týchto rodičov je veľmi citovo rozvrátený a tá komunikácia v podstate nie je žiadna. Deti majú vytvorený vzťah k matke, majú ju radi, o tom niet pochýb, ale z toho dlhodobého hľadiska fungovania a pre ich stabilný vývin stále teda odporučujem a na tom sa nič nezmenilo, aby deti boli zverené otcovi a s matkou bol upravený styk. Čo sa týka toho styku, keď matka chodí na dva týždne do zahraničia, mohli by byť aj dva víkendy po sebe deti u matky, aby s ňou boli aspoň 6 dní.“

Znalkyňa na otázky právnych zástupcov poukazovala na to, že ak sa aj vyjadrovala k príjmu matky, táto skutočnosť nebola pre ňu rozhodujúca. Prioritná bola osobnosť rodičov, keďže obidvoch vyšetrila a jednoducho ju nepustia výsledky psychologických testov. Stále trvala na tom, že matkin osobnostný profil je menej vyvážený ako väčšiny žien v jej veku. Preto ju to diskvalifikuje k tomu, aby deti boli zverené jej starostlivosti.

Matka so závermi znalkyne nesúhlasila a navrhovala kontrolný znalecký posudok len ohľadne osobnosti navrhovateľky.

Na otázku súdu, či by nepomohlo rodičom nariadenie výchovného opatrenia - podrobenia sa poradenstvu v centre poradensko-psychologických služieb znalkyňa uviedla, že v tomto štádiu nie, pretože rodičia sú tak negatívne nastavení, že by výchovné opatrenie neviedlo k očakávaným výsledkom. Možno o nejaké obdobie, keď sa situácia upokojí.

Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, súd vykonal ďalšie dokazovanie vo veci.

Svedkyňa D. H. je krstná matka mal. Y.Á.. Je kamarátkou matky. S deťmi sa občas stretáva, chodieva ich navštíviť do G., keď sú u matky. Uviedla, že keď mali ísť deti od matky, tak vždy plakali. Bolo to tak ešte pred pol rokom. Deň pred pojednávaním však Y. neplakal, chcel však zostať s matkou dlhšie. Podľa názoru svedkyne matka nemá problém postarať sa o deti. Na otázku otca svedkyňa potvrdila, že matka od nej mala požičané peniaze 5 rokov dozadu, bolo to 4.000 Eur a dlží jej ešte 1.700 Eur. Svedkyňa ďalej potvrdila, že za posledný rok sa s deťmi stretla trikrát.

Súd na pojednávaní dňa 29.9.2014 oboznámil prítomných s trestnými spismi, ktoré sú obom stranám známe a to XXT/XXX/XXXX M. XT/XX/XXXX. V prvom konaní bol otec odsúdený za trestný čin výtržníctva so súbehom ublíženia na zdraví, kde dostal podmienečný odklad na 18 mesiacov. V druhom spise bol vydaný trestný rozkaz na matku za zanedbanie povinnej výživy. Bola jej uložená podmienka 18 mesiacov.

Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd dal vyhotoviť kolíznym opatrovníkom novú správu o rodinných pomeroch maloletých detí. Kolízny opatrovník podal túto správu 18.8.2014 (čl.350). Maloleté deti sa pred kolíznym opatrovníkom zhodne vyjadrili, že im je dobre tak pri matke, ako aj pri otcovi. Ak si však majú vybrať, tak chcú bývať s otcom. Kolízny opatrovník doporučil okresnému súdu ponechať deti v osobnej starostlivosti otca a upraviť styk matky s maloletými deťmi v ich najlepšom záujme.

S poukazom na závery krajského súdu a postoj matky súd nariadil kontrolný znalecký posudok znalcom K.. D. Č.. Znalec odpovedal na otázky súdu a uviedol, že:

„Vzájomný vzťah otca a matky je ambivalentný, s prevahou negatívnych emócií, poznamenaný neuváženým správaním sa matky pri riešení finančných problémov, kedy sa matka zadlžila a predala pozemok na ktorom si rodina postavila rodinný dom bez vedomia svojho manžela. K narušeniu ich vzájomného vzťahu prispeli podľa otca aj ďalšie neuvážené finančné transakcie, pri ktorých sa matka mal. deti zadlžila. Vzájomná komunikácia je medzi rodičmi maloletých detí vážne narušená. Komunikujú len prostredníctvom SMS správ. Týka sa to oboch rodičov. Takáto komunikácia vážne narušuje schopnosť efektívne kooperovať, komunikovať a hľadať spoločný konsenzus v záujme maloletých detí. Osobnosť otca je emočne stabilná, sangvinického temperamentu. Jeho správanie je často situačne determinované. Má tendenciu konať v záujme znižovania vlastne úzkosti. Má sklon k demonštratívnosti. V o vzťah je jeho emocionálne - afektívny život charakterizovaný egocentrizmom (je to ovplyvnené aj skúsenosťami vyplývajúcimi z debaklu v manželskom spolužití). Riešenie situácií je riadené emóciami. Agresivita však nie je črtou jeho povahy. Frustračná tolerancia je primeraná. Prítomné sú známky neurotickej symptomatiky. Schopnosť kritického náhľadu na vlastné správanie je u neho zachovaná. Intelektové schopnosti sú v pásme mierneho nadpriemeru. Aktuálny psychický obraz bez známok patológie. U otca maloletých detí som nezistil také prejavy v jeho správaní, resp. nezistil som ani poruchy osobnosti, ktoré by znižovali jeho spôsobilosť vychovávať svoje maloleté deti po stránke emocionálnej i materiálnej. Osobnosť matky je extravertovane socializovaná, prejavujúca tendencie ku dominantnosti, v správaní prejavy impulzivity. Mentálne brzdy sú oslabené. Záujmy sú zúžené. Prispôsobivosť je neurčitá. Jej reakcie sú čisto osobné, často nevhodné, nakoľko nepočítajú zo žiadnymi okolnosťami. V záťažových situáciách reaguje vyhýbavo, únikovo, nie agresívne. Riešenie situácií je u nej riadené emóciami. Ťažko znáša frustrácie. Situačné afekty sa prejavujú vo forme porúch adaptability. Úroveň rozumových schopnosti je na rozhraní populačného priemeru a mierneho nadpriemeru. Aktuálny psychický obraz bez známok patológie. Schopnosť kritického náhľadu na svoje správanie je u menovanej mierne znížená. Z dosiahnutých výsledkov znaleckého vyšetrenia som u matky nezistil narušenie predpokladov a spôsobilosti vychovávať maloleté deti po stránke emocionálnej. Svedčí o tom aj pozitívny vzťah oboch detí ku svojej matke, ktoré vítajú stretnutia s ňou, neodmietajú jej prítomnosť. Z rozhovoru s rodičmi maloletých detí a tiež zo štúdia spisového materiálu však vyplýva, že problém je v spôsobilosti matky zabezpečiť výchovu maloletých detí po stránke materiálnej. Súhlasím s konštatovaním znalkyne S.. X., kde vo svojom posudku čísl. 27/2013 uviedla, že matka má „tendencie k nepremysleným činom v zmysle nezrelosti, nadmernej dôverčivosti, impulzívnosti.“ Vzťah mal. Y. k matke je pozitívny. Vzťah mal. S. k matke je pozitívny. Je však poznamenaný konfliktami medzi rodičmi navzájom. Vzťah matky k mal. Y. i mal. S. je pozitívny. Vzťah mal. Y. k otcovi je pozitívny. Vzťah mal. S. k otcovi je pozitívny. Vzťah otca k mal. Y. i mal. S. je pozitívny. Otec maloletých detí sa snaží pri ich výchove o kombináciu starostlivosti, vytvorenia príjemného rodinného zázemia, materiálneho zabezpečenia a emočnej podpory. Svojim správaním sa snaží vytvoriť pre deti sociálne stabilné prostredie. Matka maloletých detí pri ich výchove zabezpečuje hlavne emočnú podporu, čo deti vítajú a neodmietajú s ňou fyzický kontakt. Počas dní, kedy ich má u seba, má snahu im zabezpečiť program, aby sa cítili dobre. Rozdielny kontakt komunikácie oboch rodičov so svojimi deťmi vyplýva z danosti ich pováh. Ani u jedného z rodičov som nezistil, aby ich komunikácia so svojimi deťmi mala negatívny dopad na ich zdravý psychický vývin. V čase znaleckého vyšetrenia som nezistil signály, ktorý by poukazovali, že výchovný prístup otca i matky má negatívny vplyv na zdravý duševný vývoj maloletých detí. Vzájomný vzťah súrodencov medzi sebou hodnotím ako pozitívny. Z analýzy osobnostných vlastností účastníkov konania, tiež z narušenej komunikácií medzi rodičmi navzájom, sa zverenie mal. Y. a mal. S. do striedavej starostlivosti rodičov t.č. nejaví byť ako vhodná a odporúčaná forma starostlivosti o maloleté deti. Doporučujem však styk matky s maloletými deťmi upraviť tak, aby mohla s nimi tráviť dostatok času počas svojho pobytu na Slovensku. Z dôvodu, že zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti t.č. nepovažujem za vhodné, nevyjadrujem sa k obsahu tejto otázky. Predpokladám, že dôvodov zmeny názoru mal. Y. a S. pri rozhodovaní, pri ktorom rodičovi chcú zotrvať je viacero. Jednak od predchádzajúceho znaleckého vyšetrenia uplynul určitý čas, kde deti si zvykli na prostredie, v ktorom teraz žijú, nemajú voči nemu námietky, sú stotožnené s výchovným prístupom svojho otca, rešpektujú ho ako osobu, ktorá im zabezpečuje emocionálne i materiálne „zabezpečenie“. Svoj vplyv na rozhodovanie maloletých detí má aj „komfort“ prostredia, v ktorom teraz žijú. Nemožno vylúčiť i nepriamu formu ovplyvnenia maloletých detí prostredím (rozhovory medzi dospelými, týkajúce sa daného problému).

Iné skutočnosti, ktoré by boli podstatné pri rozhodovaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k mal. Y. a mal. S. som okrem vyššie uvedeného nezistil.“

Po podaní znaleckého posudku právna zástupkyňa matky uvádzala, že je rozdiel medzi obidvoma znaleckými posudkami a v kontrolnom znaleckom posudku znalec nevyvrátil to, že by matka nebola schopná postarať sa o deti. Matka chodí dva týždne do Rakúska pracovať, pretože tu nemá prácu a teda trvajú na tej striedavej starostlivosti. Právny zástupca otca naopak uvádzal, že navrhuje striedajú starostlivosť zamietnuť a závery oboch znaleckých posudkov tomu nasvedčujú.

Kolízny opatrovník po podaní druhého znaleckého posudku súhlasil so závermi znalca. Aj podľa jeho názoru striedavá starostlivosť nie je vhodná, deti sú zastabilizované v prostredí otca a poukázali aj na svoju podanú správu z augusta 2014, kde sa deti jasne vyjadrili, že chcú byť zverené do starostlivosti otca.

Čo sa týka úpravy styku, súd dovypočul matku, ktorá sa dostavila až na pojednávanie 1.6.2015 (predchádzajúce pojednávania bola v zahraničí). Uviedla, že je s deťmi pravidelne v kontakte telefonicky, alebo na skype a ďalej čo sa týka úpravy styku, trvala na tom, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Nie je však doma pravidelne každé dva týždne, ale nepravidelne. Niekedy pracuje v Rakúsku 16 dní, niekedy 20 dní, niekedy 21 dní podľa toho, ako to rodine, v ktorej je opatrovateľka vyhovuje a nedá sa presne určiť, kedy je doma. Keď je doma, tak doma niekedy 10 dní, niekedy aj viac. Niekedy to vyjde dva víkendy za sebou, niekedy nie. Trvá na tom, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, ale čo sa týka úpravy styku, tak chcela by, aby bola s deťmi čo najčastejšie, keď je doma, teda napríklad aj cez pracovný týždeň od štvrtku do nedele.

Otec potvrdil, že keď je matka na Slovensku a chce deti, tak nemá problém, aby jej deti dal v tom víkende, čo potvrdila aj matka.

Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal dokazovanie aj ohľadom zvýšenia výživného na maloleté deti a dovypočul účastníkov konania.

Matka uviedla, že od 1.9.2012 pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka dva týždne v mesiaci. V decembri však prerušila živnosť a bola pol roka na Slovensku za 80 Eur - sociálna dávka. Od septembra 2013 opäť nastúpila do Rakúska, obnovila si živnosť a pracovala tam dva týždne za mesiac. V roku 2014 v marci a apríli vôbec nepracovala, pretože pacient, o ktorého sa starala, zomrel a agentúra jej nového nenašla. V máji 2013 nastúpila opätovne do Rakúska. Predložila súdu doklady o príjem, pracuje dva týždne z mesiaca a zarobí si 770 Eur. Je to jej čistý príjem, pretože náklady na cestovanie jej hradí zamestnávateľ. Z tohto príjmu platí dom, v ktorom býva, nájom a inkaso na polovicu s bratom. Spolu je inkaso 190 Eur a nájom 300 Eur, čiže polovicu z toho platí matka. Matka potvrdila, že neplatí výživné od júla 2013, pretože v tom čase nemala peniaze.

Na otázku súdu, prečo neprispieva v súčasnej dobe aspoň v nejakej výške, matka uviedla, že im kupuje oblečenie, ale výživné neplatí ani čiastočným spôsobom (zápisnica z pojednávania zo dňa 18.6.2014).

Na tomto pojednávaní matka uviedla, že nepracovala v marci, apríli, ale potom potvrdila, že potom v máji 2014 bola v Nemecku v domove sociálnych služieb na záskok, ale nezdalo sa jej to pre súd relevantné uviesť.

Otec k zvýšeniu výživného potvrdil, že od septembra 2012 bol nezamestnaný, predtým bol živnostníkom. Nedostával žiadnu podporu v nezamestnanosti, poberal len opatrovateľský príspevok od decembra 2012 do marca 2013 a potom od apríla 2013 pracuje vo firme Eurokov a jeho príjem je 650 Eur, o čo predložil súdu potvrdenie. Býva u svojich rodičov, platím im 300 Eur za bývanie aj stravu, keďže varí matka. Má náklady na cestu do práce vo výške 0,90 Eur jedna cesta.

Maloletá S. bola v tom čase (jún 2014) piatačka na ZŠ v X.. Cestovné 13 Eur mesačne, strava doma, mobil 10 Eur, 10 Eur jej dáva na mobil aj matka. Maloletý Y. bol v tom čase štvrtákom na ZŠ v H., od septembra nastúpil na ZŠ do X.. Strava mesačne 23 Eur, školský klub 4 Eur, mobil 10 Eur, 10 Eur mu dáva na mobil matka. Deti sú zdravé, dobre sa učia.

Na čl. 411 sa nachádza potvrdenie o príjme matky za rok 2015. Z toho vyplýva, že matka od 13.1.2015 do 3.2.2015 pracovala 22 dní, od 18.2.2015 do 10.3.2015 pracovala 21 dní, od 1.4. do 16.4.2015 - 16 dní, pričom mzda za deň je 50 Eur. Do tejto mzdy sa nezapočítava cestovné 120 Eur. Z predmetného dokladu teda vyplýva, že matka od januára do 16.4.2015 pracovala spolu 59 dní, za ktoré zarobila 2.950 Eur, 800 Eur za ten celý čas zaplatila na poplatky spojené s poistením, teda jej celkový príjem bol 2.150 Eur.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákon o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. .Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného a následne doplneného dokazovania po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd dospel k záveru, že návrh matky na zmenu starostlivosti voči maloletým deťom nie je dôvodný a to z viacerých dôvodov a najmä, že navrhovaná striedavá starostlivosť by nebola v prospech maloletých detí. Súd k takémuto záveru viedli nasledovné skutočnosti.

V prvom rade sa súdu žiada poukázať na to, že v tomto konaní aj po zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal nadštandardne rozsiahle dokazovanie vo veci starostlivosti o maloleté deti a so všetkou svojou odbornou spôsobilosťou a vedomosťami zvážil rozhodnutie tak citlivej otázky, ako je zmena výchovného prostredia maloletých detí. Tak ako pri prvom rozhodovaní súd chce uviesť, že je pravdou to, že matke maloletých detí neboli deti zverené do starostlivosti v rozvodovom konaní z dôvodov, ktoré neboli v pochybnostiach zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloleté deti, ale za zodpovednosť v praktických otázkach, k partnerským vzťahom v širších súvislostiach (tak ako to bolo uvedené vyššie v tomto rozsudku). Bolo teda dôvodné zo strany súdu reálne a skutočne prehodnotiť, či nenastal čas, aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, resp. do striedavej osobnej starostlivosti podľa jej novšieho návrhu. Súd chce uviesť, že sa skutočne vážne zaoberal aj tým, že deti počas prvej fázy konania ako pred kolíznym opatrovníkom, tak pred súdom, ako aj pred znalcom jednoznačne vyjadrili vôľu bývať s matkou. Avšak potom, ako krajský súd zrušil prvý rozsudok okresného súdu, uplynul dlhší čas a deti menili a prispôsobili svoje názory situácii, ktorá v ich živote je. Tá situácia sa zo strany maloletých detí zmenila, pretože deti jednoznačne vyjadrili vôľu zostať u otca tak pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pri kontrolnom znaleckom dokazovaní. Názoru dieťaťa súd vždy prikladá veľmi vážny význam ( ).

Znalecké posudky, ktoré boli v konaní podané tak S.. X. ako aj K.. Č., obe sa jednoznačne priklonili na stranu otca. Nie je pravdou tvrdenie matky po podanom druhom znaleckom posudku, že znalec nediskvalifikoval matku, čo sa týka jej povahových vlastností. Áno, možno druhý znalecký posudok sa nevyjadroval k povahovým vlastnostiam matky ostro, avšak poukazujúc na uvedené skutočnosti v skutkovom stave jednoznačne znalec K.. Č. dospel k záveru, že striedavá starostlivosť sa nejaví byť vhodná a odporúčaná forma starostlivosti o maloleté deti a odporúčal ponechať maloleté deti v starostlivosti otca. Tento záver znaleckého posudku je jednoznačný a potvrdil tak záver znaleckého posudku S.. X.. Závery oboch znaleckých posudkov tak korešpondujú s názormi detí v súčasnom stave, že chcú zostať zverené v starostlivosti otca.

Súd chce poukázať tak ako v predchádzajúcom rozsudku, že znalecké posudky boli len jedným z hodnotených dôkazov, ktoré súd použil pri svojom rozhodnutí o zamietnutí zmeny výchovy voči maloletým deťom. Tak ako už súd uviedol, matka súd zavádzala vo svojich výpovediach, zľahčovala svoju finančnú a sociálnu situáciu, zavádzala súd ohľadne svojho zamestnania a vzbudila pochybnosti o tom, či dokáže skutočne byť nielen milujúcim ale aj zodpovedným rodičom. Tieto okolnosti mal súd potvrdené z jej vlastných výpovedí, kde často, napríklad aj na poslednom pojednávaní zatajila svoje dvojtýždňové zamestnanie v Nemecku, z výpovedí svedkyne H. vyplynulo, že matka má dlžoby aj voči nej. Z pripojeného trestného spisu XT/XX/XXXX bolo preukázané, že si v určitom dlhšom období neplnila svoju vyživovaciu povinnosť a to ani v čase, keď už pracovala v Rakúsku a príjem mala. Tieto okolnosti matka ani nedokázala relevantne vysvetliť, prečo neplatila výživné na maloleté deti, keď pracovala a príjem mala. Všetky tieto skutočnosti matku diskvalifikovali z úlohy zodpovedného rodiča.

Nedomyslený a ľahkovážny prístup matky vyplýva aj z toho, že trvala na striedavej starostlivosti napriek tomu, že jej pracovný čas nie je možné pevne určiť. Na priamu otázku súdu, akou formou má súd nariadiť prípadne striedavú starostlivosť, keď matka pracuje v zahraničí raz 16 dní, raz 20 dní, raz 21 dní, nevedela matka, ani jej právny zástupca relevantne odpovedať a je teda otázne, či vôbec pochopila matka zmysel striedavej starostlivosti, ktorý má byť určený pevným časovým rozvrhom a pevným striedaním. Matka v podstate ani nenavrhla presný čas striedavej starostlivosti a nevedela nijakým spôsobom zabezpečiť, ako túto striedavú starostlivosť by dokázala realizovať za situácie, keď jej pracovný čas v Rakúsku nie je pevne stanovený.

S poukazom na rozsiahle vykonané dokazovanie, na jednoznačne podané závery dvoch znaleckých posudkov a ďalších vykonávaných dôkazov, kde matka v úlohe rodiča nepôsobila zodpovedne a na dôvažok striedavá starostlivosť pri jej práci, ktorá nie je presne stanovená ohraničením dní, nie je možná poukazujúc na prejavenú vôľu maloletých detí, súd návrh matky na zmenu výchovy a zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti zamietol.

S poukazom na závery znaleckého dokazovania súd upravil a rozšíril styk matky s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

S poukazom však na silné puto maloletých detí k matke výrazne rozšíril styk matky s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a to spôsobom, ktorý na základe skúseností súdu zabezpečí účasť oboch rodičov na prežívaní voľných chvíľ ako aj sviatkov vyváženým spôsobom. Súd nespochybňuje to, že matka maloletých detí dokáže svoje deti emocionálne zasýtiť, preto súd prispôsobil tomu aj úpravu styku. Takto rozšírený styk podľa názoru súdu zabezpečí deťom pravidelný kontakt s matkou a matke umožní čo najširšie vplývať na výchovu maloletých detí a na starostlivosť o ne. Súd však chce poukázať a upozorniť rodičov, aby tento styk nezneužívali a to ani jeden z rodičov. Ak budú tento styk otec alebo matka používať proti druhému rodičovi, ublížia svojim deťom ešte viac, ako im doposiaľ svojim správaním ublížili. Naopak rodičia by mali konečne pochopiť, že vzájomnú animozitu nemôžu nijakým spôsobom prenášať do starostlivosti o deti, nepoužívať ich ako štít, ochranu alebo zbraň voči druhému rodičovi, pretože tak výrazne škodia svojim maloletým deťom a naznačuje to, že neberú svoje rodičovstvo plne zodpovedne a vážne.

Otec je povinný na styk s matkou deti riadne pripraviť - to znamená nie len prakticky (deti budú nachystané s vecami v daný čas), ale aj a najmä ako zodpovedný a milujúci rodič, ktorý chápe, že úloha matky je nenahraditeľná a deti nestavia pred nezmyselné voľby medzi rodičom, o matke negatívne nehovorí, vyzdvihne jej pozitíva a vychádza jej v ústrety pri stretávaní s deťmi. Len takto otec preukáže svoju rodičovskú zrelosť. Ak by realizácii styku otec bránil, je dôvod začať konanie podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine a prehodnotiť opakovane výchovné prostredie.

Ako už bolo uvedené vyššie, matkin pracovný čas v Rakúsku nie je presne stanovený. Je však veľmi pravdepodobné, že dokáže byť doma 10 dní, čo by zahŕňalo dva po sebe nasledujúce víkendy. Súd musel upraviť styk pevne, preto upravil matke styk na dva po sebe nasledujúce víkendy od piatku do nedele. S poukazom na prianie matky a na to, čo bolo uvedené vyššie, súd rozšíril styk aj na týždeň medzi týmito dvoma víkendmi a to na pracovné dni. Nevyhovel však návrhu, aby maloleté deti trávili u matky aj noc počas pracovného týždňa a to s poukazom na plnenie si školských povinností. Ďalej upravil úpravu styku sviatkov štandardným spôsobom. Súd chce poukázať na to, že matka síce navrhovala rozšírenie styku, ale opäť nepodala konkrétny návrh, ako by styk mal byť realizovaný, pretože vyjadrenie „tak, aby som deti mala, keď budem doma“ nie je možné zohľadniť do výroku súdu. Preto súd jej vyšiel v ústrety, čo sa týka dvoch po sebe nasledujúcich víkendov a dní v 4. týždni, ostatné sviatky upravil štandardným spôsobom. Je iba na matke, aby svoje pracovné povinnosti prispôsobila upravenému styku a stretnutiu s deťmi.

Súd sa zaoberal návrhom otca na zvýšenie výživného, ktorý podal od 1.9.2012 do budúcna. Za celé toto obdobie pomery oboch rodičov aj maloletých detí sa menili. Súd chce však poukázať, že matka aj v čase, keď pracovala v Rakúsku, nedosahovala podľa dokladov zárobok, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného od 1.9.2012 a najmä pracovala len do decembra, keď živnosť zrušila. S poukazom však na pomery maloletých detí súd zvýšil výživné pre mal. S. nástupom na ZŠ v X., teda september 2013 a na mal. Tomáša taktiež nástupom na ZŠ v X. v septembri 2014 odôvodňujúc to nástupom na druhý stupeň ZŠ a ďalej aj na tú skutočnosť, že matka už v čase od septembra 2013 opäť pracovala v Rakúsku, pretože do toho času mala od decembra 2012 prerušenú živnosť a poberala na Slovensku iba sociálnu dávku. Od septembra 2013 opäť nastúpila do Rakúska. S poukazom na predložený príjem matky a na odôvodnené potreby mal. S., súd zvýšil výživné na mal. S. od septembra 2013 zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, poukazujúc na jej nástup do ZŠ v X., preukázané potreby a výdavky na maloleté deti.

Mal. Y. začal navštevovať ZŠ v X. a teda druhý stupeň ZŠ v septembri 2014 a od toho času mu súd zvýšil výživné poukazujúc na odôvodnenie predošlého odseku, čo sa týka príjmu matky a odôvodnené potreby zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne.

Dlžné výživné súd vypočítal nasledovne. Mal. S. - zvýšené výživné z 80 Eur na 120 Eur (teda navyše 40 Eur) od 1.9.2013 do 31.5.2015 je 40 Eur x 21 mesiacov, dlh spolu 840 Eur. Mal. Y. zo sumy 70 Eur na 100 Eur (navyše 30 Eur) od 1.9.2014 do 31.5.2015 je 30 Eur x 9 mesiacov, dlh spolu 270 Eur. Tento povolil matke splácať v splátkach na každé dieťa po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.