Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-105-2015.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/105/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne T. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 61, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, na ul. Němcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2014, č. k. 17C/187/2013 - 131 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C/1840/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 345,49 Eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,58 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 28.12.2007. Na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy došlo k zániku poistného vzťahu ku dňu 29.12.2008.
Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je potrebné posudzovať ako štandardnú formulárovú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom vystupujúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 OZ neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, pretože jej súčasťou je aj dojednanie, že všetky spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Obsah rozhodcovskej doložky bol žalovaným vopred pripravený, naformulovaný v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala. Nemala možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky, nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. Nie každá zmluvná podmienka vyvolávajúca nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Neprijateľná je len vtedy, ak je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa označuje za fakticky nerovný, nevyvážený a preto nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ na docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku sa prihliada aj bez návrhu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež Smernica Rady 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa bola informovaná a poučená o význame rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu. Ani so žalobkyňou podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve nevyplýva v akom rozsahu došlo k oboznámeniu žalobkyne s významom a obsahom rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu, aký je význam rozhodcovskej doložky a aký je rozdiel medzi občianskym súdnym konaním a rozhodcovským konaním. Rozhodcovská doložka, tak ako to vyplýva z poistnej zmluvy, bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV týchto podmienok. Na tom nič nemení ani skutočnosť, podľa ktorej v ten istý deň zmluvné strany podpísali ako pokračovanie pretlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Žalobkyňa ako spotrebiteľka podpísala rozhodcovskú doložku, pretože inú voľbu nemala ak chcela uzatvoriť poistnú zmluvu. Nebola informovaná o rozhodcovskom konaní, čo vyplynulo nie len z výpovede žalobkyne, ale i z výpovede svedkyne Q. U., sprostredkovateľky poistenia. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, a to preto, lebo jej neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním. Súd prvého stupňa preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotnému procesu uzatvárania poistnej zmluvy predchádza ešte povinná, tzv. predzmluvná fáza normovaná zákonom 340/2005 Z.z. Podľa tohto zákona je sprostredkovateľ poistenia povinný v tejto predzmluvnej fáze podrobne informovať občana o poistení a o všetkých s tým súvisiacich okolnostiach, teda aj o rozhodcovskej doložke. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta osvedčuje, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek podľa zákona 340/2005 Z.z., a teda osvedčuje aj to, že došlo k splneniu informačnej povinnosti. Rozhodnutie vychádza iba z účelovej výpovede žalobkyne a z výpovede sprostredkovateľky poistenia, ktorá je známou žalobkyne . Sprostredkovateľka poistenia pritom účelovo tvrdí, že žalobkyni ustanovenia o rozhodcovskej doložke nevysvetľovala a teda porušila povinnosť vyžadovanú zákonom. Robí tak preto, lebo po uplynutí takej doby už nemôže byť sankcionovaná za porušenie svojich povinností. Všeobecné poistné podmienky obsahujú celý rad ustanovení o rôznych poistných produktoch, avšak poistník je viazaný len tými produktmi, na plnenie ktorých sa v poistnej zmluve zaviaže, a teda neplatí, že každý produkt je záväzný pre každého poistníka. Rovnako sa vo všeobecných poistných podmienkach síce nachádza časť XV, ktorá obsahuje ustanovenia o rozhodcovskom konaní, avšak tieto ustanovenia sa uplatnia len vtedy, keď klient podpíše osobitné zmluvné dojednania predstavujúce rozhodcovskú doložku zakladajúcu príslušnosť rozhodcovského súdu. Časť XV všeobecných poistných podmienok, síce neobsahuje text, ktorý by vylučoval jej použitie v prípade nepodpísania osobitých zmluvných dojednaní, ale ani žiadny z produktov neobsahuje ustanovenie, že v prípade, že sa poistník k tomuto produktu v poistnej zmluve nezaviaže, nie je ním viazaný, pretože to zo všeobecných poistných podmienok logicky vyplýva. Nesprávne právne posúdenie veci dospelo až do takých rozmerov, ktoré priznávajú spotrebiteľovi práva v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. V rozpore so zákonom 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bolo spotrebiteľovi priznané právo neplniť záväzok z platne uzavretej zmluvy. Priznanie takéhoto práva je aj v rozpore s Občianskym zákonníkom, pretože strany si majú svoje zmluvné záväzky plniť. Súd tak sám navodzuje nerovnováhu v právach a povinnostiach, lebo ak spotrebiteľ má právo neplniť z platne uzavretej zmluvy, tak potom aj dodávateľ by mal mať také právo. Poskytnutý výklad je zároveň v rozpore s výkladom bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/ EHS súdneho dvora, ktorý poskytol v prípade C - 342/2013 v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku. V ňom jednoznačne uvádza, že rozhodcovská zmluva je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom prvostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. Podstatné je tu teda právo spotrebiteľa domáhať sa právnej ochrany v rámci dvojinštančného konania, ktoré je mu poskytnuté aj na základe vnútroštátneho poriadku. Na základe tohto výkladu sa malo zistiť, či predmetom danej podmienky nie je vylúčenie alebo bránenie spotrebiteľovho práva podať žalobu alebo dosiahnuť inú právnu nápravu po prvostupňovom konaní. K otázke, či strany majú po prvostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní nástroj na nápravu, sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci IV. ÚS 394/2012. Sám ÚS SR vyjadril, že spotrebiteľ v prípade, ak sa konanie viedlo na rozhodcovskom súde, má možnosť dosiahnuť v prípade nespokojnosti nápravu v súdnom konaní. V súvislosti s výkladom prejudiciálnej otázky tak strany majú možnosť po prvom stupni konania na rozhodcovskom súde obrátiť sa na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že by zákon takúto možnosť spotrebiteľovi nepriznával, môže sa obrátiť so sťažnosťou na ÚSSR a nie je teda možné usúdiť, že by rozhodcovská doložka nútila strany riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Prejudiciálny výklad Smernice Rady 93/13/EHS súdneho dvora je záväzný pre všetkých sudcov členských štátov, teda aj všeobecný súd mal povinnosť takto vykladať túto podmienku, čo potvrdzuje i ÚSSR vo svojom náleze IV. ÚS 95/2010. Poistné zmluvy sú za istých podmienok na základe 19. ods. Smernice Rady 93/13/EHS vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To neplatí ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Zápisnica o pojednávaní by mala verne zobrazovať to, čo sa dialo na súdnom konaní a teda ak sa čítali jednotlivé listiny, zápisnica by mala presne obsahovať, ktoré listiny sa čítali s uvedením jednotlivých článkov. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne Q. U., žalobou, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, upovedomením o začatí rozhodcovského konania, návrhom na rozhodcovské konanie, platobným rozkazom Arbitrážneho súdu v Košiciach, písomným vyjadrením žalovaného a oznámením o zániku poistenia. Z uvedeného nemožno zistiť, či súd vykonal dokazovanie týmito listinami pretože v zápisnici o pojednávaní sú uvedené len listinné dôkazy z č. listu 6 až 46 spisu a z č. listu 29 - 48 spisu. Nemožno teda zistiť , ktoré listiny sa pod týmito číslami v súdnom spise nachádzajú. Preto je možné mať pochybnosti o tom, ktoré listinné dôkazy boli vykonané a či boli vôbec vykonané, keďže to nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Z uvedeného konania tak nemohlo byť účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje za právne významné a ktoré naopak za právne významné pre správne posúdenie sporu nepovažuje, čím súd znemožnil účastníkom konania ďalej konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. Po údajnom vykonaní dôkazu sa strany k takto nezákonne vykonanému dôkazu nemali možnosť vyjadriť, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, v ktorej nikde nie je uvedené, že by súd strany vyzval, aby sa k dôkazu po jeho vykonaní vyjadrili. Tým bola porušená zásada kontradiktórnosti zakotvená v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom a teda stranám bola týmto odňatá možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu. Pri hodnotení dôkazov sa vychádzalo z nezákonne získaného dôkazu, nakoľko nebola rešpektovaná povinnosť mlčanlivosti uložená sprostredkovateľovi poistenia podľa ustanovenia § 10 ods. 8 zákona č. 340/2005 Z. z. Konanie bolo zaťažené aj ďalšou procesnou vadou, keď si súd nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia po vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, i keď ich účastníci navrhli. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Správne použitie Občianskeho súdneho poriadku je predpokladom pre zákonný postup súdu a tým aj pre zákonné rozhodnutie. Súd tak svojím nezákonným postupom zaťažil konanie procesnou vadou, ktorá v konečnom dôsledku znamenala upretie práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces.
Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.
V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne na mieste.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Na iné vyhodnotenie takejto podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených do 31.12.2007 nakoľko v tom čase účinný Občiansky zákonník len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa a svedkyňa Q. U. pričom o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. V súvislosti s tvrdením žalovaného o nezákonne získanom dôkaze v dôsledku porušenia povinnosti mlčanlivosti sprostredkovateľkou poistenia Q. U., je potrebné poukázať na to, že výsluch tejto svedkyne navrhol na pojednávaní konanom dňa 24.09.2014 samotný právny zástupca žalovaného. Výsluchu svedkyne Q. U. na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý tejto svedkyni kládol otázky. Takýto návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie svedkyne z hľadiska jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) sa nedá hodnotiť inak ako oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti. Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľky poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 odst. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 odst. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaz listinnou sa nevykonáva len jej prečítaním, nakoľko postačuje aj oznámenie jej obsahu. Pri listinných dôkazoch vypracovaných samotným žalovaným (poistná zmluva, záznam o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania), stačí ich obsah oznámiť, nakoľko ide o listiny, ktorých obsah je žalovanému podrobne známy. Na pojednávaniach konaných dňa 24.09.2014 a dňa 22.10.2014 sa vykonalo dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa na č. listu 6 - 48 spisu. Na č. listu 6 - 48 spisu sa nachádza poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, osobitné zmluvné dojednania, oznámenie o zániku poistenia, návrh na začatie konania, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský rozsudok, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané vo veciach 6Cdo/3/2013 a 6Cdo/1/2012 a kópia kompletného spisu 3C/1840/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach. Okrem toho, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, pojednávaní nariadených na deň 24.09.2014 a na deň 22 .10.2014 sa osobne zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval a po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednaní veci na pojednávaní dňa 24.09.2014 a na pojednávaní dňa 22.10.2014, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno hodnotiť inak ako účelové.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,92 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za spísanie vyjadrenia k odvolaniu a z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.