Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-26-2019.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-4T/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Valachová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaná A. B., nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom A., C. D. X,
j e v i n n á, ž e
dňa 6.7.2016 vo večerných hodinách v byte na ulici E. XX F. A., po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla svojho bývalého manžela G. B. a to tým spôsobom, že počas toho, ako ten stál vo dverách spálne sa oproti nemu rozbehla asi vo vzdialenosti 2 metrov a oboma rukami ho intenzívnou silou udrela do oblasti hrude, následkom čoho bol sotený vonku z izby smerom do chodby, kde dopadol na hornú ľavú končatinu, čím tak G. B. spôsobila ťažké zranenie a to vykĺbenie ľavého lakťového kĺbu s trieštivou zlomeninou dolného konca ľavej ramennej kosti vo vonkajšej kĺbovej oblasti s posunom úlomkov s dobou liečenia v trvaní 56 dní, počas ktorých bol závažným spôsobom narušený jeho obvyklý spôsob života,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a to na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným:
- G. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., D. X škodu vo výške 4 403 Eur,
- Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice škodu vo výške 564, 90 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného G. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., D. X so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné konania proti obžalovanej pre skutok kvalifikovaný v obžalobe Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4 Pv 353/18 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Na jednotlivých hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného, svedkyne a znalca a prečítal v rámci listinných dôkazov podstatný obsah spisového materiálu.
Obžalovaná A. B. po zákonnom poučení vyhlásila, že zo spáchania skutku sa cíti nevinná. Uviedla, že s poškodeným boli manželmi od roku 2011 a nemala nikdy úmysel poškodenému ublížiť a úraz, ktorý sa mu stal, bola to nehoda. Ešte v ten deň mu poslala SMS, že ju mrzí, čo sa mu stalo a pýtala sa ho, či niečo nepotrebuje priniesť do nemocnice. Nie je pravdou, že ho fyzicky napadla a že počas toho, ako stál vo dverách spálne, sa oproti nemu rozbehla asi zo vzdialenosti 2 metrov, ani to, že oboma rukami ho intenzívnou silou udrela do oblasti hrude. Meria cca 165 cm a v tom čase vážila okolo 60 kg, poškodený je vyššej postavy a váži podstatne viac. Pripustila, že sa poškodeného iba dotkla, trvalo to niekoľko sekúnd a hneď cúvla a zatvorila dvere. Čo sa týka obžaloby, podľa nej obeťou je ona, pretože ju poškodený, ako manžel, niekoľko krát fyzicky napadol počas ich spolužitia a musela od neho ujsť aj s maloletým synom. Jeho správanie bolo neúnosné a jeho útoky mali stúpajúcu tendenciu. Psychicky ju týra doteraz, neumožňuje jej žiadny kontakt so synom, ako sa aj vyhrážal, že ju pripraví o dieťa, ak od neho odíde. Ďalej uviedla, že ich spolužitie bolo náročné od doby, ako nastúpila pracovať do realitnej kancelárie. Začal jej robiť scény, myslela si, že sa to zmení a preto čakala ešte niekoľko rokov, hlavne kvôli dieťaťu snažila sa urovnať vzťahy, ale nešlo to. Snažila sa, aby sa nehádali pred synom, ale keď videl, že na dieťa nedá dopustiť, tak práve čoraz viac vťahoval syna do ich konfliktov, časom už len jeho konfliktov, ktorých príčinou bola žiarlivosť a peniaze. Konflikty začínal poškodený, ona sa tomu snažila vyhýbať, preto strávila menej času doma. Syn bol v pohode, keď nevidel hádky. Keď sa potom vrátila, tak sa hádkam nevyhla, len ich oddialila. Vypovedala, že v čase od rána dňa 6.7. 2016 si situáciu už nepamätá, nakoľko to bolo pred 6 rokmi, ale vedela, že večer sa trochu na niečom pohádali. Potom chcel poškodený určovať synovi, kde má spať, keďže ona nechcela spať pri poškodenom. Trval na tom, aby syn spal s ním na posteli na jednej posteli a ona sa obávala, že syn v noci spadne z postele, nebránila tomu, ale na tom sa pohádali. Jej matka povedala, že odchádza z bytu, poškodený si myslel, že už tam nie je a vošiel do spálne, ozvala sa, že tam je, a opýtala sa ho, či chce ísť spať k nej. On si vzal paplón a začal robiť scény, že čo sa deje a odchádzal preč z miestnosti. Myslela si, že sa chce do spálne vrátiť, správal sa agresívne, niečo kričal, nevedela že čo má v úmysle, ale prišla k nemu a ukázala mu gestom (obžalovaná ukázala mierne ohnuté lakte a vystreté dlane vo výške jej hrudníka) nech ide preč a zatvorila dvere. Nevidela, žeby za poškodeným bol umiestnený nejaký predmet alebo žeby za ním stál syn. Zrazu počula buchot a krik, otvorila dvere, videla, že na zemi leží poškodený aj syn. Zodvihla syna a šla si s ním sadnúť do obývačky. Videla, že poškodený kričal a mal v ruke telefón, počula, že si volá pomoc, tak to neriešila. Šla vybrať z mrazničky niečo studené a priložiť to synovi na hlavu. Syna (v tom čase mal 5 rokov) držala na rukách a zapchávala mu uši, pretože poškodený veľmi vrieskal, upokojovala ho, vedela že príde pomoc. Na otázku aby spresnila, kde sa nachádzala, keď zatvárala dvere a kde sa nachádzal poškodený s dieťaťom a jej matka, odpovedala, že poškodený sa nachádzal v predsieni, ona sa nachádzala v spálni, ale nevidela, kde bolo dieťa. Až potom ho videla kde je, lebo na chodbe bola tma. Jediné svetlo šlo iba z obývacej izby, na chodbe s nesvietilo. Nachádzala sa v spálni a poškodený v predsieni, tam kde spadol. V tej istej miestnosti sa nachádzala aj jej matka a jej maloletí súrodenci vo veku 5 a 8 rokov. Súrodenci boli na poschodovej posteli a jej matka bola na manželskej posteli alebo blízko postele. Len periférne videla, čo sa deje v izbe. Opísala spálňu, v ktorej sa mal odohrať incident tak, že od predsiene ako sa vojde do dverí, naľavo je vzdialenosť cca pol metra a napravo k oknu je cca 4-5 metrov, pri okne bola manželská posteľ, napravo od dverí ešte medzi posteľou a dverami bola komoda široká asi 1 meter a oproti dverám do chodby bola poschodová posteľ široká asi 1,20 m. Izba je široká cca 3 metre a nie je tam priestor, v ktorom sa mala
rozbehnúť proti poškodenému a napadnúť ho a tiež poprela, žeby ho pred tým ako došlo k jeho zraneniu udrela päsťou do tváre, alebo žeby ho v minulosti fyzicky napadla. Predložila ako listinný dôkaz ňou vyhotovený náčrt pôdorysu bytu. V spálni, kde ležala matka s jej súrodencami, nebolo rozsvietené svetlo, to prenikalo len z obývačky, na chodbe bolo zhasnuté a čo sa týka dverí medzi spálňou a predsieňou, tie sú presklené. Mala za to, že nikto nachádzajúci sa v spálni nemohol vidieť, ako spadol poškodený. Vypovedala, že poškodený pri odchode zo spálne držal v ruke mobilný telefón a synov paplón a v tej chvíli nevidela, kde sa nachádzal syn, myslela si, že sa nachádza v spálni, ale on niekedy medzitým z nej vyšiel. Uviedla, že poškodený na ňu podal trestné oznámenie v roku 2018 po tom, ako sa s ním rozviedla, pričom rozvod iniciovala ona. Poškodený sa jej mal vyhrážať, že keď sa s ním rozvedie, že urobí všetko pre to, aby ju zničil a aby nevidela syna. Ušla preto na Adlerovu ulicu do Centra pre týrané matky s deťmi. Ďalej vypovedala, že po tom ako do bytu prišla RZP, bol poškodený ešte stále na zemi, dvíhali ho a nechcel pustiť synov paplón, mal ho pod sebou obmotaný o ruku, ktorú mal poranenú. Ona sa rozprávala s policajtom aj so synom na rukách, dávala synovi obklad, potom ho uložila v obývačke na posteľ a šla poškodenému pomôcť zbaliť nejaké veci do nemocnice, aby mal všetko čo potrebuje. On odišiel s RZP a ona mu napísala správu, že ju mrzí čo sa stalo, a že nech dá vedieť, ako dopadol a čo mu je a že ak niečo potrebuje priniesť, tak príde za ním. Na správu nereagoval. V nemocnici bol niekoľko dní a potom sa vrátil do spoločnej domácnosti. Po návrate domov z nemocnice boli ich vzťahy napäté. O úraze sa vôbec nerozprávali. On ju kvôli tomu čo sa stalo vydieral a tvrdil, že má svedkov, že bola málo doma a že preukáže, že je krkavčia matka a že neuvidí syna. Obrana obžalovanej bola preverená nasledujúcim dokazovaním.
Za poškodenú stranu Sociálna poisťovňa a.s., Košice H. I. A., sa vyjadrila, že pri skutku nebola prítomná a za poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa a.s. si uplatnila škodu v sume 564.90 €.
Uplatnenie náhrady škody za poškodenú spol. UNION zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, v zastúpení J. F. B. súd oboznámil zo spisového materiálu.
Bol vypočutý svedok poškodený G. B., bývalý manžel obžalovanej, ktorý nevyužil svoje právo nevypovedať a k náhrade škody uviedol, že sa pri uplatnení sa odvoláva na vyčíslenie zo znaleckého posudku. Ku skutku vypovedal, že v ten deň prišiel z práce, obžalovaná nebola ešte doma, urobil si niečo jesť, syn ležal na posteli v obývačke, ľahol si k nemu a pozerali rozprávky. Nevie v akej dobe prišla obžalovaná, ale bolo to pred 20:00 hodinou, on ležal na posteli a rozprával sa so synom, že by šli na kúpalisko cez víkend. Obžalovaná, keď to započula, že idú na kúpalisko, vyjadrila sa, či mu „ šibe“, že sa dohodli na striedavej starostlivosti a že tento týždeň má mať na starosti syna ona. Zostal zarazený, že aká striedavá starostlivosť, keď nie sú v rozvodovom konaní. Nato sa obžalovaná postavila a päsťou mu vrazila do tváre a odišla do kúpeľne. Doplnil, že pred tým, ako prišiel do obývačky, bola u nich na návšteve jej matka s deťmi, a pred tým ako obžalovaná prišla do obývačky, sa s nimi prišla rozlúčiť svokra, že ide preč, zatvorila dvere na obývačke a odišla. Potom prišiel za ním syn, že chce ísť spať. Šiel preto pre paplón, ktorý bol v obývačke aj vankúš. V jednej ruke držal vankúš, v druhej paplón a otvoril dvere na spálni, že si idú so synom ľahnúť a keď pristúpil k manželskej posteli, svokra na neho „vybafla“, či ide k nej spať. Vtedy spoza chrbta vyšla obžalovaná, že či ide spať k jej matke, povedal nie, určite nie, vyšiel zo spálne, ony si niečo šuškali. Stál medzi dverami v priestore zárubne, nevedel čo sa deje, a vtedy sa obžalovaná rozbehla a sotila ho do hrudníka, do ramena a ako padal, zacítil, že je dieťa za ním. Nevie, či sa o neho potkol, alebo vyskočil, aby mu neublížil, aby ho nepriľahol a vtedy dopadol asi meter k zrkadlu na chodbe, na ľavý lakeť. Paplón držal v ľavej ruke a v pravej držal vankúš a telefón, a keď dopadol, tak prišla obžalovaná, že čo robí, že nech sa postaví a začala mu vyťahovať paplón spod ruky. On kričal nech prestane, lebo to bolí. Prišla svokra a povedala, že či im treba robiť hlúposti a naťahovať sa, a vtedy sa zobudili aj svokrine deti. Zavolal si sanitku 112 alebo 158, nepamätal si, svokra mu vytrhla telefón z ruky, on ležal a povedal „daj sem ten telefón, vidíš že je to zlé, vidíš, že si potrebujem zavolať pomoc“. Potom prišla RZP s policajnou hliadkou, ktorým povedal, že ho napadla manželka, že sa nevie pohnúť a že má niečo s rukou. Čo sa týka syna, ten podľa neho padal na zem, nebol zranený, pretože by plakal. Skôr tam bol chaos. Na otázku, kde presne v čase incidentu stál, ako bol otočený, či svietilo svetlo a kedy si všimol syna, odpovedal, že stál medzi dverami spálne, ktoré boli otvorené dokorán, otočený tvárou k obžalovanej, ona bola asi vo vzdialenosti 1,5 - 2 metrov. Medzi miestnosťami sa nenachádzal prah. Obžalovaná sa
rozbehla priamo na neho od postele, kde si šepkala niečo s mamou. Potom už len „letel a dopadol“. Podľa neho vyskočil do výšky asi 50 cm a celá situácia trvala sekundu. Dopadol na ľavý bok a syn stál pri jeho ľavej nohe. V spálni svetlo nesvietilo, to prenikalo len z obývačky a z kúpeľne. Kvôli bolesti syna nevnímal, cítil ho vtedy, keď padal, nevedel povedať, či stál alebo ležal. V momente napadnutia držal v ľavej ruke paplón, v pravej mal vankúš a telefón. Poprel, žeby mal požitý alkohol, či mala požitý alkohol obžalovaná, nevedel. Na otázku, aká je jeho výška a v tom čase hmotnosť, uviedol, že výšku má 175 cm a váhu 70-72 kg. Spálňu opísal tak, že pri vojdení do nej pri dverách po pravej strane bola skriňa, potom bola manželská posteľ, pod oknom a po ľavej ruke bola hneď za dverami jedna stena s poličkami, vedľa bola šatníková skriňa a vedľa nej bola poschodová posteľ. Rozmery spálne boli asi 5x3 metre. Od dverí k protiľahlej stene boli asi 3 metre. Šírka chodby bola asi 2,5 metra. K spolužitiu s obžalovanou uviedol, že mali neustále konflikty, ale on ju nikdy nezbil a nikdy nešiel proti nej. Ona ho v minulosti napadla, mával aj modriny, dostával od nej facky. Stalo sa, že ho kopla do hrude a on potom povedal, že to urobil syn. Nikdy to neriešil, ani toto nechcel riešiť, ale bol hnaný do extrému, pretože obžalovaná ho mala vydierať dieťaťom, súdili sa o zverenie do výchovy aj o výživné a mal byť na jej popud napadnutý. Syn bol rozhodnutím súdu zverený do jeho opatery, obžalovaná sa so synom nestretávala. Takto vysvetlil, prečo podal trestné oznámenia na obžalovanú až v roku 2018. Na otázku, ako dlho bol práceneschopný a aké ťažkosti pociťoval, odpovedal, že skutok sa stal v júni, v auguste bol práceneschopný a v septembri už musel nastúpiť do práce. Kým mal sadru, tak nepociťoval žiadne ťažkosti, ale nemal čas chodiť na rehabilitácie, musel zabezpečovať starostlivosť o syna. Bežné veci zvládal. Teraz nevie vystrieť ruku a keď je zmena počasia tak to cíti. Obžalovaná k výpovedi poškodeného uviedla, že ju mrzí čo sa mu stalo, tak ako už povedala predtým a nemala úmysel mu ublížiť. Bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Ľuboš Tomčovčík, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok na poškodeného G. B. . K podanému znaleckému posudku uviedol, že poškodený utrpel z medicínskeho hľadiska ťažké zranenie, ktorým bol narušený jeho obvyklý spôsob života v trvaní 56 dní. Uvedené zranenie vzniklo pri páde poškodeného na ľavú hornú končatinu, kedy sa násilie prenieslo na oblasť ľavého lakťa. Na vznik takéhoto zranenia je potrebné násilie veľkej intenzity, keďže došlo k vykĺbeniu lakťa aj trieštivej zlomenine. Zranenie mohlo vzniknúť takým spôsobom, ako uviedol poškodený, že ho manželka celou silou sotila, udrela do hrude a následne pri páde sa vyhýbal nárazu do dieťaťa, ktoré malo stáť za ním. U poškodeného neboli zistené žiadne zranenia v oblasti hrudníka. Na otázku, že pokiaľ konštatoval, že na vznik zranenia bolo potrebné násilie veľkej intenzity, či tým myslel intenzitu pri páde poškodeného, odpovedal, že mal na mysli intenzitu dopadu, t.j. ako dopadla končatina na zem alebo na nejaký predmet. Pokiaľ v znaleckom posudku konštatoval, že priebeh vzniku zranenia, tak ako ho opísala obžalovaná, je nepravdepodobný a v prípravnom konaní pri výsluchu uviedol, že nie je vylúčený, uviedol, že pri vypracovaní posudku mal k dispozícii výsluch poškodeného a zrejme mu vyšetrovateľ prečítal výsluch obvinenej pri jeho výsluchu. Ak by ho mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku, tak by ho citoval a vyjadril by sa k nemu priamo v posudku. Zrejme mu bol mechanizmus prečítaný vyšetrovateľom a preto s tým mechanizmom, ktorý uviedla obvinená, súhlasil. Na otázku, či by sa vedel vyjadriť k tomu, aký vplyv malo konanie poškodeného, ktorý podľa vlastnej výpovede po sotení vyskočil sám do výšky pol metra, na intenzitu dopadu poškodeného na zem a na vznik zranení uviedol, že zrejme malo takéto konanie poškodeného vplyv na intenzitu, keď vyskočil pri tom, ako sa vyhýbal dieťaťu. Zvýšilo to intenzitu jeho dopadu na zem. K predloženej Lekárskej správe zo dňa 7.7.2016 (č.l. 102), deň po úraze, uviedol, že neošetroval poškodeného, ani nebol jeho ošetrujúcim lekárom. Poškodený absolvoval liečbu a operoval ho lekár H. K. E.. K Lekárskej správe, ktorá bola znalcovi na nahliadnutie predložená, uviedol, že sa jedná o poslednú stranu prepúšťacej správy, ktorú len overil, pretože zrejme v ten deň zastupoval kolegu. Na správe sa nachádzajú dve pečiatky, jedna – nečitateľná je lekára, ktorý správu vyhotovil a pečiatkou ju mal overiť prednosta alebo primár kliniky. Zrejme títo lekári nemohli správu overiť, tak ju overil podpisom on. Ošetrujúcim lekárom poškodeného nebol ani ho neliečil.
Svedkyňa B. J., matka obžalovanej, po zákonnom poučení podľa § 130/1, § 131/1 Tr. poriadku uviedla, že využíva svoje právo odmietnuť vypovedať, rovnako ako v prípravnom konaní.
Súd vykonal dokazovanie v prospech aj neprospech obžalovanej.
Obžalovaná trestný čin poprela, bránila sa, že zranenie obžalovanému nespôsobila a pokiaľ došlo k zraneniu, bolo z jej strany neúmyselné, matka obžalovanej využila v konaní pred súdom svoje právo nevypovedať.
V neprospech obžalovanej vypovedal poškodený G. B. tak, že obžalovaná mu úderom spôsobila úmyselne ťažkú ujmu na zdraví, aj keď pripustil, že je pravdou, že sám vyskočil a následne spadol na zem na ľavú ruku. Vypočutý znalec MUDr. Tomčovčík na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku, pričom zároveň doplnil, že vyskočenie do výšky mohlo spôsobiť po následnom páde silnejší náraz na ruku poškodeného a tým vznik ťažkého zranenia.
Účelom dokazovania bolo objektivizovať, či obžalovaná napadla obžalovaného a ak áno, či ho napadla s úmyslom spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že obžalovaná aj keď poškodeného sotila, nemohla vedieť, že tento vyskočí do výšky, spadne väčšou intenzitou na ruku a spôsobí si uvedené zranenie. Aj samotný poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zacítil za ľavou nohou dieťa, alebo si myslel, že syn za ním stojí, v dôsledku čoho vyskočil a dopadol na ľavý bok. Súd zohľadnil aj fyzické dispozície, akými boli váha a výška obžalovanej aj poškodeného v čase skutku, pričom zreteľné rozdiely medzi týmito osobami môžu odôvodňovať záver, že obžalovaná by nebola fyzicky schopná svojím útokom na poškodeného dosiahnuť s takou silnou intenzitou úderu, ktorou by mu úmyselne ťažko ublížila na zdraví. Znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil, ako je uvedené vyššie, že k väčšej intenzite pádu na zem a k vzniku zranenia poškodeného došlo z dôvodu, že poškodený po sotení obžalovanou, mal vyskočiť do vzduchu a dopadnúť na ruku.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že obžalovaná aj keď spôsobila zranenie poškodenému, ťažkú ujmu na zdraví, nekonala v úmysle takéto zranenie spôsobiť, a v tejto časti jej obrany jej súd uveril. Nespochybnil charakter zranenia a osvojil si závery znaleckého posudku, ako aj výpoveď poškodeného, že obžalovaná do neho sotila, bral však do úvahy aj okolnosti za akých ku skutku došlo, t.j. priestor, kde sa útok odohral a spomínané fyzické možnosti oboch účastníkov konfliktu.
Konanie obžalovanej preto oproti obžalobe hodnotil ako konanie nedbanlivostné podľa § 16 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaná svojím konaním po stránke objektívnej aj subjektívnej naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, t.j. na chránenej osobe, keď vedela, že môže spôsobiť úderom do poškodeného jeho zranenie a bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že toto nespôsobí. Svedčí o tom, že poškodený držal v obidvoch rukách predmety, nemohol teda tlmiť rukami svoj dopad na zem, čo obžalovaná videla, na druhej strane však nemohla predpokladať, že tento vyskočí, čím urobí útok dôraznejším a pádom si spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na ustanovenia § 36 a nasl. Tr. zákona. Poľahčovalo jej, že doposiaľ nebola súdne trestaná, priťažujúce okolnosti neboli zistené. Obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená všeobecne.
Vzhľadom na osobu obžalovanej mal súd za to, že postačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý uložil pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 15 mesiacov. Počas uloženej skúšobnej doby bude súd sledovať život a správanie sa obžalovanej a pokiaľ by a dopustila protiprávneho konania, môže súd, a to aj pred uplynutím skúšobnej doby rozhodnúť, že pôvodne uložený trest vykoná.
V otázke náhrady škody postupoval podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ktorým uložil obžalovanej nahradiť škodu poškodenému G. B. v sume 4 403 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. Bratislava v sume 564,90 €. Takáto výška škody bola nepochybne preukázaná a súd si ju osvojil.
V zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. pokiaľ súd prizná náhradu škody iba sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Súd takto postupoval u poškodeného G. B. a Union zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.