Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1517/2003

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s, (pôvodne APOLLO zdravotná poisťovňa a.s.) so sídlom Eisteinova 25, Bratislava, IČO 35 942 435, proti povinnému M.. Š. D., P.. XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX, P. Y. Ž. XX - U., XXX XX O., Š. A. H., na vymoženie pohľadávky vo výške 163,02 Eur (4 911,-Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 888/03, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,90 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 163,02 Eur (4 911,-Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO v Banskej Bystrici č.k. 2003211562 zo dňa 09.04.2003.

Poverením č. 5601 002259 * zo dňa 15.10.2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 888/03.

Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému, nakoľko tento zomrel ako nemajetný, dedičstvo bolo predĺžené a jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd z uznesenia tunajšieho súdu č.k. XD XXX/XXXX, I. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2014 mal preukázané, že M.. Š. D., P.. XX.XX.XXXX, P. Y. Ž. XX - U., XXX XX O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z predmetného uznesenia má súd preukázané, že ide o predĺžené dedičstvo.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 02. 2012).

Ak je dedičstvo predlžené, t. j. záväzky poručiteľa prevyšujú hodnotu majetku v dedičstve, právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predpokladá dve možnosti riešenia. Buď sa dedičia s veriteľmi dohodnú na prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo súd nariadi likvidáciu dedičstva. Dohoda medzi veriteľmi a dedičmi o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov má na exekučné konanie ten vplyv, že vymáhaný dlh zaniká. Exekúcia sa preto končí, resp. je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala v období dňa 30.09.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 39,84 Eur s DPH, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,20 Eur a 20% DPH, t.j. 6,64 Eur.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 Eur za 4 úkony po 3,32 Eur, ako to vyplýva zo špecifikácie súdneho exekútora a z predloženého exekučného spisu EX 888/03.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - prevzatie návrhu + zal. Spisu (60min), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi taktiež neuznal odmenu za úkon exekučnej činnosti ukončenie spisu po rozhodnutí (60 min.), keďže

uvedený úkon nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 23. 11. 2011). Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon práca so spisom - žiadosť o rozhodnutie v konaní 60 min, t.j. 1 hodina p 6,64 Eur.

Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,90 Eur, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 19,92 Eur (4 úkony po 3,32 Eur + 1 hodina po 6,64 Eur) a 20% DPH vo výške 3,98 Eur.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.