Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-67-2015.pdf
PDF · 112.82 KB
Case nature
Subarea
3Cob/67/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F., s.r.o., Q. č.XXXX, M., IČO: XX XXX XXX, zast. E. kancelária R.. Y. Y., s.r.o., U. č. XXX, U. L., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. distribučná, a.s., Y. č. XX, V., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu I. súdu V. I č.k. XXCb/XX/XXXX-XX z 5.3.2015 jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil žalovanému povinnosť odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. I._XXX_XXXX_XX zo dňa 19.11.2014 a to až do rozhodnutia súdu o platnosti Zmluvy č. T.: I._XXX/ XXXX_XX, č. U.: I._XXX_XXXX_XX_VSE zo dňa 19.11.2014 a jej záväznosti pre zmluvné strany pre rok 2015. Žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania - žalobu na súde a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 175,01 eur a iné trovy konania vo výške 33,00 eur R.. Y. Y., advokátovi, konateľovi na účet E. kancelária R.. Y. Y., s.r.o., U. č.XXX, U. L., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia presne špecifikovaného vo výroku napadnutého uznesenia. Uviedol, že žalobca ako výrobca a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy/PDS/ uzatvorili 13.1.2012 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. I._XXX_XXXX, predmetom ktorej bol záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore; záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu; záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d); záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c); záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu za doplatok podľa cenového rozhodnutia URSO vydaného výrobcovi. Typ zdroja a označenie generátora: OZE, bioplyn; Lokalita umiestnenia: R. II; Celk. Inšt. el. výkon: 990 kW. Časový úsek pre vyhodnotenie a zúčt. dodávky elektriny a dopl.: kalendárny mesiac. Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Dňa 17.10.2014 za žalobcu; 22.10.2014 za žalovaného a 19.11.2014 za spoločnosť U. a.s. bola uzatvorená nová Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo Zmluvy PDS: I._XXX/XXXX_XX, číslo Zmluvy U.: I._XXX_XXXX_XX_VSE s totožným predmetom Zmluvy, ako bola Zmluva z roku 2012. Zmluva nadobudla platnosť 1.1.2015 a teda dňom 31.12.2014
zanikla platnosť Zmluvy I._XXX_XXXX z roku XXXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore.
Listom z 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že si žalobca nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. A preto je vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) Zákona o podpore. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že trojstranná Zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu Zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup elektriny je zo strany žalovaného považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú, a preto žalovaný požiadal žalobcu, aby z jeho strany nedochádzalo v roku 2015 k takejto dodávke.
Žalobca listami z 18.12.2014 a 22.12.2014 oznámil žalovanému, že si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona a že svoju povinnosť v zmysle § 4 Zákona o podpore si splnil. Podľa žalobcu Zmluva č. PDS: I._XXX/XXXX_XX, č. U.: I._XXX_XXXX_XX_VSE z 19.11.2014 je platná v celom rozsahu a žalovaný je povinný odoberať elektrickú energiu v zmysle tejto Zmluvy za dohodnutých podmienok z dôvodu, že už v čase uzatvorenia zmluvy (22.10.2014) bol žalovaný presvedčený o tom, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 4 Zákona o podpore (t.j. že do 15.8. neoznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny). Keďže však žalovaný uzatvoril so žalobcom novú zmluvu už za účinnosti novelizovaného zákona č. 309/2009 Z.z., je zrejmé, že táto zmluva má prednosť pred zákonom a všetky povinnosti v nej uvedené, ktoré má žalobca splniť voči žalovanému, žalobca riadne splnil. Preto vzhľadom na platné znenie zmluvy žalovaný nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa, alebo nespĺňa zákonné podmienky na doplatok za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja. Totiž § 4 ods. 3 zákona o podpore sa nevzťahuje na staršie zariadenia. Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 a v tomto čase bol v platnosti Zákon o podpore bez zmien, a teda až s účinnosťou k 1.1.2014 vstúpila do platnosti novela zákona č. 382/2013 Z.z., ktorá ustanovila, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona o I. si výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nespĺňa povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o I., nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok. Pred účinnosťou novely síce platila povinnosť o obdobných oznámeniach, avšak takáto povinnosť nebola podmienkou pre získanie podpory pre výrobu elektriny. V novele sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2014, v zmysle ktorých podľa § 18 e zákona č. 309/2009 Z.z. o I. „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov." Vzhľadom na to, že dotknuté zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. uvedená podmienka pre predmetné zariadenie žalobcu neplatí. Keďže v danom prípade sa jedná o podporu vyplácanú štátom, o odňatí takejto podpory musí štát, resp. poverený štátny orgán vydať rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné sa brániť zákonnými prostriedkami, odvolaním, podaním žaloby a pod. Zákon č. 309/2009 Z.z. však v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, ktorý orgán, a za akých okolností by takéto rozhodnutie mal vydať a akým spôsobom by bolo možné sa voči takémuto rozhodnutiu brániť. Žalovaný ako účastník zmluvného vzťahu so žalobcom je subjektom súkromného práva, a teda takéto rozhodnutie týkajúce sa otázok verejného práva-výplaty štátnej podpory mu neprislúcha. Novela zákona č. 382/2013 Z.z. je teda podľa žalobcu nevykonateľná a neaplikovateľná, keďže zákon neurčil orgán štátnej moci oprávnený rozhodnúť o odňatí štátnej podpory. Prevádzkovatelia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov /I./ sú povinní denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení spoločnosti I. a.s. Žalobca 28.5.2014 oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („G.") rozsiahle množstvo údajov. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sietí tieto informácie dostávajú a zároveň majú možnosť jednoznačne stanoviť, určiť denné množstvo vyprodukovanej elektriny. Z uvedeného je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny z I. zariadení je zabezpečená v najvyššej možnej miere. Tieto údaje, ako aj informácie a dáta, ktoré boli žalobcom pravidelne
oznamované, sú prevádzkovateľom regionálnych distribučných sietí známe. Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, žalovaný disponuje aj bez oznámenia k 15.8.2014 dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny z jednotlivých I. zariadení, a môže teda aj bez oznámenia vytvoriť príslušné plány. Odopretie podpory predstavuje neoprávnený zásah do práv prevádzkovateľa I. zariadenia. Navyše k odberu je žalovaný viazaný Zmluvou č. T.: I._XXX_XXXX_XX, č. U.: I._XXX_XXXX_XX_VSE z 19.11.2014, a žalovaný nie je subjektom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či žalobcovi patrí alebo nepatrí doplatok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.f/, ods. 4, § 1 O.s.p. a čl. 46 Ústavy SR) dospel súd k záveru, že u žalobcu hrozí v súčasnosti stav právnej neistoty, pretože žalovaný nemieni dobrovoľne plniť povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy č. PDS: I._XXX/ XXXX_XX, č. VSE: I._XXX_XXXX_XX_VSE z 19.11.2014, až do rozhodnutia súdu o povinnosti plniť si túto Zmluvu pre rok 2015, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a upravil právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Navyše konštatoval, že výroba elektriny v bioplynovej elektrární je zdĺhavý proces, kde len nábeh výroby bioplynu pre elektráreň trvá 3 až 6 mesiacov a následné zastavenie tohto procesu tvorby bioplynu trvá minimálne 3 mesiace, a teda nie je možné odstaviť bioplynovú elektráreň zo dňa na deň, a túto opätovne zo dňa na deň uviesť do prevádzky. Takéto odstavenie bioplynovej elektrárne môže byť potenciálnym zdrojom poškodenia životného prostredia alebo výbuchu, keďže sa náhle preruší kontinuálny odber bioplynu.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu v sume 208,01 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,00 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 175,01 eur za 2 úkony právnej služby po 64,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), teda celkom 129,06 eur + 2 x 8,39 eur režijný paušál + DPH 29,17 eur (20% od 1.1.2011).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobcu zamietol, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh žalobcu zamietol.
V odvolaní poukázal na to, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, pretože žalobca neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. je výrobca elektriny s právom na podporu, povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si uvedenej povinnosti. Predmetná skutočnosť nebola osvedčená ani v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu ostalo len v rovine tvrdenia, pričom cieľom týchto tvrdení je len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia. Keďže zákon č. 309/2009 Z. z. neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou právneho úkonu. Nie je preto možné považovať za splnenie si predmetných povinností odovzdávanie rôznych plánov, hlásení a oznámení na spoločnosť I., a.s. alebo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak ako to uviedol žalobca, a ktoré navyše neboli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani bližšie špecifikované.
Takéto tvrdia žalobcu len potvrdzujú skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom
zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z. z. Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.
Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že oznámenie žalovaného o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z 15.12.2014 malo voči žalobcovi len informatívny a nie konštitutívny charakter, ktorým bola žalobcovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného, ale vyplynulo „ex lege" z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane žalobcu. Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. žalovaný nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia.
V rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí žalobca o. i. preukázať dôvodnosť svojho nároku, teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenia predbežného opatrenia musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný. V tomto prípade sa jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku vo veci samej.
V ďalšom žalovaný namieta neexistenciu nároku žalobcu. D. dňa 28.07.2014 zverejnilo na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázalo na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči D. ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. D. dňa 09.02.2015 taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., v ktorom sa nachádza aj žalobca. Žalovaný ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne, a preto po zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany D. nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych predpisov.
Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme „štátom dotovanej politiky" žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených D. na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR a vystavuje žalovaného platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre žalovaného priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z. z., musela by finančná výška prostriedkov určená D. zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však D. určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.
Žalovaný je toho názoru, že porušenie zákonných povinností žalobcu je nesporné a jeho nárok nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy (č. PDS: I._XXX_XXXX_XX) medzi žalovaným, spoločnosťou U. energetika a.s. a žalobcom. Žalobca si totiž nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. Samotná zmluva v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi aj ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z. z. Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Z uvedeného je možné konštatovať, že v časti, v ktorej predmetná
zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z.
Tvrdenie žalobcu o odstavení bioplynovej elektrárne považuje žalovaný za neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že žalobca stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. na rok 2015, stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade, ak si podporu neuplatňuje. Navyše žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu z 15.12.2014. Žalobca však nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Právny záujem žalobcu je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.
Odvolateľ poukázal na ustálenú judikatúru súdov SR a má za to, že vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory, len v nevyhnutnej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv žalovaného, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že nárok žalovaného na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu žalobcu so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považuje žalovaný za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane žalobcu. Vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech žalobcu v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nie len svojich práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Žalobca teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany žalovaného malo na hospodárske výsledky žalobcu negatívny vplyv, žalovaný konštatuje, že neposkytnutie podpory je povinnosťou žalovaného a žalobca opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav straty rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje".
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje žalovaný rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia za zmätočné, a teda nevykonateľné. Navyše podľa jeho gramatického výkladu je žalovaný povinný odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve č. OZE_XXX_XXXX_XX z 19.11.2014. Takáto formulácia je nepresná z dôvodu, že v zmysle predmetu tejto zmluvy takáto povinnosť t.j. odoberať elektrickú energiu od žalobcu vyplýva pre spoločnosť U. X. a.s. (v zmluvnom vzťahu ako „Odberateľ") a nie pre žalovaného. Žalovaný na základe tejto zmluvy poskytuje žalobcovi podporu vo forme doplatku, ktorý sa však s odobratou elektrinou nesúvisí. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. sa doplatok vzťahuje na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písm. b) neuplatňuje.
Žalovanému taktiež nie je zrejmé, v akej výške by mal žalobcovi za odobratú elektrinu platiť, keďže žalobca stratil nárok na „garantovanú cenu" vyplývajúcu z rozhodnutia D.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdí, že keďže nárok na doplatok vznikol na základe individuálneho právneho aktu rozhodnutia G., nemôže byť tento odňatý na základe nesplnenia si povinností zo zákona, ale môže byť odňatý jedine individuálnym právnym aktom. V prípade, že je akémukoľvek subjektu zasiahnuté do jeho práv štátnou mocou, musí existovať zákonná možnosť ochrany pred takýmto konaním štátnej moci, a teda na odňatie akýchkoľvek práv musí byť vydaný individuálny právny akt. V prípade, že zákon s týmto nepočíta, takýto zákon je protiústavný. Pokiaľ v danom prípade žalovaný tvrdí, že právo zaniklo zo zákona, pokiaľ by bol takýto výklad akceptovaný, je zrejmé, že Zákon č. 309/2009 Z. z. je protiústavný, keďže neumožňuje právnu ochranu pred takýmto nezákonným konaním žalovaného.
Žalovaný (22.10.2014), žalobca (17.10.2014) a U. a.s. (19.11.2014) uzatvorili novú zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. K uzatvoreniu tejto zmluvy boli predložené všetky podklady, vrátane dokladov o predpokladanej ročnej výrobe elektrickej energie. Až na základe predloženia týchto dokladov došlo k uzatvoreniu zmluvy, pričom návrh zmluvy bol predkladaný zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že táto zmluva má prednosť pred zákonom, pretože žalovaný v čase uzatvárania zmluvy mal informáciu, že hlásenie o predpokladanom množstve dodanej elektriny k 15.8. údajne mu nebolo zo strany žalobcu doručené. Ak napriek tomu uzatvoril ako aj U. energetika, a. s. zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku aj pre rok 2015, toto ich konanie má prednosť pred zákonom. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade, ak bol presvedčený o tom, že žalobcovi nepatrí doplatok, uzavrieť so žalobcom zmluvu až od roku 2016. V takom prípade mal žalovaný preukázať, že žalobca takéto podmienky nesplnil najmenej pre rok 2015, čo však nebolo možné z jeho strany preukázať, keďže požadované informácie boli súčasťou podkladov pre uzatváranie zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku a sú súčasťou zmluvy. Ide teda potenciálne o nekalé súťažné konanie zo strany žalovaného.
V konečnom dôsledku pokiaľ žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. a pokiaľ tvrdí, že právo na doplatok zanikol u žalobcu zo zákona, zámerne opomenul ustanovenie § 18e Zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý jednoznačne konštatuje, že táto povinnosť sa nevzťahuje na subjekty, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1. 1.2014.
Skutočnosť, že D. neposkytlo dostatok finančných prostriedkov na úhradu doplatku si musí vyriešiť žalovaný s D., nemôže tento problém prenášať ďalej na žalobcu, keďže tento nie je s ÚRSO v priamom zmluvnom vzťahu, ale je v právnom vzťahu so žalovaným, a teda obrana žalovaného, že mu neboli poskytnuté finančné prostriedky zo strany G. je účelová a právne relevantná.
V konečnom dôsledku v zmysle zásady iura novit curia musí byť súdu jasné, že v rámci individuálnych právnych vzťahov založených na základe zmluvy medzi subjektmi súkromného práva, nemôžu byť práva a povinnosti zmluvných strán priznané alebo odňaté priamo zákonom.
Preto žalobca navrhol odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuť a zároveň mu priznať trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur (vyjadrenie k odvolaniu - 64,53 eur) + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V danej veci žalobca žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože žalovaný mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015.
Z tohto oznámenia teda vyplýva, že žalovaný neposkytne žalobcovi podporu, ale nie je preukázané, aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Žalovaný vo svojom vyjadrení dokonca potvrdzuje, že elektrickú energiu bude odoberať.
Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana prostredníctvom príslušných inštitútov.
Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je žalobca povinný v lehote 30 dní podať.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.
Z konania žalobcu vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Žalobca v tomto konaní nemal úspech, žalovaný náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.