Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-49-2015.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Subarea
14CoE/49/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: Ľ. H., V.. XX.X.XXXX, V. P. B. T. XX, Q., O. E. XX.X.XXXX, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, Košice, pod EX 3393/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 22.1.2014 č. k. 39Er/3393/2008-9 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej, Letná 40, Košice trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdnej exekútorky vydal dňa 8.10.2008 poverenie na výkon exekúcie na vymoženie 16,60 eur na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície v Košiciach č. *. zo dňa 15.3.2007. Dňa 5.9.2013 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 16.4.2012 a dedičské konanie sp. zn. 24D/338/2012 bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že povinný zomrel a súd dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Pri posudzovaní dôvodu zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič pritom zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). To znamená, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predpokladom tohto postupu je však existencia reálneho majetku poručiteľa, ktorý jeho smrťou spolu s dlhmi prechádza na dedičov. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 48,28 eur. O výške trov exekúcie rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej od 1.5.2008 (ďalej len „vyhláška“) a uložil oprávnenému, aby nahradil súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 citovanej
vyhlášky. Po preverení výpočtu trov exekúcie súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 eur, nakoľko v súlade s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky ide o minimálnu výšku odmeny, ktorá exekútorke patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti. K tejto odmene pripočítal aj DPH vo výške 6,64 eur, nakoľko súdna exekútorka je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Súčasne navrhol, aby odvolací súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci a to, že prvostupňový súd mal posúdiť vec podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Uviedol, že povinný dňa 16.4.2012 zomrel a uznesením sp. zn. 24D 338/2012 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu jeho nemajetnosti. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Poukázal teda na aplikáciu nesprávnej právnej normy, nakoľko exekúcia mala byť zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože existuje iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. Citoval ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a je toho názoru, že nie je zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v prejednávanom prípade znášal oprávnený.
Súdna exekútorka vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedla, že súdny exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie. Poukázala na rozsiahlu judikatúru Slovenskej republiky a navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odmietol odvolanie oprávneného vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa iného právneho predpisu. Jeho odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací súd k tomu uvádza, že podľa ustanovenia § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať.
K odvolaniu voči trovám exekúcie, odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 21.1.2015. Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.11.2013 mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného vo výroku o náhrade trov exekúcie v prejednávanej veci nie sú dané zákonné podmienky, preto vec (bez meritórneho rozhodnutia) musela byť vrátená súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.
Podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v tých v prípadoch, keď to je v Exekučnom poriadku (EP) výslovne uvedené.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 EP v znení zákona č. 299/2013 Z. z. účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Teda, nie je v tomto ustanovení uvedené, či proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné ako to bolo do 1.11.2013. Preto ak odvolanie proti trovám nie je prípustné, avšak podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné a podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z.z. o tomto odvolaní ešte nerozhodol sudca súdu prvého stupňa, odvolací súd preto vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.