Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_18Cb-86-2015.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/86/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : MIBEX s.r.o., so sídlom Lesné 123, 071 01, IČO: 36 203 289, zastúpeného advokátkou : JUDr. Slavomíra Huszthyová, Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice, proti žalovanému : TIMOTI s.r.o., so sídlom J.Hollého 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 186 031, zastúpenému advokátom : JUDr. Daniel Fink, Valaškovská 21, 066 01 Humenné, o zaplatenie istiny 1.006,32 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny 1.006,32 EUR od 27.3.2014 do 11.12.2014, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a trovy konania vo výške 155,92 EUR z toho čiastku 16,60 EUR titulom súdneho poplatku a čiastku 139,42 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu zamieta v časti požadovaného úroku z omeškania 9,25 % ročne zo žalovanej istiny 1.006,32 EUR od 23.3.2014 do 26.3.2014.
III. Konanie zastavuje do výšky istiny 1.006,32 EUR.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 1.006,32 EUR s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23.3.2014 do zaplatenia, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Žalobca fakturoval žalovanému dodaný tovar faktúrou č. 10140039 zo dňa 24.2.2014, splatnej 10.3.2014 na sumu 1.006,32 EUR, ktorú faktúru prevzal žalovaný svojim podpisom na samotnej faktúre/č.l.5/.
Žalobca písomným podaním zo dňa 12.12.2014 zobral žalobu späť do výšky istiny 1.006,32 EUR z dôvodu, že žalovaný dňa 11.12.2014 uhradil žalovanú istinu a zotrval na úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne z istiny 1.006,32 EUR od 23.3.2014 do 11.12.2014 /č.l.15/. Ako dôkaz predložil výpis zo svojho účtu, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka bola zaplatená 11.12.2014 /č.l.15/.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 18Rob/289/2014 zo dňa 4.2.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť požadovaný úrok z omeškania 9,25 % ročne z istiny 1.006,32 EUR od 23.3.2014 do 11.12.2014 / č.l.24/.
Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor zo dňa 12.2.2015 /č.l.27,28/, s tým, že neuznáva úrok z omeškania z dôvodu, že medzi účastníkmi boli vzájomné rokovania, na základe ktorých uhradením faktúry zanikajú medzi účastníkmi akékoľvek ďalšie nároky a žaloba je v rozpore s rokovaniami strán.
Ďalej žalovaný uviedol, že záväzok bol uhradený v celom rozsahu pred podaním žaloby a je toho názoru, že uplatnenie úroku z omeškania je samostatným nárokom a malo byť presne vyčíslené a preto považuje vydaný platobný rozkaz za nesprávny. Podľa žalovaného z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca. Ďalej uviedol, že už v čase podania návrhu sa jednalo o drobný spor, keďže faktúra bola zaplatená pred podaním žaloby a poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p..
Za daného stavu zostalo predmetom konania zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne z istiny 1.006,32 EUR od 23.3.2014 do 11.12.2014.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 365 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ods. 2, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 uviedol, že pokiaľ sa týka splatnosti kúpnej ceny, táto bola dohodnutá ústnou formou medzi účastníkmi v lehote 14 dní od dodania tovaru, t.j. do 10.3.2014. Napriek tejto dohode žalobca uplatnil úrok z omeškania uplynutím 30.dňa odo dňa poskytnutého plnenia v súlade s ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca nesúhlasí s tým, že došlo k dohode ohľadom splatnosti žalovanej istiny, tak ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ sa týka uplatnenia nároku, tento bol uplatnený žalobou, ktorá bola odoslaná poštou dňa 8.12.2014 a doručená súdu 11.12.2014. Dňa 11.12.2014 bola pripísaná aj žalovaná istina na účet žalobcu, o čom žalobca predložil žalobca dôkaz zo svojho účtu / č.l.16/. Žalobca uviedol, že v snahe predísť zbytočnému dokazovaniu o dohodnutej 14-dňovej lehote, uplatňuje úroky z omeškania podľa ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca uviedol, že zobral žalobu ihneď späť v časti žalovanej istiny, akonáhle zistil, že došlo k zaplateniu žalovanej istiny, preto zotrval na požadovanom úroku z omeškania z istiny od 23.3.2014 do 11.12.2014, ktorá čiastka činí 67,33 EUR /č.l.37,38/.
Podľa § 340 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ods. 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Žalobca nepreukázal, že bola medzi účastníkmi dohoda o splatnosti záväzku v lehote 14 dní od dodania tovaru, ako aj sám uviedol vo svojom podaní zo dňa 7.5.2015 /č.l.37-39/ a žalovaný nepreukázal, že došlo k dohode medzi účastníkmi, na základe ktorej mali zaniknúť akékoľvek ďalšie nároky okrem faktúry, ako to uvádza v odpore proti platobnému rozkazu /č.l.27/.
Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Keďže dohoda o splatnosti záväzku, ani dohoda o zmene záväzku medzi účastníkmi nebola uzatvorená, nebola preukázaná, súd pri splatnosti úroku z omeškania vychádzal z ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Na samotnej faktúre je podpis zástupcu žalovaného, avšak nie je tam uvedený dátum, kedy presne žalovaný túto faktúru prevzal. Na základe uvedeného splatnosť úroku z omeškania nastala 30.dňom od poskytnutia plnenia. Keďže tovar bol dodaný 24.2.2014, posledný deň 30-dňovej lehoty uplynul dňom 26.3.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania od 27.3.2014.
Posledný deň omeškania bol deň 11.12.2014, kedy bol peňažný záväzok pripísaný na účet žalobcu v súlade s ust. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke.
Z uvedených dôvodov žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu od 27.3.2014 do 11.12.2014, za ktoré obdobie súd priznal žalobcovi úrok z omeškania. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania, táto zodpovedá ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. § 1 ods. 1, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB, platnej k 1.dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 % bodov a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Keďže ku dňu omeškania, prvému dňu bola úroková sadzba ECB 0,15 %, súd priznal žalobcovi požadovanú sadzbu úroku z omeškania /výrok I.rozsudku/a žalobu zamietol v časti požadovaného úroku zo žalovanej istiny od 23.3.2014 do 26.3.2014/ výrok II. rozsudku/.
Tvrdenie žalovaného, že petit žaloby je nevykonateľný, pokiaľ navrhovateľ uvedie sadzbu úroku z omeškania za určité obdobie z istiny, je nepodstatný. Rozhodujúce je, aby bol petit vykonateľný a petit, tak ako ho požadoval žalobca v žalobe je vykonateľný, keďže výšku plnenia možno zistiť jednoduchým výpočtom požadovaného úroku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca bol v konaní neúspešný, iba v nepatrnej časti, pokiaľ sa týka úroku z omeškania za obdobie od 23.3.2014 do 26.3.2014 a bol úspešný, pokiaľ sa týka samotnej istiny 1.006,32 EUR, ako aj priznaného úroku z uvedenej istiny /výrok I.rozsudku/.
V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené, ako je to v tomto prípade, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi v režime podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p., otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. dedukovať, že v tomto rozsahu nemá žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu /uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2011 sp.zn. 6M Cdo/19/2010/.
Medzi účastníkmi je nesporné, že žalovaný uhradil žalovanú sumu 11.12.2014, teda v deň, keď bola žaloba doručená súdu. Žaloba bola podaná na pošte 8.12.2014. Za daného stavu je zrejmé, že žalobca pri podaní žaloby na poštu nemohol vedieť, že žalovaný uhradí žalovanú sumu 11.12.2014, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný zavinil zastavenie konania do výšky 1.006,32 EUR svojim správaním, keďže žaloba bola podaná na poštu 5.12.2014. Keďže zastavenie konania treba považovať ako zavinenie žalovaného, teda do tejto výšky to treba považovať za úspech žalobcu.
Za daného stavu súd priznal žalobcovi jednak náhradu súdneho poplatku do výšky 16,50 EUR a náhradu trov konania vo výšky 155,92 EUR. Súd priznal zástupcovi žalobcu tarifnú odmenu za 2 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že tarifná odmena za 1 úkon činí 61,41 EUR, berúc do úvahy hodnotu sporu 1.006,32 EUR. Tarifná odmena za 2 úkony právnej pomoci činí 122,82 EUR + 2 x režijný paušál po 8,04 EUR, spolu 139,42 EUR.
Súd berúc do úvahy aj ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal žalobcovi ďalší úkon právnej pomoci, ktorý požadoval vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 /č.l.39/, keďže sa jedna o drobný spor. Na základe uvedeného teda súd priznal žalobcovi celkové trovy konania vo výške 155,92 EUR, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku 16,50 EUR a náhrady trov právneho zastúpenia 139,42 EUR.
V súlade s ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. súd priznal žalobcovi aj výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.