Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/102/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, Č., zastúpeného JUDr. JUDr. Jozefom Adamovským, advokátom AK, Žižkova 6, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosť kat. územia L. parcela č.XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2 zapísané na LV č. XXX na Správe katastra Košice - okolie, patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa T. Q., bytom L. Č.. XX.

Odporca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. Kataríne Habiňákovej, advokátke AK, Štúrova 20, Košice, vo výške 1.089,66 eur na účet č. XXXXXXX/XXXX, VÚB, V.S. XXXXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k.ú. Skároš a to parcela č. 115 zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2, zapísaná na LV č. XXX na Správe katastra Košice - okolie patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa.

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 17.06.2011 tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Uznesením krajského súdu zo dňa 28.12.2012 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania a riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, splnomocneniami, kúpnopredajnými zmluvami, vyšetrovacím spisom , listami vlastníctva, správou z katastra a zistil tento skutočný stav: Navrhovateľ zotrvával na svojej pôvodnej výpovedi s tým, že ho navštívil svedok Q. so svedkom S. u neho doma s tým, že počuli, že má záujem o odpredaj pozemkov k. ú. I., pri rokovaní bola prítomná aj jeho sestra a jeho brat, že do jedného mesiaca sa mu ozve a pomôže mu sprostredkovať predaj poľnohospodárskych pozemkov, hneď na druhý deň prišiel k nemu domov svedok S., ktorý mu predložil plné moci na predaj poľnohospodárskej pôdy, o ktorej sa rozprávali, že predmetné plné moci vyhotovoval svedok Q., navrhovateľ predmetné splnomocnenie prečítal a na ňom sa nenachádzala nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, spoločne zašli na notársky úrad, kde podpísal túto plnú moc, avšak podpisoval ju na druhú stranu, že sa so svedkom Q. rozlúčili, ten im povedal, že sa im následne ozve, avšak tento sa mu neozval, ďalej uviedol, že predmetom splnomocnenia však táto parcela, ktorá je predmetom konania nebola, nakoľko im šlo len o scelenie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré zdedili spoločne so svojimi súrodencami. Upresnil, že dňa 15.11. prišiel svedok Q. spolu so svedkom S. k nemu domov, pričom 16.11. následne spolu s oboma išiel k notárovi, ešte svedok

pred nimi hovoril so sekretárkou a následne podpísali plné moci, vošli dnu, všetko bolo zviazané a svedok im dával podpisovať strany tak, že otvoril stranu a dal mu podpísať, tak sa rozlúčili a následne im svedok Q. povedal, že sa ešte uvidia, odvtedy sa však už nevideli.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že finančné prostriedky za predaj nehnuteľností mu neboli vyplatené, že o tom, že došlo k prepisu týchto pozemkov sa dozvedel úplne náhodou na obecnom úrade, dňa 02.02.2009, že odporca podával daňové priznanie za nehnuteľnosť, a vtedy bol prekvapený, keďže zistil, že sa jednalo o nehnuteľnosť, ktorá vôbec nemala byť predmetom predaja, resp. sprostredkovania predaja a následne dňa 03.02.2009 zistil, že odporca už nehnuteľnosť ponúkol na odpredaj realitnej kancelárii, po zistení tejto situácie išiel za svedkom S.Č., vysvetlil mu, čo sa stalo, sadli hneď do auta a šli za odporcom, pričom keď za ním prišli domov, tak odporca im ukázal kúpnopredajnú zmluvu a uviedol, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti platne na základe kúpnopredajnej zmluvy, na to sa v popoludňajších hodinách skontaktoval so svedkom Q., ktorému povedal, čo sa stalo, na čo mu on povedal, že má vrátiť 4.979,08 eur (150.000,- Sk) odporcovi pánovi J. a že on potom vezme návrh späť na vklad do katastra nehnuteľností. V čase, keď sa rozprával so svedkom Q., ten mu povedal, že v prípade, ak celú vec dá na políciu, tak sa on vytratí, zároveň navrhovateľ mu oznámil, že finančné prostriedky mu neboli vyplatené a ani on ich neprevzal a ani žiaden doklad o tom nepodpisoval.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že cena pozemku v tom čase mohla mať sumu okolo 16.596,95 eur, nakoľko v tom čase mu takúto sumu núkali spoluobčania.

Navrhovateľ sa taktiež od svojich spoluobčanov dozvedel, že predmetný pozemok bol ponúknutý realitným kanceláriám a z výpisu z internetu zistil, že pozemok bol zahrnutý do ponuky na predaj v realitnej kancelárii za sumu 25.891,25 eur. Zároveň uviedol, že splnomocnenie, ktoré podpisoval v notárskej kancelárii, mu dané do ruky nebolo, nakoľko svedok Q. mu povedal, že do jedného mesiaca ho dostane spolu aj s ostatnými dokladmi, čo však už svedok Q. neučinil.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že po pojednávaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde, prišiel za ním odporca, ktorý mu povedal, že mu dá peniaze, a že mu aj opraví dom s tým, že túto skutočnosť odporca oznámil aj právnej zástupkyni navrhovateľa, ktorej uviedol, že navrhovateľovi odporca vyplatí 6.000,- eur, opraví mu okná na dome, aby tento žalobný návrh stiahol, resp. vzal späť.

Odporca zotrvával na svojej výpovedi, potvrdil, že o nehnuteľnosti sa dozvedel od svedka Q., ktorý je jeho bratrancom, ktorý sa raz u neho zastavil a ponúkol mu na predaj nehnuteľnosť za sumu 4.979,08 eur, odporca o tom rozmýšľal, keďže má veľké deti a všetci bývajú v jednom dome, rozhodol sa tento pozemok že by aj odkúpil, bol sa na tento pozemok pozrieť, videl ho s tým, že asi o dva týždne sa mu svedok Q. ozval, že môže ísť podpísať kúpnopredajnú zmluvu k notárovi, že má doniesť aj peniaze, túto zmluvu podpísal, peniaze odovzdal a viac už nemal čo riešiť, vo februári bol podať daňové priznanie na obecnom úrade, vtedy ho navštívil navrhovateľ so svojím bratom, ktorý bol plný zlosti a hnevu, zaklopali mu na dvere a osočovali ho, akým právom sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, keďže táto nehnuteľnosť je stále navrhovateľova, tak im odporca následne ukázal kúpnopredajnú zmluvu a hlavne LV, že tento predmetný pozemok odkúpil. Následne po tom incidente predmetnú nehnuteľnosť odporca ponúkol realitnej kancelárii práve z dôvodu, že navrhovateľ a jeho brat mu povedali, že tam môže stavať iba cez ich mŕtvoly. Na pozemku sa nachádzala elektrická prípojka, voda a bol aj čiastočne oplotený. Suma, ktorá mu bola ponúknutá za odpredaj pozemku, sa mu nezdala nízka, je pravdou, že predmetnú nehnuteľnosť ponúkol do realitnej kancelárie, kde mu povedali, že táto suma môže byť okolo 20 až 23.000,- eur.

Ďalej odporca potvrdil, že po jednom z pojednávaní mal záujem sa dohodnúť s navrhovateľom a jeho právnou zástupkyňou, núkal navrhovateľovi sumu 6.000,- eur s tým, že mu opraví okná na dome a keďže chcel mať pokoj, tak chcel aby navrhovateľ túto žalobu stiahol.

Svedok S. doplnil svoju svedeckú výpoveď s tým, že s navrhovateľom sa poznajú, sú kamaráti, o odpredaji pozemkov sa dozvedel od navrhovateľa, mal ich výpisy, resp. LV, pričom mu navrhovateľ vysvetlil, že sa jedná o lúky a pasienky, ktoré by chcel ponúknuť k predaju s tým, že navrhovateľ mal záujem predať len lúky a pasienky, tak sa svedok ponúkol, že má bratranca, ktorý mu vie tieto pozemky predať, svedok mu následne telefonoval, pozreli si to.

Navrhovateľ mu vysvetlil, že to chce všetko predať, avšak na to potrebuje súhlas aj ostatných, vtedy mu prišla sestra z Čiech, čo sa týka splnomocnení, potvrdili, že boli u notára, a to R. Q., T. Q., sestra E. a svedok, vošli dnu, pričom svedok vo vnútri nebol, nakoľko tam nemal čo robiť, postupne šli navrhovateľ a jeho sestra po jednom do vnútra, pričom svedok bol podpisovať plnú moc s R. u iného notára.

Svedok ohľadom overovania podpisov v notárskej kancelárii u JUDr. T. uviedol, že najprv vošiel do kancelárie najprv T. Q. a potom jeho sestra, pričom svedok Q. tam vtedy nebol.

Svedok mal vedomosť o tom, že v danom prípade sa jednalo o pozemky, ktoré sa nachádzali v okrese Prešov, presne uviesť nevedel, v akej obci. Ďalej situáciu už okolo toho nesledoval, až následne za ním prišiel navrhovateľ a povedal mu, že predmetom predaja mal byť aj pozemok zapísaný na LV č. XXX, ktorý nemienil predať, vtedy sa o tom svedok prvýkrát dozvedel.

Svedok Q. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je jeho bratom, odporcu pozná len z videnia, brat R. mu telefonicky oznámil, že je tu možnosť, že má známeho T. S. a že jeho bratranec má niekoho, kto môže predať ich spoločné pozemky v Prešove, či teda má o to záujem, spočiatku váhal, no neskôr súhlasil, so svedkom Q. sa mali stretnúť v určitý deň, na čo mu jeho brat telefonoval, že sa nemôže zúčastniť stretnutia, nakoľko je mimo Košíc, ale že má ísť s týmto pánom podpísať zmluvu. Spoločne s ním išiel do budovy, kde sídli rómska iniciatíva, kde za počítačom sedel mladý muž, ktorý mu následne vytlačil splnomocnenie jeho brata R., ktorý mu povedal, že on podpísal toto splnomocnenie, svedok si ho prečítal, dotyčný pán za počítačom len zmenil dátum, vytlačil a spoločne so svedkom Q. šiel podpísať splnomocnenie k notárovi, žiadne pozemky v obci Skároš však zapísané neboli, nakoľko svedok bratove splnomocnenie videl. Vtedy mu svedok Q. povedal, že bude najlepšie, keď sa všetky tieto pozemky scelia a preto bude potrebné, aby sa o tom porozprávali všetci súrodenci, čo sa týka predaja nehnuteľností, aby to bolo pre všetkých výhodné. Čo sa týkalo pozemku v Skároši, tak určite mal svedok vedomosť, že tento nemohol byť predmetom predaja.

Svedkyňa E. Q. zotrvala na svojej svedeckej výpovedi, uviedla, že pozemky zdedila po svojich rodičoch, pričom tieto pozemky zdedil aj jej brat - navrhovateľ, ktorý jej niekoľkokrát volal, že má niekoho na predaj týchto pozemkov, že ich môžu sceliť a následne odpredať, preto prišla do Košíc niekedy v septembri, stretla sa s mužom, ktorého predtým nikdy nevidela a ani nepoznala, zobral jej občiansky preukaz, všetky doklady, ktoré sa týkali dedičského konania, následne prišiel pre ňu aj jej brat, že vyhotoví splnomocnenia a odnesie ich k notárovi, išli spolu do mesta, počas cesty s niekým telefonoval - asi notárskemu úradu, ešte sa pýtal svedkyne, či ju môže zastupovať, nakoľko je z ČR.

Doplnila svoju výpoveď tým, že sa stretli v nejakej reštaurácii, ktorej názov nevie, že prišiel svedok Q. a predložil jej a jej bratovi, teda navrhovateľovi papiere, na ktorých boli zapísané, ale len pozemky v Ondrašovciach, tieto papiere si posúvali medzi sebou, že tam bol prítomný aj jej brat - navrhovateľ, následne ona si svoje prečítala, odovzdala ich jemu. Potom išli spolu so svedkom Q. do úradu do vnútra, on vošiel do miestnosti, ona tam čakala, následne vyšiel svedok Q. z miestnosti s pani a postupne potom išli podpisovať túto plnú moc tak, že bol otočený papier a ona sa podpisovala na otvorený papier, na druhú stranu.

Ďalej doplnila, že v reštaurácii im svedok Q. predložil papiere, ktoré boli síce zopnuté, avšak na prednej strane oboch listín, bol zo spodnej časti strany určitý odsek vynechaný a potvrdila, že na tom papieri, ktorý mala k dispozícii ona od brata, ktorý si vzájomne vymenili, pozemky v Skároši neboli, pretože aj mala vedomosť, že tento nechcel predať. Svedkyňa si zároveň ani nepreverovala, či podiely, ktoré boli uvedené v splnomocnení pri jednotlivých listoch vlastníctva sú jej, a či teda aj výška podielov sedí, občiansky preukaz a všetku dokumentáciu, ktorú mala spolu s telefónnym číslom, odovzdala svedkovi Q., ktorý jej nič nevrátil, ďalej uviedla, že do Košíc na overenie podpisov išla so svedkom S., vystúpili pred reštauráciou a k notárovi šli so svedkom Q., teda svedkyňa aj s bratom, pričom jej ďalší brat Jozef, on išiel so svedkom S. na aute k notárovi, pričom R. spolu so svedkom S. ostali vonku a neboli dnu, ďalej svedkyňa uviedla, že na prvej strane plnej moci bolo dosť veľké prázdne miesto a druhá strana pokračovala hneď hore, to prázdne miesto na konci prvej strany bolo aj na jej plnej moci a aj na druhej strane, tieto dve strany boli zopnuté, predná strana bola dole prázdna a na druhej strane to pokračovalo a túto druhú prázdnu strana podpísala svedkyňa. Svedkyňa taktiež potvrdila, že videla ako jej brat - navrhovateľ podpisoval plnú moc s tým, že bol otočený papier a podpísal ju na druhej strane.

Svedok Q. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je jeho bratom, odporcu pozná z videnia, pracoval so svedkom S., ktorému povedal, že má pozemky v Ondrašovciach, v okrese Prešov a následne na to povedal, že pozná svedka Q., ktorý môže sprostredkovať predaj pozemkov, stretli sa, ukázal mu papiere s tým, že mu povedal, že je to málo, či nemá ešte nejakých ďalších súrodencov, aby tie pozemky mohli sceliť a následne predať, na to on telefonoval navrhovateľovi aj sestre, ktorí s tým súhlasili, potom boli podpisovať splnomocnenie, on bol podpisovať ako prvý a potom jeho brat S. a nakoniec jeho sestra E.. Sprostredkovateľ svedok Q. bol prítomný aj u neho doma, kedy bola prítomná aj sestra a predmetom odpredaja mali byť výhradne iba pozemky v Ondrašovciach, v okrese Prešov. K ďalšiemu úkonu bol svedok vyzvaný svedkom Q., ktorý mu povedal, že má prísť do notárskej kancelárie a tam už splnomocnenie na predaj pozemkov bolo a on ho len podpísal.

Svedok T. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná ako občana obce, osobne mal záujem o kúpu jeho pozemku, záhrady, preto ho viackrát v priebehu rokov 2007 a 2008 pýtal na túto skutočnosť, preto aj v rodine o to mali záujem, tak ho stále súrili, aby sa opýtal, či predmetnú nehnuteľnosť nechce predať. Viackrát sa navrhovateľa pýtal na túto záhradu a niekedy to bolo naposledy v roku 2008, kedy on získal živnosť a vtedy mu núkal 500.000,- Sk, avšak navrhovateľ mu povedal, že to nechce predať, následne znovu na naliehanie svojich príbuzných, svedok túto sumu zvýšil, avšak navrhovateľ mu tento pozemok odmietol predať, až neskôr sa svedok dozvedel, nakoľko sa o tom rozprávalo, že ho niekto o tento pozemok okradol.

Svedok U. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná od svedka S., keďže u neho pracoval a odporca je jeho bratrancom, v predmetnej veci ho oslovil svedok S. s tým, že navrhovateľ chce predať nejaké pozemky, pretože najprv malo dôjsť k sceleniu pozemkov, ktoré nevyšlo, nakoľko jeden z bratov nedal plnú moc, potom šiel svedok pozrieť aj nejaký pozemok v Skároši, videl, že na pozemku bola nejaká studňa a brat navrhovateľa Jozef tam mal postavený aj dom, resp. vedľa pozemku bol postavený aj dom a že jeho brat Jozef tento pozemok predal. Svedok sľúbil navrhovateľovi scelenie pozemkov, doniesli mu listy vlastníctva a všetky papiere, prišli za ním aj so svedkom S., doložili mu plné moci, ktoré on vyhotovoval, boli ich podpísať u notára a následne mu ich doniesli s tým, že listy vlastníctva on mal už predtým k dispozícii, ešte predtým než sa zoznámil s navrhovateľom a jeho súrodencami, stretli sa viackrát a tak sa zoznámili, poznali sa asi mesiac, svedok to predával na základe plnej moci, sestra navrhovateľa prišla z Čiech, malo to byť niekedy v roku 2008, LV mal svedok, ktorý ich dal svojmu partnerovi v ich kancelárii, keďže pracoval osem rokov na sprostredkovaní, ktoré spoločne realizovali, a následne oni v realitnej kancelárii pripravili splnomocnenia, pričom svedok tvrdil, že on len sprostredkoval vec, mal oprávnenie na sprostredkovanie v rámci svojej činnosti. Svedok ďalej uviedol, že klienta dal realitnej kancelárii, dohodli sa na minimum sumy 150.000,- Sk, nepamätal si však pre odstup času, aká zmluva ohľadom predaja bola uzatvorená, nakoľko bol dlhšiu dobu v zahraničí s tým, že on vyhotovoval kúpnu zmluvu, mal telefónne číslo na odporcu, jemu volal, oznámil mu informácie, nepamätá si viac s tým, že mu vyplatil peniaze, presne si však už nepamätá, taktiež nemal vedomosť o tom, či mu peniaze boli vyplatené na účet a ako naložil s kúpnou cenou, nepamätal si, kedy mu došlo k vyplateniu peňazí a či bola zaplatená finančná čiastka na účet, avšak s kúpnou cenou naložil tak, že ju vyplatil, bol o tom aj príjmový pokladničný blok, ktorý však už neexistuje, pretože je tomu už osem rokov. Dozvedel sa od svedka S., že sú nejaké problémy okolo tohto pozemku, avšak presné skutočnosti nevedel, ako už uviedol, nemal žiaden doklad o tom, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny.

Svedok chcel predať všetko, kedy to dali všetci súrodenci dokopy, všetky podiely, avšak keď mu ich nedali všetci, tak zbytočné bolo pozemok predávať. Svedok uviedol, že v zahraničí sa zdržiava od roku 2009, a v roku 2013 bol vo výkone trestu.

Svedkyňa X. V. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľa pozná ako občana obce, o konaní sa dozvedela z predvolania, ktoré sa týkalo neplatnosti kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania s tým, že uviedla, že spoločne s manželom mali záujem o pozemok, ktorý je priamo v obci a leží oproti domu jej svokrovcov, chceli ho kúpiť od navrhovateľa, zisťovali akú má výmeru a vtedy zistila, že on už nie vlastníkom tejto nehnuteľnosti a keď navrhovateľ prišiel, mohlo to byť začiatkom roka 2009 na obecný úrad platiť dane, tak vtedy mu povedala, že mu pekne ďakuje za to, že predal pozemok a pritom veľmi dobre vedel, že o kúpu tohto pozemku záujem ona a práve z jeho reakcie zistila, že bol veľmi prekvapený, nakoľko jej povedal, že on žiaden pozemok nepredal, následne sa otočil a odišiel. Ďalej uviedla, že s

navrhovateľom sa stretla až s odstupom času a vtedy sa ho pýtala, že čo sa to vlastne stalo a on jej povedal, že on žiaden pozemok nepredal, viac sa o tejto veci nebavili.

Svedkyňa ďalej uviedla, že ešte v čase, kedy s terajším manželom, vtedy ešte priateľom spolu ešte len chodili, uvažovali o tom, že by bolo dobré, keby si našli nejaký pozemok, tento pozemok sa nachádzal priamo oproti domu ich svokrovcov, bolo to prvýkrát asi v roku 2006, kedy zisťovali, kto je majiteľom, dovtedy o tom nevedeli, že je to navrhovateľ, svedkyňa si to zisťovala cez ich interný kataster - portál a to číslo parcely a následne zašla na verejný kataster - portál, kde zistila, že nehnuteľnosť patrí navrhovateľovi a zisťovala aj výmeru z toho dôvodu, že už chceli vedieť, akým spôsobom by si na tejto parcele mohli situovať dom, ako by sa to dalo postaviť a tak.

Podľa ust. § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave, b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, správneho vzťahu alebo z určenia práva c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Ako vyplýva z cit. ust. § 34 OZ, právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon, právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle.

Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému ) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu.

V prejednávanej veci bol správny právny úkon vyjadrený slovami v písomnej forme (splnomocnenie navrhovateľa č.l. 21), ktorým mal navrhovateľ splnomocniť svedka Q.K.C. na predaj nehnuteľností tam uvedených. Obsah tohto úkonu však súd musí vykladať podľa vôle navrhovateľa, nakoľko tvrdená vôľa navrhovateľa, bola v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme, keďže vykonaným dokazovaním (výsluchmi svedkov S., súrodencov navrhovateľa, svedkyne X. V., svedka T. Q.) bolo preukázané, že vôľou navrhovateľa bolo sceliť poľnohospodársku pôdu v k. ú. Ondrašovce spolu s podielmi jeho súrodencov (výpoveď svedka U. Q.), a túto následne na základe splnomocnenia pre svedka Q. predať, jednoznačne preukázaná bola aj skutočnosť, že predmetom splnomocnenia nemal byť pozemok v Skároši, ktorý navrhovateľ nemal v zmysle predať, a teda je zrejmé, že tento pozemok mohol byť do splnomocnenia vložený dodatočne, keďže svedkyňa Q.I. i navrhovateľ potvrdili, že na splnomocnení pre svedka Q., ktorí si vzájomne vymenili a prečítali, nebol tento uvedený a teda súd konštatuje, že v danom prípade ani k zmene nedošlo, pre nedostatok prejavu vôle zo strany

navrhovateľa ako predávajúceho a teda z právneho hľadiska išlo o neexistentný právny úkon (non negotnis), resp. negotnim non existens).

Súd len poznamenáva, že k predaju pozemkov uvedených na splnomocnení (poľnohospodárskej pôdy k. ú. I.) ani len nedošlo, pričom predmetom predaja sa stala napokon len parcela v k.ú. L..

Čo sa týkalo námietok právneho zástupcu odporcu, že navrhovateľ v konaní viackrát klamal, že teda nepodpísal s bratmi plnú moc, že jeho argumentácie sú špekulatívne a účelové s cieľom dosiahnuť vrátenie pozemku v k.ú. L., že bol predložený originál plnej moci, ktorú teda i podpísal, jej autentickosť nik nenamietal, že teda sporná parcela tam bola uvedená a je uvedená, že trestné oznámenie, ktoré podal navrhovateľ bolo odmietnuté, nepodal voči tomuto opravný prostriedok, že navrhovateľ si až po odpredaji uvedomil, že pozemok predal na menej ako mohol, a preto začalo i toto konanie, ak tvrdí navrhovateľ, že mu Q. nevyplatil kúpnu cenu, je to len medzi nimi dvoma, že výpoveď svedkyne Q. je nedôveryhodná a účelová, nakoľko navrhovateľ je jej bratom, že síce bratia navrhovateľa sa k pozemku v Skároši nevedeli vyjadriť, že odporca pozemok kúpil od svedka Q., tento bol na predaj splnomocnený notársky overenou plnou mocou a vyplatil aj cenu, o čom svedčí prehlásenie svedka Q. ako aj jeho výpoveď, spochybnil výpoveď svedka Q., svedkyne V., keďže samotný navrhovateľ nespomenul počas pojednávaní, že by boli ďalší záujemcovia o jeho pozemok. K uvedeným skutočnostiam súd uvádza, že z obsahu spisu ČVS: I. - XXX/X - I. T. v Košiciach, je zrejmé, že navrhovateľ podal dňa 11.02.2009 trestné oznámenie vo veci podvodu za predaj pozemku v obci Skároš, ktorý navrhovateľ nepredával, i uznesením zo dňa 31.03.2009, ktorým bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodov, že z priložených dokladov zo Správy katastra je zrejmé, že sporné splnomocnenie je podpísané osobou oznamovateľa - teda navrhovateľa, je pravdou, že súčasťou spisu z katastrálneho úradu sp. zn. V 3364/08 je kúpna zmluva navrhovateľa a Obcou Skároš, na základe ktorej nadobudol pozemok zapísaný na LV č. XXX, parc. č. XXX, zastavané plochy o výmere 621 m2, dňa 25.03.1996, zavkladované dňa 27.06.1996 pod V 823/96, ďalej kúpna zmluva medzi svedkom Q. a odporcom zo dňa 09.10.2008, zavkladované pod V 3364/08, súčasťou spisu je splnomocnenie (č.l. 27 vyšetrovacieho spisu), avšak originál splnomocnenia v spise, že nikdy nebol predložený (č.l. 24), iba overená fotokópia. Dátum podania oznámenia navrhovateľa, navyše korešponduje s výpoveďou svedkyne V. (č.l. 198), nakoľko práve od nej sa dozvedel začiatkom roka 2009 od pracovníka Obecného úradu v Skároši a aj záujemkyne o pozemok navrhovateľa, že už nie je vlastníkom pozemku, ďalej, že je pravdou, že autentickosť plnej moci nebola nikým spochybnená, avšak podstatným pre toto konanie bola skutočnosť preukázaná, že navrhovateľ nemal v úmysle pozemok v Skároši predať, že práve výpoveďami svedkov (sestry navrhovateľa, súrodencov) bolo preukázané, že predmetom plnej moci mali byť len pozemky v k.ú. I., ktoré po scelení sa mali predať, že svedkyňa Q. si prečítala plnú moc, túto vymenila s navrhovateľom a tento pozemok tam uvedený nebol, potvrdila i to, že sa podpisovali na prázdnu druhú stranu plnej moci, ktorá im bola predložená v notárskej zápisnici, a teda obaja to podpísali, s vedomím, že podpisujú to, čo si v plnej moci prečítali a na čom sa dohodli - teda predaj pozemkov v Ondrušovciach, čo sa týkalo ďalšej námietky, že navrhovateľ nespomenul i mená svedkov, ktorí mali záujem o kúpu pozemkov v Skároši, súd uvádza, že navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že boli „záujemcovia z obce“ , ktorým nehnuteľnosť nechcel predať a čo sa týkalo výpovede svedka Q., práve túto osobu resp. jej výpoveď považoval súd za nedôveryhodnú. Na otázku odpovedal nejednoznačne, vyhýbavo - jednoznačne len uviedol, že vyplatil peniaze za odpredaj pozemku navrhovateľovi priamo do rúk bez podpisu, že predmetom predaja mali byť pozemky súrodencov navrhovateľa, po scelení, i keď svedok S. jednoznačne (ako sprostredkovateľ) svedkovi Q. povedal, že predmetom predaja tak ako to uviedol jemu navrhovateľ, mali byť len poľnohospodárske pozemky - lúky a pasienky (výpoveď z č.l. 74) a v prípade, ak by bol navrhovateľ súhlasil s odpredajom pozemku v obci L., nenavštívil by s bratom odporcu s tým, že odporca nemôže byť vlastníkom tohto pozemku, keďže je jeho.

Na základe takto zistených skutočností a po preukázaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. z týchto úkonov: (základná sadzba § 10 ods. 1 cit. vyhl. - 55,49 eur): 1) 26.05.2009 príprava a prevzatie zastúpenia - 53,49 eur, 2) 17.09.2010 - zastupovanie na pojednávaní (§ 14 ods. 5 písm. b) - 1/4 - 13,87 eur,

3) 14.10.2010 - úprava žalobného návrhu - 55,49 eur, 4) 17.12.2010 - pojednávanie - 55,49 eur, 5) 01.04.2011 - pojednávanie - 57,- eur, 6) 17.06.2011 - pojednávanie - 57,- eur, 7) 01.03.2012 - vyjadrenie k odvolaniu - 58,69 eur, 8) 22.05.2013 - pojednávanie - 60,07 eur, 9) 11.09.2013 - pojednávanie - 60,07 eur, 10) 06.02.2014 - pojednávanie - 61,87 eur, 11) 27.06.2014 - pojednávanie - 1/4 - 15,46 eur, 12) 09.10.2014 - pojednávanie - 61,87 eur, 13) 12.12.2014 - pojednávanie - 61,87 eur 14) 06.03.2015 - pojednávanie - 64,53 eur, 15) 22.05.2015 - pojednávanie - 64,53 eur, 16) 19.06.2015 - pojednávanie - 64,53 eur spolu 865,83 eur, režijný paušál za rok 2009 - 1x 6,80 eur, za rok 2010 - 3x 7,21 eur, za rok 2011 - 2x 7,41 eur, za rok 2012 - 1x 7,63 eur, za rok 2013 - 2x 7,81 eur, za rok 2014 - 4x 8,04 eur, za rok 2015 - 3x 8,39 a teda spolu 123,83 eur, zaplatený súdny poplatok vo výške 100,- eur, a teda celkové trovy konania súd vyčíslil na sumu 1.089,66 eur, na ktorých úhradu súd zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.