Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/69/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaná

Ľ. I., nar. XX. X. XXXX V. E. F., trvale bytom V. XXX, okres E. F.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že

hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 25. 2. 2010 zaviazaná platiť mesačné výživné na svojho syna F., Z.. XX. X. XXXX, po 66,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk jeho otca F. I., trvale bytom E. X. XX, H. E. F., od marca 2012 do 19. 6. 2015, okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- eur, v máji 2013 200,- eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli 2014 66,- eur, v auguste 2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,- eur si vyživovaciu povinnosť neplnila, hoci má peňažný príjem z pracovnej činnosti, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť, sumu 1.106,- eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2,5 (dva a pol) roka.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Ľ. I. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná prejavila vôľu uzavrieť dohodu o vine a treste, prokurátor záujem uzavrieť dohodu o vine a treste nemal. Následne obžalovaná po zákonnom poučení, podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obhajobu uviedla, že po podaní obžaloby zaplatila výživné v sume 460,- eur v sumách 260,- eur a 200,- eur, potom platila výživné poštou, a v roku 2013 raz poslala svojej matke 200,- eur, aby tieto peniaze poslala ako výživné. Ako platila ďalej a kedy, nevie, exmanžel má o tom doklady. Keď býva v Rakúsku, so synom je v telefonickom kontakte, keď je na Slovensku, syn chodieva ku nej na víkendy. Keď potrebuje peniaze, dá mu, dala mu napr. 300,- eur na mobil na narodeniny. Keď potreboval peniaze na auto, dala mu 215,- eur, prispieva mu na benzín. Keď je u nej, nikdy neodíde naprázdno, vždy ho nabalí, aj mu dá peniaze do vrecka: 150,- eur alebo 50,- eur, 20,- eur, 50,- eur, 100,- eur, syn to môže potvrdiť. Sú to peniaze na stravu alebo, keď peniaze potrebuje do školy, aby nemusel pýtať od otca. Práve zmaturoval, asi v máji.

Svedok F. I., bývalý manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná platila výživné na syna v roku 2012 nasledovne - v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri po 66,- eur. V roku 2013 zaplatila v máji 200,- eur, v júni 260,- eur, v júli 66,- eur. V roku 2014 zaplatila v marci 150,- eur, v apríli 66,- eur, v auguste 66,- eur, v septembri 66,- eur. V roku 2015 zaplatila v januári až v máji po 66,- eur mesačne. Za jún ešte nezaplatila. So synom sa stretáva občas, keď je na Slovensku, kúpila mu mobilný telefón a zvykne mu dať i peniaze. Keď neplatila výživné, syn núdzou netrpel. Podľa jeho výpočtov mu dlhuje za rok 2012 330,- eur, za rok 2013 266,- eur, za rok 2014 444,- eur a za mesiac jún 2015 66,- eur. Syn teraz zmaturoval, ešte sa nebol zaevidovať na úrade práce.

Svedok F. I., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, aký má jeho matka dlh na výživnom, staral sa o to otec. S matkou sa stretáva, keď je na Slovensku, môže to byť 3 - 4x za polrok. Za to obdobie mu mama zvykla dávať i peniaze, napr. na súčiastky na auto, dala mu peniaze na mobilný telefón, dáva mu oblečenie. Zmaturoval koncom mája, ešte nevie čo bude robiť, nebude však pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Nie je zamestnaný, na úrade práce ešte nebol, musí tam ísť až v septembri. Nevie, že matka neplatila pravidelne výživné, netrpel núdzou, nestalo sa, že by si nemal čo obliecť, alebo čo jesť. Nevie, aký je dlh na výživnom.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. - 39 zo dňa 15. 5. 2007 mal súd preukázané, že F. I. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca, a matka Ľ. I. bola zaviazaná platiť na výživu syna mesačne po 3.000,- Sk vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na účet otca dieťaťa.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. - 19 zo dňa 25. 2. 2010 mal súd preukázané, že súd schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa Ľ. I. zaviazala prispievať na výživu syna F. I. zníženým výživným, a to čiastkou 66,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc od 1. 8. 2009, čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. - 39 zo dňa 15. 5. 2007 v časti čo do určenia výživného.

Z rodného listu mal súd preukázané, že F. I., ktorého matkou je Ľ. I. a otcom F. I., sa narodil XX. X. XXXX.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 20. 3. 2015 mal súd preukázané, že F. I. bol ku dňu podania správy študentom Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaná Ľ. I. bola v pracovnom pomere na území SR od 22. 12. 2009 do 31. 12. 2011 v spoločnosti AM-REAL, s.r.o., v dobe od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 v spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o., od 1. 1. 2013 do 13. 1. 2013 v spoločnosti DUO ZH, s.r.o.

Zo správy o povesti mal súd preukázané, že obžalovaná žije v obci Východná sama v prenajatom dome riadnym usporiadaným životom. Pracuje mimo bydliska, v zahraničí. V obci nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Jej správanie nebolo predmetom riešenia pred komisiou pre ochranu verejného poriadku. Do verejnoprospešných prác v obci sa nezapája, susedské a medziľudské vzťahy nie sú ničím narušované. V obci sa zdržiava ojedinele.

Z výsledku lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky mal súd preukázané, že okrem prejednávanej veci sa v súčasnosti voči obžalovanej nevedie žiadne konanie.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná má dva záznamy. Trestným rozkazom z 13. 4. 2006, sp. zn. , bola uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený. V uvedenej veci sa osvedčila 26. 3. 2008, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložený jej bol trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 4 mesiace do 12. 10. 2011. Osvedčila sa 19. 6. 2012, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Výpoveďou obžalovanej, svedka F. I. - bývalého manžela obžalovanej a svedka F. I. - syna obžalovanej, ako aj listinnými dôkazmi, výpismi z účtu, mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaná od marca 2012 do 19. 6. 2015, okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- eur, v máji 2013 200,- eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli 2014 66,- eur, v auguste 2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,- eur, si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnila, hoci je preukázané listinnými dôkazmi, ako i výpoveďou samotnej obžalovanej, že mala a má pravidelný príjem z pracovnej činnosti. Napriek tomu, že obžalovanej bola určená vyživovacia povinnosť naposledy vo výške 66,- eur mesačne, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila pravidelne, aj keď sa so synom sporadicky stretáva v čase, keď je na území SR, a čiastočne mu mimo výživného prispieva na nie nevyhnutné potreby vo forme príspevku na mobilný telefón, súčiastky na osobné motorové vozidlo a pohonné hmoty, preukázané bolo, že ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu dlží svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť XX. X. XXXX, na výživnom sumu 1.106,- eur.

Tým, že obžalovaná si úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna, naplnila všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Pri ustálení uvedenej právnej kvalifikácie súd bral do úvahy jednotlivé čiastkové úhrady výživného od marca 2012 do 19. 6. 2015, a teda súd nekvalifikoval konanie obžalovanej ako konanie, ktoré by spáchala závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas v intenciách prísnejšej, kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jej nápravy, a taktiež i jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, že obžalovaná v rámci prednesu záverečnej reči fakticky trestnú činnosť priznala a túto oľutovala, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda bližšie k stredu zákonom upravenej trestnej sadzby, za situácie, keď podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností, sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. na 16 mesiacov, a takto uložený trest je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie trestom primeraným, keď súd považuje samotnú hrozbu trestom vo forme podmienečného odkladu s určením skúšobnej doby vo výmere 2,5 roka za trest, ktorým, z hľadiska hore uvedených kritérií možno dosiahnuť účel sledovaný Trestným zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.