Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1T-69-2013.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/69/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna 2015 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Obžalovaná
Ľ. I., nar. XX. X. XXXX V. E. F., trvale bytom V. XXX, okres E. F.,
u z n á v a s a z a v i n n ú ,
že
hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/45/2010 zo dňa 25. 2. 2010 zaviazaná platiť mesačné výživné na svojho syna F., Z.. XX. X. XXXX, po 66,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk jeho otca F. I., trvale bytom E. X. XX, H. E. F., od marca 2012 do 19. 6. 2015, okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- eur, v máji 2013 200,- eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli 2014 66,- eur, v auguste 2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,- eur si vyživovaciu povinnosť neplnila, hoci má peňažný príjem z pracovnej činnosti, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť, sumu 1.106,- eur,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2,5 (dva a pol) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Ľ. I. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná prejavila vôľu uzavrieť dohodu o vine a treste, prokurátor záujem uzavrieť dohodu o vine a treste nemal. Následne obžalovaná po zákonnom poučení, podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obhajobu uviedla, že po podaní obžaloby zaplatila výživné v sume 460,- eur v sumách 260,- eur a 200,- eur, potom platila výživné poštou, a v roku 2013 raz poslala svojej matke 200,- eur, aby tieto peniaze poslala ako výživné. Ako platila ďalej a kedy, nevie, exmanžel má o tom doklady. Keď býva v Rakúsku, so synom je v telefonickom kontakte, keď je na Slovensku, syn chodieva ku nej na víkendy. Keď potrebuje peniaze, dá mu, dala mu napr. 300,- eur na mobil na narodeniny. Keď potreboval peniaze na auto, dala mu 215,- eur, prispieva mu na benzín. Keď je u nej, nikdy neodíde naprázdno, vždy ho nabalí, aj mu dá peniaze do vrecka: 150,- eur alebo 50,- eur, 20,- eur, 50,- eur, 100,- eur, syn to môže potvrdiť. Sú to peniaze na stravu alebo, keď peniaze potrebuje do školy, aby nemusel pýtať od otca. Práve zmaturoval, asi v máji.
Svedok F. I., bývalý manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná platila výživné na syna v roku 2012 nasledovne - v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri po 66,- eur. V roku 2013 zaplatila v máji 200,- eur, v júni 260,- eur, v júli 66,- eur. V roku 2014 zaplatila v marci 150,- eur, v apríli 66,- eur, v auguste 66,- eur, v septembri 66,- eur. V roku 2015 zaplatila v januári až v máji po 66,- eur mesačne. Za jún ešte nezaplatila. So synom sa stretáva občas, keď je na Slovensku, kúpila mu mobilný telefón a zvykne mu dať i peniaze. Keď neplatila výživné, syn núdzou netrpel. Podľa jeho výpočtov mu dlhuje za rok 2012 330,- eur, za rok 2013 266,- eur, za rok 2014 444,- eur a za mesiac jún 2015 66,- eur. Syn teraz zmaturoval, ešte sa nebol zaevidovať na úrade práce.
Svedok F. I., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, aký má jeho matka dlh na výživnom, staral sa o to otec. S matkou sa stretáva, keď je na Slovensku, môže to byť 3 - 4x za polrok. Za to obdobie mu mama zvykla dávať i peniaze, napr. na súčiastky na auto, dala mu peniaze na mobilný telefón, dáva mu oblečenie. Zmaturoval koncom mája, ešte nevie čo bude robiť, nebude však pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Nie je zamestnaný, na úrade práce ešte nebol, musí tam ísť až v septembri. Nevie, že matka neplatila pravidelne výživné, netrpel núdzou, nestalo sa, že by si nemal čo obliecť, alebo čo jesť. Nevie, aký je dlh na výživnom.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/202/2006 - 39 zo dňa 15. 5. 2007 mal súd preukázané, že F. I. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca, a matka Ľ. I. bola zaviazaná platiť na výživu syna mesačne po 3.000,- Sk vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na účet otca dieťaťa.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/45/2010 - 19 zo dňa 25. 2. 2010 mal súd preukázané, že súd schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa Ľ. I. zaviazala prispievať na výživu syna F. I. zníženým výživným, a to čiastkou 66,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc od 1. 8. 2009, čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/202/2006 - 39 zo dňa 15. 5. 2007 v časti čo do určenia výživného.
Z rodného listu mal súd preukázané, že F. I., ktorého matkou je Ľ. I. a otcom F. I., sa narodil XX. X. XXXX.
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 20. 3. 2015 mal súd preukázané, že F. I. bol ku dňu podania správy študentom Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaná Ľ. I. bola v pracovnom pomere na území SR od 22. 12. 2009 do 31. 12. 2011 v spoločnosti AM-REAL, s.r.o., v dobe od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 v spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o., od 1. 1. 2013 do 13. 1. 2013 v spoločnosti DUO ZH, s.r.o.
Zo správy o povesti mal súd preukázané, že obžalovaná žije v obci Východná sama v prenajatom dome riadnym usporiadaným životom. Pracuje mimo bydliska, v zahraničí. V obci nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Jej správanie nebolo predmetom riešenia pred komisiou pre ochranu verejného poriadku. Do verejnoprospešných prác v obci sa nezapája, susedské a medziľudské vzťahy nie sú ničím narušované. V obci sa zdržiava ojedinele.
Z výsledku lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky mal súd preukázané, že okrem prejednávanej veci sa v súčasnosti voči obžalovanej nevedie žiadne konanie.
Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná má dva záznamy. Trestným rozkazom z 13. 4. 2006, sp. zn. 2T/181/2005, bola uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený. V uvedenej veci sa osvedčila 26. 3. 2008, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/40/2010 bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložený jej bol trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 4 mesiace do 12. 10. 2011. Osvedčila sa 19. 6. 2012, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.
Výpoveďou obžalovanej, svedka F. I. - bývalého manžela obžalovanej a svedka F. I. - syna obžalovanej, ako aj listinnými dôkazmi, výpismi z účtu, mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaná od marca 2012 do 19. 6. 2015, okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- eur, v máji 2013 200,- eur, v júni 2013 260,- eur, v júli 2013 66,- eur, v marci 2014 150,- eur, v apríli 2014 66,- eur, v auguste 2014 66,- eur, v septembri 2014 66,- eur, v januári až v máji 2015 po 66,- eur, si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnila, hoci je preukázané listinnými dôkazmi, ako i výpoveďou samotnej obžalovanej, že mala a má pravidelný príjem z pracovnej činnosti. Napriek tomu, že obžalovanej bola určená vyživovacia povinnosť naposledy vo výške 66,- eur mesačne, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila pravidelne, aj keď sa so synom sporadicky stretáva v čase, keď je na území SR, a čiastočne mu mimo výživného prispieva na nie nevyhnutné potreby vo forme príspevku na mobilný telefón, súčiastky na osobné motorové vozidlo a pohonné hmoty, preukázané bolo, že ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu dlží svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť XX. X. XXXX, na výživnom sumu 1.106,- eur.
Tým, že obžalovaná si úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna, naplnila všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Pri ustálení uvedenej právnej kvalifikácie súd bral do úvahy jednotlivé čiastkové úhrady výživného od marca 2012 do 19. 6. 2015, a teda súd nekvalifikoval konanie obžalovanej ako konanie, ktoré by spáchala závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas v intenciách prísnejšej, kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jej nápravy, a taktiež i jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, že obžalovaná v rámci prednesu záverečnej reči fakticky trestnú činnosť priznala a túto oľutovala, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda bližšie k stredu zákonom upravenej trestnej sadzby, za situácie, keď podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností, sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. na 16 mesiacov, a takto uložený trest je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie trestom primeraným, keď súd považuje samotnú hrozbu trestom vo forme podmienečného odkladu s určením skúšobnej doby vo výmere 2,5 roka za trest, ktorým, z hľadiska hore uvedených kritérií možno dosiahnuť účel sledovaný Trestným zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.