Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-1052-2009.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1052/2009
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36 965 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,, proti povinnému: W. A., L.. XX.XX.XXXX, J. M. D. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom: Záhradnícka č. 60, Bratislava, pod sp.zn. Ex 10219/2009, o vymoženie pohľadávky 556,75 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
Oprávnený, formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, podal dňa 12.10.2009 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka SR 05253/09 zo dňa 20.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.08.2009 a vykonateľnosť dňom 27.08.2009.
Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 03.11.2009 požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Uznesením zo dňa 20.04.2010, č.k. 7Er/1052/2009-9 tunajší súd v časti: vymoženia úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 869,70 EUR odo dňa 16.1.2009 do 14.04.2009, čo činí 193,51 EUR, zo sumy 782,73 EUR od 15.4.2009 do 15.5.2009 čo činí 60,66 Eur, zo sumy 695,76 EUR od 16.5.2009 do 12.6.2009 čo činí 48,70 EUR, zo sumy 608,79 EUR od 13.6.2009 do 15.7.2009 čo činí 50,23 EUR, zo sumy 521,82 EUR od 16.7.2009 do 14.8.2009 čo činí 39,14 EUR, zo sumy 434,85 EUR od 15.08.2009 do 14.9.2009 čo činí 33,70 EUR a zo sumy 347,88 EUR od 15.9.2009 do zaplatenia žiadosť zamietol. Oprávnený sa voči rozhodnutiu odvolal, ale svoje odvolanie zobral späť a tak odvolací súd konanie o odvolaní zastavil. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2010. Súčasne dňa 20.04.2010 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie uloženej povinnosti v sume 556,75 EUR, predchádzajúcich trov v sume 269,25 EUR a trov exekúcie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2011.
Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Opakovaným oboznamovaním sa so súdnym spisom súd dospel k poznaniu, že ak bola žiadosť súdneho exekútora čiastočne zamietnutá, ustanovenie §57 ods. 3 Exekučného poriadku upravuje spôsob ako má súd pokračovať v konaní, t.j. po čiastočnom zamietnutí žiadosti je na mieste exekúciu v tej časti zastaviť. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne preskúmal exekučný titul, Uznesenie zo dňa 20.04.2010, č.k. 7Er/1052/2009-9, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2009, ako aj úverovú zmluvu a úverové podmienky k zmluve a doospel k názoru,
že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v §40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.
Súd ďalším štúdiom predmetných listín zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 25.17.2008 zmluvu o úvere č. 2520096, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 16 000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 15 440,- Sk v mesačných splátkach. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu 1 078,57 EUR spolu s príslušenstvom. Rozhodcovský súd návrhu vyhovel a dňa 20.07.2009 vydal Rozhodcovský rozsudok, ktorý vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti sa stal exekučným titulom v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde o spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).
Podľa názoru súdu je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.
Tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou (mimochodom zakomponovanou a splývajúcou s ostatným textom podmienok, resp. v texte úplne zaniká) je ustanovenie bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie: a./ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tzv. adhézna zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí, ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi
rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK.
O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 45 ods. 3 ZoRK). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).