Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-169-2015.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1C/169/2015
Uznesenie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečkom PhD., v právnej veci navrhovateľky H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., F. XXXX/XX, proti odporcovi J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., F. XXXX/XX, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e odporcovi dočasne nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 6. p., vchod XX, na F. ulici v L., v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele reg. C-KN č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcele reg. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcele reg. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXXX, nehnuteľnosť ktorá je evidovaná Okresným úradom L., katastrálnym odborom pre okres L., obec L., kat. územie L. a ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o rozvod manželstva účastníkov konania vedeného na Okresnom súde L. pod sp.zn. XP/XXX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala s poukazom na § 76 ods. X písm. g) O.s.p. nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd nariadi odporcovi dočasne nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 6. p., vchod XX, na F. ulici v L., v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele reg. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcele reg. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcele reg. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na LV č. XXXX a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť ktorá je evidovaná S. úradom L., katastrálnym odborom pre okres L., obec L., kat. územie L. a ktorú má vo výlučnom vlastníctve navrhovateľka, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva účastníkov konania.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX s odporcom uzavrela manželstvo, ktorého rozvodu sa domáha pred S. súdom L. v konaní začatom dňa XX.XX.XXXX. Vzájomné manželstvo bolo spočiatku harmonické, no už dlhšiu dobu dochádza medzi účastníkmi k nezhodám v súvislosti s výchovou spoločného dieťaťa ako aj pri vedení spoločnej domácnosti. Odporca sa mal dňa XX.XX.XXXX dokonca voči navrhovateľke dopustiť fyzického násilia, pričom to isté sa malo zopakovať aj dňa XX.XX.XXXX (i s použitím noža), čo navrhovateľka oznámila aj na príslušnom obvodnom oddelení policajného zboru. Ďalej poukázala na to, že ku konfliktným situáciám dochádza najmä vtedy, keď odporca vracia maloletú dcéru do bytu navrhovateľky. Navrhovateľka má obavy, že konanie a správanie odporcu bude mať nepriaznivý vplyv a bude ohrozovať zdravie maloletej dcéry, neopomínajúcej zdravie navrhovateľky. Odporca má v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, nahlásený trvalý pobyt, ktorý mu navrhovateľka môže zrušiť až po tom, čo budú právoplatne rozvedení.
K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, a to sobášny list, rodný list maloletej dcéry, potvrdenie o podaní oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. R. č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa XX.XX.XXXX (č.p. S.-BR-S a čiastočný výpis z LV č. XXXX.
Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že navrhovateľka súdu dňa XX.XX.XXXX doručila návrh na rozvod manželstva uzatvoreného medzi ňou a odporcom; konanie je vedené pod sp.zn. XP/XXX/XXXX. Návrh na rozvod manželstva navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX s odporcom uzavrela manželstvo, ktorého rozvodu sa domáha pred Okresným súdom L. v konaní začatom dňa XX.XX.XXXX. Vzájomné manželstvo bolo spočiatku harmonické, no už dlhšiu dobu dochádza medzi účastníkmi k nezhodám, ktoré vyústili až do fyzického napadnutia navrhovateľky. Odporca vytýkal navrhovateľke najmä to, že mu nevenuje dostatočnú pozornosť. Navrhovateľka sa venovala najmä starostlivosti o maloletú dcéru, avšak starostlivosť o odporcu nezanedbávala. Keď mala maloletá jeden rok, správanie odporcu sa zmenilo, začal sa voči navrhovateľke správať hrubo, odmietal s ňou aj intímnosti, zablokoval si telefón i počítač. Neskôr navrhovateľka zistila, že odporca udržiava mimomanželský vzťah cez internet a telefón, k čomu sa jej odporca i priznal. Napriek uvedenému odporca zostal žiť v byte navrhovateľky, s čím navrhovateľka kvôli maloletej dcére súhlasila. Starostlivosť odporcu o rodinu a domácnosť sa obmedzila čisto len na finančnú účasť. Nezhody však neutíchli a vyhrotili sa v apríli a v máji tohto roka, kedy odporca navrhovateľku napadol nielen slovne, ale skoro aj fyzicky. Slovne ju napáda viac než druhý rok, a to aj pred maloleto dcérou. Začal navrhovateľku obmedzovať, zakazoval jej stretávať sa s kamarátkami z detského centra. Zaháňal sa na ňu francúzskym kľúčom, vyhrážal sa, že odstaví vodu, elektriku i plyn. Odporca sa navrhovateľke vyhráža, že jej prestane finančne prispievať. Správanie odporcu nepriaznivo vplýva na maloletú. Zároveň uviedla aj to, že odporca sa mal dňa XX.XX.XXXX dokonca voči navrhovateľke dopustiť fyzického násilia, pričom to isté sa malo zopakovať aj dňa XX.XX.XXXX (i s použitím noža), čo navrhovateľka oznámila aj na príslušnom obvodnom oddelení policajného zboru.
Zároveň v ten istý deň navrhovateľka doručila súdu aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým má byť upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére Y. D., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z manželstva tak, že maloletá bude predbežne zverená do osobnej starostlivosti matky; konanie o nariadenie predbežného opatrenia je vedené pod sp.zn. XP/XXX/XXXX a vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa navrhovateľka odôvodnila skutkovo totožne ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci.
Súd dňa XX.XX.XXXX dopytom na S. oddelenie J. zboru v L. zistil, že vo vzťahu k oznámeniu, ktoré urobila navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX na príslušnom oddelení vedenom pod číslom priestupku ORPZ- BR-S išlo o prvé oznámenie, ktoré navrhovateľka voči odporcovi urobila. Predmetom oznámenia bolo fyzické napadnutie, ktoré sa malo stať dňa XX.XX.XXXX. Odporca však mal opätovne zaútočiť na navrhovateľku aj dňa XX.XX.XXXX, keď mal nad ňou kľačať s nožom v ruke. Podľa odporcu však malo ísť len o vidličku. Navrhovateľka však oficiálne oznámenie vo vzťahu k útoku zo dňa XX.XX.XXXX neurobila, nakoľko nechcela, aby odporca prišiel o zamestnanie. Rovnako im bolo spomenuté, že odporca by sa mal ísť liečiť na psychiatriu. O tom či k uvedenému došlo, nemajú vedomosť. Vo veci oznámenia vedeného pod číslom priestupku S.-BR-S zatiaľ neboli vykonané žiadne úkony; skutok je vedený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. XXX/XXXX Zb..
Pri výsluchu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka súdu uviedla k incidentom s odporcom, že prvý incident sa odohral na konci mája tohto roku. Dôvodom konfliktu bolo, že navrhovateľka mala ísť von s kamarátkami (s mamičkami z detského centra), s čím odporca nesúhlasil. Po hádke, keď navrhovateľka bola v kúpeľni, vošiel odporca za ňou, pričom zobral francúzsky kľúč, a chcel odstaviť vodu, v čom mu chcela navrhovateľka zabrániť. Následne odporca chytil navrhovateľku pod krk, sotil ju do vane a zahnal sa na ňu francúzskym kľúčom, ktorým jej zastal pred tvárou, ku kontaktu nedošlo. Po incidente navrhovateľka opustila byt, išla k svojej matke, u ktorej bola i jej maloletá dcéra a tu strávila noc. K ďalšiemu incidentu došlo dňa XX.XX.XXXX po hádke ohľadom financií, kedy mal odporca na navrhovateľku kričať, nadávať jej a vyhrážať sa jej zabitím. Hádka vyústila do toho, že odporca udrel navrhovateľku zboku rukou do hlavy, čoho svedkom bola aj maloletá. Navrhovateľka ihneď volala políciu, po príchode hliadky odporca poprel útok, naopak uviedol, že navrhovateľka ho doškriabala a že ho bila. Po odchode hliadky sa odporca začal baliť a vyhrážať sa navrhovateľke, že teraz pre ňu príde "peklo
na zemi" za to, že ho nahlásila. Začal na ňu pľuť, aby ju vyprovokoval a aby mohol on na ňu zavolať policajtov. Podvečer jej odporca odovzdal kľúče od bytu, zobral si nejaké svoje veci a odišiel. Neskôr sa priznal, že celú noc navrhovateľku sledoval, noc strávil pred domom navrhovateľky. Počas nasledujúceho víkendu odporca požiadal o to, že chce maloletú do striedavej starostlivosti, na čom sa dohodli tak, že každý z nich bude mať maloletú v starostlivosti po dva dni na striedačku. V nedeľu XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v zmysle dohody navrhovateľka maloletú odporcovi odovzdala s tým, aby dodržiaval liečebný postup, nakoľko mala maloletá hnačky. Odporca bol kľudný, až neskôr sa navrhovateľka dozvedela, že odporca bol vtedy na tabletkách, keď cez víkend bol na pohotovosti, kde mu pichli injekciu na ukľudnenie a dali mu tabletky na upokojenie - O.. Aj napriek tomu, že odporca bral tabletky na upokojenie, tak šoféroval. V pondelok XX.XX.XXXX odporca o cca XX:XX hod. doviedol dcéru k navrhovateľke domov. V tomto čase bol neustále na liekoch. Odporca chcel ísť do bytu s tým, že ide osprchovať dcéru, čo navrhovateľka odmietla s tým, že je veľa hodín a dcéra sa sprchovať nejde. Dcéra, keď videla, že odporca je v byte, žiadala, aby si šiel k nej ľahnúť, s čím navrhovateľka na naliehanie dcéry súhlasila. Keď dcéra zaspala, navrhovateľka požiadala odporcu, aby odišiel, na čo on požiadal navrhovateľku o ďalšiu šancu (návrat k rodine) a prisľúbil jej finančnú pomoc. Došlo medzi nimi opäť k hádke, ktorá vyústila k tomu, že odporca sa zahnal do hrnca s mliekom (v kuchyni) tak, že ním udrel navrhovateľku. Mlieko mala po celej tvári, po celom tele, mlieko bolo tiež po kuchyni a linke. Hádka pokračovala, pričom navrhovateľka otvárala okná, aby mala svedkov tejto hádky (susedov). Šla do obývačky, kde ju odporca z ničoho nič zvalil na zem a vyhrážal sa jej, že ju zabije (vyhrážku opakoval niekoľkokrát), nekričal, vyhrážky hovoril hovorovým hlasom. Potom išiel do kuchyne po nôž, pričom nezaútočil priamo na navrhovateľku, ale s nožom chodil po byte. Po tom, čo navrhovateľka povedala, že zavolá policajtov, odporca z bytu odišiel. Navrhovateľka privolala policajnú hliadku. Odporca sa neskôr do bytu vrátil, ešte v čase keď tu bola policajná hliadka a táto ho vypočula. Najskôr incident popieral, neskôr sa k nemu priznal, aj k tomu, že na navrhovateľku zaútočil nožom. K ďalšiemu incidentu v ten večer už nedošlo. Čo sa týka bytového domu, v ktorom navrhovateľka býva, do tohto sa dá viac-menej voľne dostať, vchodové dvere sa nezamkýnajú. Odporca sa tak môže dostať až k bytu. K aktuálnej situácii uviedla, že s odporcom sa stretla následne až v stredu XX.XX.XXXX za prítomnosti ich rodičov, ďalšie stretnutie majú v piatok XX.XX.XXXX za účelom prepisu internetu. Navrhovateľka má strach dcéru dať odporcovi, a preto žiada aj o dočasnú úpravu pomerov k maloletej. Na odporcovi je badať, že užíva lieky, má iný postoj, inú reč, ako keď lieky nebral. Obáva sa toho, že odporcovi skrsne v hlave to, že keď navrhovateľka nechce obnoviť manželské spolužitie, odporca z pomsty ublíži dcére.
Podľa § 74 zák. č. XX/XXXX Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa ods. 2, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 5 druhá veta a poslednej vety O.s.p. ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) a h) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Je vecou navrhovateľa, aby predložil súdu podmienky na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko v tomto štádiu sa dokazovanie nevykonáva. Na vydanie predbežného opatrenia je preto nevyhnutné okrem osvedčenia neoprávnenosti zásahu do práv oprávneného aj osvedčenie nevyhnuteľnosti úpravy pomerov účastníkov k zamedzeniu vzniku ujmy oprávneného, poprípade k jej zväčšovaniu.
Rozhodujúcim hľadiskom pri nariadení predbežného opatrenia je zabrániť vzniku alebo rozširovaniu ujmy dotknutého účastníka konania, chrániť právo, ktoré je ohrozované v súvislosti s hmotnoprávnymi úkonmi alebo nekonaním jedného z účastníkov tak, aby nedochádzalo k zhoršovaniu postavenia druhého účastníka. Pre splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie nároku alebo preukázanie aspoň jedného dôvodu pre nariadenie predbežného opatrenia za splnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie.
Na základe vykonaného dokazovania súd v predmetnej veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, a preto s poukazom na § 76 ods. 1 písm. h) O.s.p. nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených v návrhu, z listinných dokladov, ktoré navrhovateľka k návrhu pripojila, zo skutočností zistených z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XP/XXX/XXXX a XP/XXX/ XXXX, ako aj z výsluchu navrhovateľky. Súd nadobudol presvedčenie, že zo strany odporcu existuje v súčasnosti (v danej situácii) hrozba, že by mohol opätovne ohroziť telesnú i duševnú integritu, tak navrhovateľky ako i maloletej dcéry (ktorá je svedkom týchto incidentov). Toto jeho správanie (popísané vyššie) je v podstate vyvolané tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú už dlhšiu dobu napäté, pričom sa vyhrotili s tým, že odporca opustil spoločnú domácnosť a navrhovateľka aktuálne podala i návrh na rozvod. Správanie odporcu sa javí ako skratové, koná v afekte (amoku), pričom jeho násilné prejavy sa stupňujú (od slovného napádania až po fyzické útoky). Správanie odporcu nie je možné predvídať, a preto nie je možné ani vylúčiť, že opätovne z jeho strany dôjde k útoku (slovnému alebo aj fyzickému). Nakoľko odporca má v predmetnom byte nahlásený trvalý pobyt, podľa vyjadrení navrhovateľky sa naďalej domáha užívania bytu, a preto má súd za to, že nenariadením predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k ďalšej ujme navrhovateľky a rovnako aj jej maloletej dcéry. Vzhľadom na to, že predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, nebude nariadením predbežného opatrenia obmedzené vlastnícke právo odporcu. Úplne vylúčiť odporcu z užívania bytu bude možné až po tom, čo bude odhlásený jeho trvalý pobyt, k uvedenému však navrhovateľka ako vlastník nehnuteľnosti môže vo vzťahu k manželovi podať návrh na príslušnom úrade až po rozvode manželstva (§ 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky), a preto súd účinky predbežného opatrenia vymedzil do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva účastníkov, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XP/XXX/XXXX.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala nariadiť predbežné opatrenie s poukazom § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., súd vo vzťahu k odporcovi a jeho správaniu voči navrhovateľke, príp. maloletej dcére, nedospel k záveru, že tento by bol dôvodne podozrivý z násilia voči nim. Vo vzťahu k predbežnému opatreniu podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5M M. XX/ XXXX z XX.XX.XXXX uviedol: "Pred nariadením predbežného opatrenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76
ods. 1 písm. g) O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci. Buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorázového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Základným charakteristickým znakom násilia je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu." V tomto smere súd poukazuje na to, že navrhovateľka neosvedčila, že útoky zo strany odporcu boli úmyselne vedené, a tak ako už bolo vyššie uvedené, odporca konal v afekte (amoku) vyvolanom situáciou, možno aj v stave nepríčetnosti.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.