Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-429-2014.pdf
PDF · 114.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/429/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: S.. Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. - H., K. XXX/XX, zast. JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou so sídlom Nitra, Sládkovičova 7 a H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - U., I. XXX/XX, t.č. bytom J., P. XX, zast. JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom Nitra, Jána Mrvu 22 o návrhu otca na zmenu úpravy styku a zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/174/2012-29 zo dňa 05.09.2012 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým N. E., nar. XX.XX.XXXX v párnom týždni v kalendárnom roku od soboty od 9.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku 24.12. od 9.30 hod. do 18.00 hod. a v párnom roku 25.12. od 9.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste jeho bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 domáhal, aby súd zmenil rozsah styku, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/174/2012-29 zo dňa 5.9.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, časté cestovanie má problém sa s maloletým dieťaťom stretávať v zmysle rozsudku každú stredu v príslušnom kalendárnom roku od 16.00 hod. do 18.00 hod. Vhodnejšie by bolo upraviť styk s poukazom na vek maloletého tak, že by sa s ním stretával každú párnu sobotu od 9.30 hod. do nedele do 18.00 hod. Zároveň navrhol rozšíriť styk aj v párnom roku od 25.12. od 9.30 hod. do 18.00 hod., v nepárnom roku od 24.12. od 9.30 hod. do 18.00 hod. a v párnom roku na narodeniny maloletého 27.10. od 9.30 hod. do 18.00 hod. Podotýka, že v čase vyhlásenia rozsudku mal maloletý 22 mesiacov, teraz má 4 roky, má k nemu pozitívny vzťah a takto upravený styk je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Otec tým istým návrhom žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola naposledy určená dňa 29.9.2011 rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24P/137/2011-67 tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého a to zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc dňom 13.11.2014. V tejto
časti odôvodnil svoj návrh tým, že sa na jeho strane zmenili rodinné pomery a finančné možnosti. Dňa 14.9.2013 uzatvoril manželstvo, z ktorého sa im dňa 8.12.2013 narodili dvojičky I. a Z.. Jeho manželka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 254 eur a prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura. Jemu sa znížil jeho mesačný príjem a zároveň sa mu zvýšili výdavky na domácnosť.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že pred 15-timi mesiacmi sa zmenili pomery na jeho strane, pretože sa im s manželkou narodili dvojičky. Iba výbavička stála dva krát toľko ako na jedno dieťa. Manželka dostáva rodičovský príspevok spolu s prídavkami na dieťa 301 eur, čo je menej ako keby sa im narodili dve deti po sebe. Vypomáhajú im finančne staré mamy z jednej aj druhej strany. K zmene pomerov prišlo aj ohľadne jeho zamestnávateľa a to od februára. Potreboval už nejaký finančný posun, nastúpil do iného zamestnania. Tu má dohodnutý brutto príjem 900 eur mesačne. Mesačné výdavky jeho rodiny sú okolo 1.300 eur, pričom príjmy sú iba 1.100 eur. Okrem tých 100 eur prispieva na dieťa aj iným spôsobom keď s ním chodieva na rôzne výlety, kúpaliská, do ZOO a podobne. Je vlastníkom 3-izbového bytu, pričom tento je kúpený na hypotéku. Vlastní aj chatu, auto kúpila manželka v decembri 2014 za 1.300 eur 13 ročné kvôli tomu, aby mohla chodiť s dvojičkami k lekárovi. Okrem príjmu má aj diéty, teraz 4,20 eura na deň. Ďalej otec uviedol, že doterajšia úprava styku mu nevyhovuje, nakoľko keď si odráta cestu a obliekanie, tak ten čistý čas čo má syna u seba v tú stredu je nejaká hodina a pol. Tiež sa stalo, že nemohol za ním prísť z pracovných dôvodov, preto navrhuje upraviť styk s prespaním zo soboty na nedeľu. Myslí si, že syn je už dostatočne zrelý na to aby mohol uňho prespať, má tam zabezpečené všetko čo potrebuje. Malý uňho už prespal asi keď mal dva roky, nebol s tým žiaden problém. Syn s prespaním súhlasil. Jeho vzťah so synom sa prehĺbil, je im spolu dobre, od toho roku 2014 je to posun. Jeho styk so synom bol v priadku až do minulého pojednávania. Po marcovom súde sa ho syn začal pýtať či je on zlý, či je zlá M. - jeho manželka. Myslí si, že je takto ovplyvňovaný doma. Teraz keď sa blížil tento súd, tak to znovu ustalo, je to tak ako predtým.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že trvajú na písomne podanom návrhu, výživné žiadajú znížiť z dôvodu, že sa otcovi dňa 8.12.2013 narodili dvojičky. Otec uzatvoril nové manželstvo, jeho manželka je na rodičovskom príspevku, preto žiadajú znížiť výživné zo 100 na 50 eur mesačne od 13.11.2014. Čo sa týka úpravy styku, tak úrad práce potvrdil, že by maloletý bol schopný prespať u svojho otca, preto navrhujú upraviť styk na párny týždeň od soboty od 9.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas sviatkov tak ako je v návrhu s tým, že každý ďalší rok by počas týchto sviatkov bolo dieťa u matky.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, predložili výdavky, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na dieťa. Ona je stále na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Rodičom u ktorých teraz býva, dáva na domácnosť 73 eur. Rodičia rekonštruujú dom na Vašinovej ul. v Nitre, ktorého je spoluvlastníčkou aj ona a jej brat, ale ona na rekonštrukciu neprispieva. Na predĺženej rodičovskej dovolenke je kvôli zdravotnému stavu dieťaťa. Naposledy bol syn hospitalizovaný v januári 2015, potom sa mu vo februári zhoršil stav a boli štyri až päť dní v nemocnici a následne znovu hospitalizovaní. Keď bol malý chorý, dala za lieky 76 eur a 50 eur platila v nemocnici. Za 72 eur kúpila zvlhčovač vzduchu. Finančne jej pomáhajú aj rodičia, pretože všetky peniaze ktoré dostáva idú na malého. Ona si myslí, že syn ešte nie je pripravený na to aby u otca prespával, nie je pravda, že syn s tým súhlasil. Keď sa ho na to pýtal, zostal zarazený, neodpovedal iba pozeral. Jej povedal viac krát, že u otca spať nechce. Syn sa jej pýta prečo nechodí k otcovi, resp. k M.. Keď sa na to pýtala otca, tak sa vyhováral, že buď stratili kľúče alebo že ich je tam veľa a podobne. Aj ona chodieva so synom na výlety a chodievajú na ten dom na Vašinovej, kde syn rád s dedom niečo majstruje. Malý má zníženú imunitu, väčšinou má zápaly horných dýchacích ciest alebo zapálené mandle. Ďalej matka uviedla, že čo sa týka správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny ohľadne stretnutia otca s dieťaťom, tak to nie je presne popísané. Malý otcovi hračky neukladal na neho ale hádzal do tváre, búchal otca päsťami, otec na to nereagoval, nevyhrešil ho. Ona ho musela upozorňovať aby sa správal slušne. Po tomto stretnutí malý začal maž problémy odchádzať k otcovi, otec ho musel vždy na niečo nalákať.
Právny zástupca matky uviedol, že žiadajú zvýšiť výživné tak, ako je písomne uvedené, čo sa týka zmeny úpravy styku, tak tu by súhlasili s tým, aby styk zostal v sobotu a v nedeľu ale bez prespania. Ani dieťa,
ani otec na to nie sú pripravení a čo sa týka úpravy styku počas sviatkov, tak s tým súhlasia ale tak, aby v nasledujúcom roku mala dieťa matka - v prípade ak to padne na otcov víkend v mesiaci aby to neplatilo. S narodeninami nesúhlasia, nakoľko dieťa pokiaľ pôjde do škôlky, do školy, nemôže byť od rána u otca, toto si otec môže osláviť s dieťaťom počas svojho víkendu.
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že trvajú na protinávrhu a žiadajú zvýšiť výživné na 160 eur mesačne od podania protinávrhu. Sám otec uvádza, že na dve deti má výdavky 316 eur, t.j. na jedno cca. 160 eur. Pokiaľ môže platiť výdavky detí, ktoré s ním žijú v takejto výške, tak v takejto výške by mal uhrádzať aj výživné na dieťa, ktoré s ním nežije v spoločnej domácnosti, je to tiež len jeho dieťa. Súd má prihliadnuť aj na majetkové pomery otca, ktoré už boli na predchádzajúcom pojednávaní oboznámené. Čo sa týka druhej časti a to zmeny úpravy styku, tak maloletý vzhľadom na svoje ochorenie je v starostlivosti matky možno viac a nie je momentálne pripravený na stretávanie s otcom. Sám otec uviedol, že dieťa je hyperaktívne, že si ho nemôže zobrať k sebe vtedy, keď jeho dve ďalšie deti spia a čas musia tráviť mimo domu. Ako by riešil túto situáciu, keď bude dieťa uňho prespávať cez noc? Čo sa týka úpravy styku cez sviatky, tak s tým súhlasia, nesúhlasia s dňom narodenín dieťaťa z dôvodov, že keď dieťa bude chodiť do MŠ, neskôr do školy, nemôže tento deň tráviť od rána u otca.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava správy podanej na okresný súd. Nemá dôvod spochybňovať vyjadrenie pani psychologičky. Je na rodičoch, aby začali konštruktívne komunikovať v záujme maloletého dieťaťa. Vzťah otca k dieťaťu tam je, nevidí dôvod aby dieťa nemohlo u otca prespať. Možno by bolo dobré ešte počas týždňa, aby sa otec stretol so synom, aby tam nebol taký dlhý časový úsek. Čo sa týka zmeny výšky výživného, nevidí dôvod na zníženie výživného, nakoľko je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v takejto výške a návrh na zvýšenie výživného navrhuje tiež zamietnuť, nakoľko otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozpis mesačných výdavkov otca s rodinou, rodný list mal. dieťaťa, rozsudok č.k. 11P/174/2012-29 zo dňa 5.9.2012, rozsudok č.k. 24P/137/2011-67 zo dňa 29.9.2011, rozhodnutie KS NR č.k. 7CoP/1/2012-86 zo dňa 2.2.2012, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku manželkou otca, potvrdenie o príjme otca pre spoločnosť Würth s.r.o., rodné listy mal. detí otca Z. a I., doklady k výdavkom otca, oznámenie banky o poskytnutí úveru, potvrdenie o poistení, poistenie domácnosti, poistnú zmluva, platby Satro, daňové poplatky, poistku za chatu, doklady k výdavkom na deti otca, vyjadrenie PZ matky a protinávrh na čl. 55, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa matkou a rodičovského príspevku, čestné prehlásenie spolužijúcich osôb matky, potvrdenie o vyplácaní dávky v nezamestnanosti matke, potvrdenie o príjme otca, rozpis výdavkov otca na jeho mal. deti, dohodu o mzdovom zaradení otca, pracovnú zmluva otca, darčekovú poukážku, údaje o vlastníctve motorového vozidla, fotografie otca a jeho súčasnej rodiny, rozpis výdavkov matky na mal. dieťa, prepúšťaciu správu z hospitalizácie mal. Z. a I., potvrdenie o poberaní diét u predchádzajúceho zamestnávateľa otca, správu z úradu práce a referátu poradensko-psych. služieb, dohodu o mzdovom zaradení otca, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti a rodičovského príspevku manželkou otca, výplatné pásky otca u súčasného zamestnávateľa, posudok o dlhodobom nepriaznivom stave mal. dieťaťa, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 11P/119/2013, z neho rozhodnutie na čl. 56 a nasledovné, 11P/174/2012, z neho rozhodnutie na čl. 29 a nasledovné, 35P/62/2012, z neho rozhodnutie na čl. 17, 24P/137/2011, z neho rozhodnutie na čl. 67 a nasledovné a 86 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/137/2011-67 zo dňa 29.09.2011 bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matke a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Súd týmto rozhodnutím upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom. Voči úprave styku sa matka maloletého odvolala, Krajský súd v Nitre rozhodnutím č.k. 7CoP/1/2012-86 zo dňa 02.02.2012 rozhodnutie prvostupňového súdu v časti úpravy styku potvrdil. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom 29.9.2011 mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k maloletému N.. Otec maloletého pracoval v spoločnosti Würth, spol. s r.o. kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 696,21 eura, byt ktorého bol už vlastníkom prenajímal. Matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok spolu s prídavkami na dieťa v celkovej sume 212,11 eura.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/174/2012-29 zo dňa 05.09.2012 súd upravil styk otca s maloletým N. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v príslušnom kalendárnom roku od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v príslušnom kalendárnom roku od 9.30 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v príslušnom kalendárnom roku od 9.30 hod. do 18.00 hod.
Otec maloletého uzatvoril dňa XX.XX.XXXX manželstvo s F.. M. O., z ktorého manželstva sa dňa X.XX.XXXX narodili dvojičky maloletá I. a Z.. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 254 eur a prídavky na dve maloleté deti spolu v sume 47,04 eura. Otec spolu s manželkou a dvomi deťmi býva vo svojom 3-izbovom byte, na ktorý aj naďalej platí hypotekárny úver po 177,44 eura, elektrinu 19,85 eura, plyn 3,96 eura, rozhlas a TV 4,64 eura. Za mobilný telefón otec platí sumu 10 eur mesačne a mobilný internet sumu 8 eur mesačne. Do spoločenstva vlastníkov otec prispieva mesačne sumou 135,35 eura. Otec si platí mesačne životné poistenie vo výške 31,5 eura a sporenie 21,58 eura. Ročne otec platí poistenie bytu 18,7 eura, daň za byt 20 eur. Otec je aj naďalej vlastníkom chaty, za ktorú platí ročne poistku 65 eur, elektrinu 34,26 eura, daň 65 eur. Ročne si platí otec aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania v sume 30,87 eura. Manželka otca má náklady na mobilný telefón 6 eur mesačne a životnú poistku 30 eur ročne. Za komunálne odpady platí otec miestny poplatok na 4 osoby 92 eur ročne. S maloletými deťmi Z. a I. má otec s manželkou náklady hlavne na detské mlieko Nutrilon cca. 83,15 eura mesačne, plienky 75,60 eur mesačne ale aj na ďalšiu stravu, oblečenie a každodenné potreby pre tieto maloleté deti. Aj maloleté deti otca boli hospitalizované v nemocnici a to v období od 3.1.2015 do 8.1.2015 maloletá Z. a od 31.12.2014 do 7.1.2015 maloletá I.. Otec maloletého bol zamestnaný od posledného rozhodnutia súdu až do konca októbra 2014 v spoločnosti Würth, spol. s r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem spolu s diétami 884,52 eura. U tohto zamestnávateľa otec požiadal o ukončenie pracovného pomeru podľa jeho vlastného vyjadrenia z dôvodov, že chcel dosahovať vyšší príjem. Následne sa od 15.2.2015 zamestnal u zamestnávateľa Ferona Slovakia a.s.. Pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú do 31.1.2016 s tým, že dohodnutú tarifnú mzdu mal otec vo výške 900 eur mesačne a od 1.6.2015 vo výške 1.000 eur mesačne. Otec dosiahol u tohto zamestnávateľa v mesiaci február čistý mesačný príjem 384,25 eura, v mesiaci marec 699,91 eura, v mesiaci apríl 558,21 eura a v mesiaci máj 698,51 eura.
Matka býva v súčasnej dobe spolu s maloletým u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 73,28 eur mesačne a poplatok za komunálny odpad vo výške 46 eur ročne za dve osoby. Matka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý je v súčasnej dobe v rekonštrukcii. Spodnú časť domu využívajú rodičia matky, ako ďalší spoluvlastníci, na účely svojho podnikania. Na nákladoch rekonštrukcie uvedenej nehnuteľnosti sa matka nepodieľa. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a to na základe rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra z dôvodov, že maloletý N. E. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Z odôvodnenia posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 19.5.2015 vyplýva, že maloletý trpí recidivujúcimi infektami dýchacích ciest opakovane s prolongovaným priebehom, na podklade kombinovanej poruchy imunity. Opakovane bola u dieťaťa nutnosť hospitalizácie, s potrebnou zvýšenou starostlivosťou matky, pravidelnou imunopodpornou terapiou, režimovými opatreniami, vyhýbaniu sa prostrediu so zvýšeným rizikom nákazy. Z uvedených dôvodov je matka poberateľkou iba rodičovského príspevku a to vo výške 203,20 eura a prídavkov na dieťa vo výške 23,52 eura. Matka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala u svojich rodičov, kde po skončení riadnej rodičovskej dovolenky ukončila pracovný pomer dohodou, nakoľko podľa jej vyjadrenia rodičia chcú podnikanie ukončiť. Následne matka poberala 6 mesiacov podporu v nezamestnanosti v januári 2014 v sume 820,50 eura, vo februári 741,10, v marci 820,50 eura a v apríli 794 eur. Maloletý zatiaľ predškolské zariadenie nenavštevuje, matka má zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, naposledy uhradila za lieky sumu 76 eur a 50 eur platila za pobyt v nemocnici počas hospitalizácie dieťaťa. Matka zakúpila zvlhčovač vzduchu za 72 eur. Okrem uvedeného má výdavky na stravu, oblečenie a každodenné potreby pre maloleté dieťa.
Otec sa s maloletým stretáva pravidelne podľa posledného rozhodnutia súdu, okrem niekoľkých stretnutí počas týždňa v stredu, ktoré nemohol absolvovať z pracovných dôvodov.
Zo správy Referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa 13.5.2015, kedy sa rodičia zúčastnili spolu s maloletým psychologickej konzultácie vyplýva, že vzhľadom na psychosociálnu zdravosť dieťaťa odporúčajú rodičom aby pristúpili k novej skúsenosti pre dieťa a umožnili mu prespať u otca. Otec s tým súhlasil, nakoľko sa o to pokúšal a úspešne už pred dvomi rokmi, no potom to matka dieťaťa nepodporovala. Dieťa je v jeho spoločnosti uvoľnené, hrajú sa spolu a otec si myslí, že aj bez problémov uňho zaspí. Ak by to tak nebolo, nebude ho násilím držať, doviezol by ho domov. Matka dieťaťa rázne
odmieta takýto návrh s tým, že ona žiadne pokusy robiť nebude, keď sa bude N. sám pýtať spať u otca, tak to podporí. Dieťa bude mať 5 rokov, nie je socializované v detskom kolektíve, temer všetok čas trávi s matkou. Domnievajú sa, že by bolo na prospech dieťaťa z pohľadu podpory jeho sociálneho vývinu, aby sa táto väzba na matku uvoľnila práve tým, že by maloletý každý druhý víkend v celku strávil v prítomnosti otca. Na sedení mali možnosť pozorovať ako k nemu inklinuje, vybral si ho za objekt svojej hry.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmena predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne úpravy styku otca s maloletým N. je potrebná a vyžaduje ju záujem maloletého dieťaťa. Doteraz upravený rozsah styku už nevyhovuje novej situácii, v ktorej sa ocitol otec maloletého (zmena zamestnávateľa a pracovnej doby) a preto nebol schopný pravidelne realizovať styk počas stredy v príslušnom kalendárnom roku. Čo sa týka doterajšej úpravy styku otca s maloletým, ktorá bola okrem už uvedenej stredy, stanovená na každú párnu sobotu a nedeľu vždy od 9.30 hod. do 18.00 hod., táto je už vzhľadom k pribúdajúcemu veku dieťaťa nepostačujúca a z hľadiska vytvárania a posilňovania zdravých citových väzieb na svojho otca je potrebné, aby styk otca s dieťaťom bol v súčasnej dobe rozšírený. Maloletý je už vo veku, kedy je potrebné aby sa jeho väzba iba na svoju matku uvoľnila a maloletý si začal vytvárať aj iné sociálne väzby z hľadiska jeho ďalšieho zdravého psychického vývoja. Matka si musí uvedomiť, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa, bude tento ako chlapec potrebovať stále širší kontakt s mužským vzorom, ktorý mu poskytuje jeho otec (nie starý otec, ktorý vzťah s dieťaťom nemôže byť rovnocenný vzťahu dieťaťa s otcom). Súd preto rozšíril styk otca s maloletým a to aj s prespaním u otca na každý párny týždeň od soboty od 9.30 do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. Je úlohou otca a na jeho zodpovednosti za dieťa počas výkonu osobnej starostlivosti v rámci styku, kde bude s maloletým tráviť čas a akým spôsobom, to znamená či prespí vo svojej domácnosti alebo v domácnosti matky otca. Čo sa týka úpravy styku počas vianočných sviatkov, na tejto sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli, súd preto rozhodol v zmysle rodičovskej dohody, ktorá sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého sa nezhodli v stretnutiach s otcom počas narodenín dieťaťa. Súd sa priklonil k argumentácii právneho zástupcu matky, nakoľko otec požadoval celý deň od rána od 9.30 hod. do večera do 18.00 hod. Keďže narodeniny maloletého môžu pripadnúť na pracovný deň, nielen rodičia maloletého ale aj maloletý môže mať v tento deň povinnosti súvisiace s návštevou materskej školy v budúcnosti, prípadne aj povinnej školskej dochádzky. Vzhľadom k tomu, že vzťah dieťaťa k otcovi je vytvorený, nakoľko otec je s maloletým v pravidelnom kontakte, súd rozšíril styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Čo sa týka zmeny predchádzajúceho rozhodnutia v časti vyživovacej povinnosti otca, tak tu súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani návrh otca na zníženie výživného, ani návrh matky na zvýšenie výživného neboli podané dôvodne. K zmene pomerov prišlo na strane otca maloletého dieťaťa, ktorá spočíva v tom, že u otca prišlo k zvýšeniu jeho príjmu v čase keď pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa a to zo sumy 696,21 eura na sumu 884,52 eura (spolu s diétami). U tohto zamestnávateľa sa otec sám vzdal pracovného pomeru bez závažných dôvodov, súd preto pri rozhodovaní vychádzal z príjmu, ktorý otec mohol aj naďalej dosahovať, pokiaľ by zostal pracovať v spoločnosti Würth spol. s r.o. (v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Táto skutočnosť by sama o sebe odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak ďalšia podstatná zmena pomerov na strane otca spočíva v tom, že tomuto pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva. Tiež matka týchto maloletých detí - manželka otca je na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí iba rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Matka maloletého N. je aj naďalej, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, na rodičovskej dovolenke, t.č. z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Zmena pomerov na strane maloletého spočíva vo zvýšených nákladoch súvisiacich s jeho zdravotným stavom ako aj zvýšením výdavkov na zabezpečenie jeho ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. Vzhľadom na uvedené zmeny pomerov na strane účastníkov konania má súd za to, že v súčasnej dobe nie je možné vyhovieť ani návrhu matky na zvýšenie výživného, ani návrhu otca na zníženie výživného. 100 eur mesačne, ktoré výživné bolo naposledy určené je aj v súčasnej dobe primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd preto návrhy oboch rodičov ako nedôvodné zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.