Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/266/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: T. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom XXX P. XXX XX, o zaplatenie 313,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 29.10.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 313,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny od 10.08.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzatvorili dňa 24.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporcovi pod referenčným číslom 9000655469. Navrhovateľ uviedol, že odporca ako záujemca uzatvoril so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby spoločnosťou Slovak Telekom a.s. odporcovi, pričom cena za predmetné služby bola odporcovi vyčíslená v zmysle zmluvy o pripojení a aktuálneho cenníka faktúrou č. 7207921131, splatnou dňa 09.08.2012, vo výške 313,53 eur. Odporca si svoju povinnosť zaplatiť za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami.

Súd v rámci prípravy pojednávania vyzval odporcu, aby sa k návrhu na začatie konania písomne v lehote 15 dní vyjadril, avšak ten sa aj napriek doručeniu predmetnej výzvy, návrhu na začatie konania s prílohami a poučeniu, k návrhu na začatie konania v uvedenej lehote nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu, alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V danej veci súd dňa 10.06.2015 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 18.06.2015 o 10:50 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a s predloženými listinnými dôkazmi - zmluvou pripojení zo dňa 13.08.2007 v znení jej dodatku zo dňa 04.05.2010, faktúrou č. 7207921131, preberacím protokolom, fotokópiou občianskeho preukazu odporcu a zmluvou o postúpení pohľadávok, zistil nasledovný skutkový stav, rozhodný pre posúdenie danej veci.

Predmetom konania je právny vzťah založený písomnou Zmluvou o pripojení zo dňa 13.08.2007 a jej dodatkami zo dňa 13.08.2007 a 04.05.2010, uzatvorenou medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a odporcom dňa (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa, ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) odporcovi ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK.

Na základe uvedenej Zmluvy v znení jej Dodatkov, sa právny predchodca navrhovateľa od ich účinnosti zaviazal poskytovať odporcovi služby elektronickej komunikácie, podľa zvoleného účastníckeho programu služieb pôvodne „20 + 20 Viac“ a s účinnosťou dodatku k zmluve „PODĽA SEBA 3“ a poskytol odporcovi SIM kartu, na využívanie uvedených telekomunikačných služieb, prostredníctvom prideleného telefónneho čísla (XXXXXXXXX) a odporca sa zaviazal platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku, podľa zvoleného programu služieb.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa dohodnuté služby riadne odporcovi poskytoval a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrou č. 7207921131, splatnou dňa 09.08.2012, vo výške 331,94 eur, vystavenou titulom zmluvnej pokuty.

Dlh odporcu voči navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností predstavoval celkovú sumu 331,94 euro.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, predmetnú pohľadávku na navrhovateľa, z ktorej si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil sumu 313,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 10.08.2012 do zaplatenia.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 2 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa ust. § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z .z. o elektronických komunikáciách (účinný od 01.11.2011), zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c) a 5 písm. b), e) ZEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa svojho obsahu predstavovala Zmluva o pripojení, ktorá je ako zmluvný typ upravená v § 43 ZEK, spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1, 3 a Občianskeho zákonníka, uzatvorenú právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. voči odporcovi faktúrou č. 7207921131, splatnou dňa 09.08.2012, postúpený spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako postupcom navrhovateľovi ako postupníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ predovšetkým v zmysle ustanovenia. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že odporca sa dopustil porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré by navrhovateľovi, resp. jeho predchodcovi spoločnosti Slovak Telekom a.s. zakladali nárok na navrhovateľom uplatnenú zmluvnú pokutu. Predložená faktúra č. 7207921131, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, nepredstavuje dôkaz, ktorý by existenciu nároku navrhovateľa na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty preukazoval, nakoľko faktúru treba chápať len ako daňový doklad, resp. výzvu na zaplatenie a nie ako dôkaz preukazujúci existenciu predmetného nároku navrhovateľa. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, v čom konkrétne malo porušenie zmluvných povinností zo strany odporcu spočívať, pričom Dodatok k zmluve obsahuje viacero prípadov porušenia zmluvných povinností (iba zo strany odporcu), kedy právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniká voči odporcovi nárok na jej zaplatenie (bod. 4 Dodatku) a iba všeobecne formuloval, čo malo byť účelom dojednania o zmluvnej pokute, ako paušalizovanej náhrady škody a zároveň sankcie za nedodržanie zmluvných povinností (bez bližšej špecifikácie), čoho dôsledkom bolo vypojenie SIM karty z prevádzky a tým aj prerušenie poskytovania služieb odporcovi a z toho následne odvodenej škody za neuhrádzanie ceny za služby (ktoré už nemohli byť odporcovi poskytnuté).

Ďalej súd uvádza, že podstatou zmluvnej pokuty je vytváranie tlaku na toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť a v prípade porušenia takto zabezpečenej povinnosti, aby uhradil dohodnutú zmluvnú pokutu oprávnenému subjektu, hoci oprávnenej strane týmto porušením povinnosti žiadna škoda nevznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie si však môže splniť prevažne iba vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ako postupník vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, nedochádza k naplneniu ani jednej z jej funkcií. Z uvedeného vyplýva, že postúpením pohľadávky z titulu zmluvnej pokutu predmetná zmluvná pokuta stratila svoj zabezpečovací a sankčný charakter, ktorý nútil povinnú stranu dodržiavať svoje povinnosti voči oprávnenej strane a preto bol súd toho názoru, že takéto postúpenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ) a zároveň tým predmetná zmluvná pokuta stratila svoje charakteristické znaky a takýto výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu.

Odhliadnuc od uvedených dôvodov, samotné dojednanie o zmluvnej pokute sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z

hľadiska formy, dohodu o zmluvnej pokute, uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za platnú, keď táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, avšak z hľadiska jej obsahu, podľa názoru súdu, táto je nevyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu (v danom prípade právneho predchodcu navrhovateľa). Zmluvná pokuta na jednaj strane má plniť zabezpečovaciu funkciu v podobe pevne stanovenej sumy a zabezpečovať právo dodávateľa služieb požadovať a nútiť odporcu pod hrozbou majetkovej ujmy riadne a včasné plnenie zmluvnej povinnosti, v danom prípade týmto spôsobom zabezpečovať po dobu viazanosti úhradu odporcu (19,99 eur) a platiť dohodnutú cenu zvoleného program služieb, pričom v prípade akceptácie zmluvnej pokuty v uvedenej výške (331,94 eur), by takto určená zmluvná pokuta mnohonásobne prevýšila samotné právo, ktoré je zmluvnou pokutou zabezpečené. Priznanie zmluvnej pokuty v tejto výške by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľa a zároveň by znamenalo neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta na druhej strane bola dojednaná aj ako paušalizovaná náhrada škody, v súvislosti s umožnením odkúpiť si mobilný telefón za akciovú (nie predajnú) cenu, avšak zároveň Dodatok obsahuje aj dohodu o tom, že zaplatením zmluvnej pokuty, nie je dotknuté právo na náhradu škody v plnom rozsahu (tzn. aj za rozdiel ceny MT).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa na začatie konania považoval za nedôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko odporcovi ako úspešnému účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.