Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-206-2012.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom vo veci starostlivosti o mal. Y. Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, B. X, S., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa matky: P. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, S., otca: Y. Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T.. W. X, C.. R. O., XX-XXX O., V. Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Y. Y. P. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 22C/126/2008-187 zo dňa 29.6.2010 zo sumy 25,36 EUR na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 5.9.2012 do budúcna, ktoré je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Dlžné výživné za obdobie od 5.9.2012 do 30.6.2015 vo výške 55,21 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom zo dňa 5.9.2012 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné určené na mal. Y. Y. zo sumy 25,36 EUR na sumu 300,-EUR mesačne, a to od 1.9.2012 do budúcna. Na pojednávaní dňa 19.6.2015 matka maloletého dieťaťa uviedla, že výživné žiada zvýšiť len do výšky minimálneho výživného, t.j. do výšky 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to od podania návrhu do budúcna.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 22C/126/2008-187 zo dňa 29.6.2010 bolo jej manželstvo s otcom maloletého dieťaťa rozvedené, pričom maloletý bol zverený do jej výchovy a opatery. Zo strany otca bolo určené výživné vo výške 25,36 EUR mesačne, čo bolo v tom čase minimálne výživné. Zvýšenia výživného sa domáhala z dôvodu, že od posledného určenia výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám. Je už žiakom I. stupňa základnej školy. V súčasnosti je žiakom 4. ročníka. Náklady na jeho výživu a výchovu od posledného určenia výživného rapídne vzrástli. V súčasnej dobe sa stravuje v školskej jedálni, kde za obedy matka uhrádza 20,-EUR mesačne. Jednorazové výdavky na začiatku školského roka mala vo výške 80,-EUR. Tieto boli spojené s nákupom školských pomôcok, úboru na cvičenie a pracovných zošitov, 30,-EUR zaplatila poplatok za návštevu záujmového krúžku, 15,-EUR zaplatila ako ročný poplatok ZRŠ. Dieťa rastie a s nákupom sezónneho oblečenia a obuvi má výdavky 400,-EUR ročne. Za pobyt v škole v prírode a v letných táboroch platí 200,-EUR ročne. V októbri 2014 synovi rekonštruovala izbu a kúpila nový nábytok a televízor, za čo
zaplatila 850,-EUR. Zvýšené výdavky má v súvislosti s detským stomatológom a čeľustným ortopédom, nakoľko syn trpí zvýšenou kazivosťou zubov a čeľustnou vadou. Ročne za to zaplatí okolo 70,-EUR. Ďalšie mesačné výdavky na maloletého syna sú spojené s jeho poistením (28,-EUR), sporením na jeho sporiaci účet (40,-EUR), vreckovým (20,-EUR), výukou anglického jazyka (80,-EUR), užívaním mobilného telefónu (15,-EUR).
Matka ďalej uviedla, že otec sa so synom v súčasnej dobe nestretáva. Na jeho výživu prispel naposledy 28.8.2013, kedy jej zaslal dlžné výživné vo výške 250,-EUR. Od tej doby na synovu výživu ničím neprispel. Nekontaktoval ho ani osobne, ani telefonicky. Taktiež mu neposlal žiaden dar pri príležitosti jeho narodenín alebo Vianoc.
Matka zároveň poukázala, že súdom určená výška výživného nezodpovedá ani zákonom stanovenému minimu, a už vôbec nezodpovedá veku a potrebám dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril v tom zmysle, že momentálne je nezamestnaný a nemôže si tak dovoliť vynaložiť peniaze na cestu na Slovensko, aby bol vypočutý. Nemôže odísť ani z rodinných dôvodov, pretože zabezpečuje osobnú starostlivosť.
Kolízny opatrovník, ktorý zastupoval záujmy maloletého dieťaťa, navrhol, v rámci hospodárnosti konania, aby súd zvýšil výživné do výšky minimálneho výživného. V takom prípade nie je potrebné ani ďalšie dokazovanie, čo sa týka výšky príjmu otca maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník rešpektuje rozhodnutie matky a čo sa týka výšky minimálneho výživného, resp. 30% z tejto sumy, uviedol, že ku dňu 1.7.2012 bolo 30% zo sumy životného minima 26,65 EUR, od 1.7.2013 až doteraz je to suma 27,13 EUR.
Ako listinný dôkaz bol do spisu predložený rodný list maloletého dieťaťa Y. Y. P., z ktorého vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.X.XXXX. Jeho matkou je navrhovateľka a otcom Y. Y. P..
Do spisu bol predložený aj rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 22C/126/2008-187 zo dňa 29.6.2010, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa s tým, že mal. Y. Y. bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 25,36 EUR mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21.8.2010.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľky mal súd preukázané, že jej priemerná čistá mzda za rok 2012 bola vo výške 713,61 EUR mesačne, za rok 2013 vo výške 632,98 EUR mesačne, za rok 2014 vo výške 679,37 EUR mesačne a za obdobie od januára do mája 2015 bola jej čistá priemerná mesačná mzda vo výške 760,39 EUR.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P/11/2013 mal súd preukázané, že Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 21P/11/2013-60 zo dňa 17.9.2013 zamietol návrh matky maloletého o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého. Po odvolaní matky maloletého, Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7CoP/27/2014-127 zo dňa 29.5.2014 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že udelil súhlas matke namiesto otca k podaniu žiadosti na zmenu priezviska mal. Y. Y. P. na priezvisko „.“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14.8.2014.
Súd si pri rozhodovaní v tomto spore musel najprv vyriešiť otázku, či má právomoc rozhodovať vo veci. Slovenská republika aj Poľská republika sú členskými štátmi EÚ.
Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa článku 2 bod 10 citovaného nariadenia oprávneným je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné, alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Košice I má právo konať vo veci, pretože oprávnený (maloletý) má obvyklý pobyt v jeho obvode.
Ďalej sa súd musel zaoberať tým, akým rozhodným právom sa bude riadiť.
Podľa článku 1 odsek 1 rozhodnutia Rady č. 2009/941/ES z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na osobný stav rodičov.
Podľa článku 3 odsek 1 citovaného rozhodnutia Rady, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Keďže oprávnený, t.j. maloletý Y. Y. P. má obvyklý pobyt na Slovensku, vyživovacia povinnosť sa teda spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení noviel plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mal. Y. Y. P. sa dňa XX.X.XXXX narodil manželom P. F. U. Y. Y. P.. Manželstvo P. F. a Y. Y. P. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 22C/126/2008-187 zo dňa 29.6.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21.8.2010. Na čas po rozvode bol mal. Y. Y. zverený do výchovy a opatery matke s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 25,36 EUR mesačne. Matka podala dňa 5.9.2012 návrh na zvýšenie výživného pre maloletého syna z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu došlo na jeho strane k podstatným zmenám. V septembri 2011 mal. Y. Y. nastúpil na I. stupeň základnej školy. V čase rozhodnutia súdu, t.j. v júni 2015 končil 4. ročník na základnej škole. V čase rozvodu mal len 5 rokov. Je nepochybné, že od pôvodného určenia výživného sa podstatne zmenili náklady na výchovu aj na výživu maloletého dieťaťa.
Matka pôvodne chcela zvýšiť výživné zo sumy 25,36 EUR mesačne na sumu 300,-EUR mesačne. Počas konania však svoj návrh upravila tak, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Ide o minimálnu sumu výšky výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pôvodne určená výška výživného 25,36 EUR mesačne, nedosahuje ani zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného v súčasnom období.
Kolízny opatrovník s takýmto zvýšením výživného súhlasil, a to s poukazom na hospodárnosť konania, keďže v takom prípade je nepotrebné ďalšie dokazovanie, čo sa týka výšky príjmu otca maloletého dieťaťa. Rešpektuje rozhodnutie matky a vzhľadom na podanie návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa, bude toto rozhodnutie v záujme tohto dieťaťa. Súd rešpektujúc žiadosť matky maloletého dieťaťa, ako aj názor kolízneho opatrovníka, zároveň zohľadnil aj vyjadrenie otca maloletého dieťaťa, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, nemá ani dostatok financií na cestu na Slovensko, zvýšil výživné zo strany otca na maloletého z naposledy určeného výživného 25,36 EUR na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo je tiež zákonom stanovená minimálna výška výživného na maloleté dieťa.
Pôvodne navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné od 1.9.2012 do budúcna. Na pojednávaní dňa 19.6.2015 upravila svoj návrh tak, že zvýšiť výživné žiadala od podania návrhu do budúcna. Preto súd zvýšil výživné na mal. Y. Y. od 5.9.2012, t.j. od podania návrhu do budúcna s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Tým, že súd určil zvýšenie výživného od podania návrhu a rozhodnuté bolo až dňa 19.6.2015, otcovi maloletého dieťaťa vzniklo dlžné výživné. Pôvodne mal platiť výživné vo výške 25,36 EUR mesačne. Od 5.9.2012 mu súd zvýšil výživné na sumu 30% zo sumy životného minima. Od 1.7.2012 do 1.7.2013 bola výška 30% zo sumy životného minima 26,65 EUR. Za obdobie od 1.9.2012 do 4.9.2012 mal podľa pôvodne určeného výživného zaplatiť sumu 3,38 EUR (pomerná časť za 4 dni zo sumy 25,36 EUR). Za obdobie od 5.9.2012 do 30.9.2012 mal už podľa zvýšeného výživného zaplatiť pomernú časť 23,10 EUR. Spolu za september 2012 mal teda otec maloletého zaplatiť výživné vo výške 26,48 EUR.
Odpočítaním súdom uloženého výživného 25,36 EUR od sumy, ktorú mal zaplatiť v septembri 2012, t.j. od sumy 26,48 EUR vychádza, že dlžné výživné za september 2012 je 1,12 EUR. Za obdobie od októbra 2012 až do júna 2013 vzniklo za každý mesiac otcovi maloletého dieťaťa dlžné výživné vo výške 1,29 EUR (súdom určená minimálna výška výživného 30% zo sumy životného minima, t.j. 26,65 EUR mínus pôvodná výška výživného 25,36 EUR). Od 1.7.2013 došlo k zvýšeniu minimálnej výšky výživného na 27,13 EUR. Táto suma platí až doteraz. Za obdobie od 1.7.2013 do konca júna 2015 (výživné za mesiac jún už bolo splatné pred rozhodnutím vo veci samej), vznikol otcovi maloletého dlh za každý mesiac vo výške 1,77 EUR (výška minimálneho výživného 27,13 EUR mínus výška pôvodne určeného výživného 25,36 EUR). Súd vypočítal celkovú sumu dlžného výživného za obdobie od 5.9.2012, t.j. od podania návrhu do konca mesiaca jún 2015 vo výške 55,21 EUR. Túto sumu zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom na to, že ide o konanie s maloletým dieťaťom, toto konanie sa mohlo začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí štát.
Podľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Vzhľadom k tomu, že otec maloletého je občanom V. Y., avšak v čase podania návrhu mal žiť vo B. O., súd musel vyhotovovať preklady listín, pričom celkovo uhradil zo štátnych prostriedkov na tlmočné sumu 227,10 EUR. Pretože každý má právo konať pred súdom vo svojom materskom jazyku, súd o náhrade trov štátu rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).