Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky: Z., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou V. proti odporcovi: H., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -39 zo dňa 16. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, určenú rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -59 zo dňa 21.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2012 zo sumy 160 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2014. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 18.11.2014 do 31.01.2015 v sume 75 Eur sa povoľuje odporcovi uhrádzať v splátkach po 10 Eur mesačne splatných súčasne s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine sa zaoberal, či v pomeroch účastníkov nastala podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej možno zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Vychádzal z ustanovení Zákona o rodine, ktoré kladú dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností mohli plniť výživné na deti v rozsahu, aby boli uspokojené odôvodnené potreby detí. Porovnal preto okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania a v súčasnosti. Z uvedeného skutkového posúdenia vyplynulo, že výdavky navrhovateľky sa od posledného rozhodovania zvýšili, a to najmä náklady na ubytovanie v X., pričom ostatné výdavky súd považoval za porovnateľné s výdavkami v čase posledného rozhodovania, keď navrhovateľka bola žiačkou umeleckej strednej školy a pri rozhodovaní o výživnom boli zohľadnené náklady na cestovné z L. do V. (išlo o každodenné dochádzanie). Pokiaľ mala navrhovateľka mimoriadne výdavky v súvislosti s maturitnou skúškou a prijímacím konaním na vysoké školy, súd aj tieto jednorazové výdavky považoval za porovnateľné s výdavkami počas posledného rozhodovania, keď boli zohľadnené jednorazové výdavky na školskú exkurziu vo výške 720 Eur. Zistil, že výdavky na strane rodičov sa výrazne nezmenili. Od posledného rozhodovania sa mierne zvýšili príjmy oboch rodičov (u oboch o 20 Eur). Dospel preto k záveru, že zvýšenie výživného s účinnosťou od 18.11.2014 (od podania návrhu) je dôvodné v sume 190 Eur mesačne. Takto súd zohľadnil zvýšenie výdavkov navrhovateľky, ako aj príjem odporcu (680 Eur mesačne v čistom), jeho základné výdavky na cestovné do práce (60 Eur mesačne), na bývanie (100 Eur mesačne) a tiež skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi H..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v rámci prvostupňového konania vyjadril súhlas so zvýšením výživného (o 20 Eur), avšak nie v rozsahu, ako požadovala navrhovateľka. Vzhľadom k jeho majetkovým pomerom by bolo ním navrhované zvýšenie výživného akceptovateľné. V dôsledku zvýšeného výživného na sumu, ako stanovil prvostupňový súd, sa odporca môže dostať do situácie, keď nebude schopný platiť výživné na svoje deti. Pokiaľ by mal dostatočné zdroje príjmu, nebránil by sa prispievať na výživné vyššou sumou. Namietal, že súd neprihliadal na skutočnosť, že navrhovateľka o odporcu ako o otca neprejavuje záujem.

Navrhovateľka odvolanie odporcu považovala za nedôvodné.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky odporcu sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody podľa odkazuje.

K uplatneným odvolacím námietkam a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine). Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času môže nastať zmena pomerov na strane osoby oprávnenej, ako aj na strane osoby povinnej.

Preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania odporcu, dospel krajský súd k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany odporcu zvýšil od podania návrhu, t. j. od 18.11.2014 zo sumy 160 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samé sa živiť. V danom prípade navrhovateľka študuje v 1. ročníku vysokej školy. Súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal výdavkami navrhovateľky na jej vysokoškolské štúdium a dospel k záveru, že jej výdavky sú porovnateľné s výdavkami v čase posledného rozhodnutia, s výnimkou výdavkov na ubytovanie, keď za primerané náklady na bývanie považoval výdavky v sume 66 Eur mesačne. Na výžive navrhovateľky sú povinní podieľať sa obidvaja rodičia. V danom prípade majú rodičia aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H.. Po zhodnotení osobných, majetkových a zárobkových schopností a možností odporcu, ktoré sú pre

stanovenie vyživovacej povinnosti rovnako významné ako potreby navrhovateľky, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že odporca je schopný prispievať na výživu navrhovateľky v dôsledku jej odôvodnených potrieb sumou 190 Eur mesačne tak, ako bolo zvýšené výživné stanovené rozsudkom okresného súdu. Pokiaľ odporca namietal, že v rámci konania pred prvostupňovým súdom súhlasil so zvýšením výživného o 20 Eur, je tak zrejmé, že akceptuje zvýšenie výživného na sumu 180 Eur a nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 190 Eur. Napriek tejto námietke je odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa toho názoru, že možnosti a schopnosti odporcu odôvodňujú platenie výživného v rozsahu 190 Eur mesačne. Pokiaľ v podanom odvolaní odporca ďalej dôvodí tým, že navrhovateľka neprejavuje o odporcu ako o otca záujem, táto skutočnosť síce odzrkadľuje rodinné vzťahy medzi účastníkmi, nie je však zákonným dôvodom pre to, aby súd nezvýšil výživné.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporcu, akceptujúc výdavky navrhovateľky, mal odvolací súd za to, že o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke prvostupňový súd správne rozhodol a rozhodol správne aj o nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a za použitia ust. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná a patrila by jej náhrada trov odvolacieho konania, tieto nepriznal, nakoľko náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .