Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/291/2013

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/58/2015
„Identifikačné číslo spisu: 6013201635 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6013201635.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: JUDr. F.R., bytom Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/291/2013-83 zo dňa 19. júna 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/291/2013-83 zo dňa 19. júna 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: P.. F. Ď., bytom Q. Č.. X, XXX XX B. X, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu Daňového úradu Bratislava č.9103301/5/3477772/2013 zo dňa 18.07.2013 o uložení pokuty podľa o správne daní v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie január 2012 v lehote určenej o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) potvrdil.

Žalobca v uvedenom prípade skutok nepopiera, avšak vytýka správcovi dane, že mal ho upozorniť vopred na nedodanie chýbajúceho prehľadu a až následne po prípadnom nesplnení výzvy mu uložiť pokutu. Postoj správcu dane považuje za nekorektný, nadmieru formalistický až nespravodlivý, nezlučiteľný s SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu správca dane svojou nečinnosťou (vyzvať alebo poučiť ho) nepôsobil výchovne, čím porušil jeho práva. Predmetnú úvahu v žalobe rozsiahle prezentoval. Žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Podľa neho žalobca neuvádza konkrétne ustanovenia, ktoré mal žalovaný porušiť ani iné tvrdenia, ktoré by preukázali, že predmetné rozhodnutia ho ukrátili na jeho právach. Zotrvávajúc na dôvodoch uvádzaných v jednotlivých odôvodneniach napadnutých rozhodnutí poukázal na nesporných zisteniach, že správcovi dane bolo hlásenie a prehľad doručené daňovým subjektom po zákonom stanovenej lehote. Zdôraznil, že zákonné ustanovenia mu nedávajú možnosť neuložiť pokutu. Uviedol, že pokiaľ by zákon pripúšťal možnosť vyrubenia pokuty, nie povinnosť, potom by bolo možné prihliadať na dôvody uvádzané v žalobe. Má za to, že vec bola správnymi orgánmi posúdená právne správne.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( , ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia sú upravené v ustanovení a nasl. o dani z príjmov . V zmysle odseku (1) daňové priznanie ( a 41), prehľad [] alebo hlásenie [] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci mesiac (). V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy uloží správca dane za správny delikt pokutu od 60,00 do 3 000,00 € ( § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že správcovi dane (Daňový úrad Bratislava) žalobca v preskúmavanej veci, t.j. za obdobie január 2012 doručil hlásenie a prehľad o príjmoch dňa 26.03.2012, hoci ho mal doručiť dňa 29.02.2012, t.j. po zákonom stanovenej lehote .

Za uvedené porušenie povinnosti správca dane žalobcovi vyrubil pokutu v najnižšej možnej výške XX,XX €.

Odvolanie, ktoré žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, bolo neúspešné a žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 č. 1100302/1/413340/2013/5113 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Medzi účastníkmi konania skutková podstata nebola sporná. Tvrdenie žalobcu, že správca dane by mal v predmetných konaniach postupovať menej formálne až kruto, viac spravodlivo, resp. ho mal vopred upozorniť na plynúce lehoty vo veci predkladania povinných prehľadov a hlásení o príjmoch zo závislej činnosti platiteľa dane, ani podľa názoru súdu nemajú zákonné opodstatnenie. Z daňového poriadku ako základného procesného predpisu, ktorým sa daňové konania a ich subjekty (správca dane aj daňový subjekt) povinne riadia vyplýva, že zodpovednosť predkladať predmetné hlásenia ťaží daňový subjekt a to bez súčinnosti, ktorú má na mysli žalobca. Pokiaľ tak neurobí alebo urobí oneskorene dopustí sa daňového deliktu.

Správca dane vyzve daňový subjekt vtedy, keď má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu (hlásenia) a to v súlade s daňového poriadku a , čo však nie je preskúmavaný prípad. Zodpovednosť jednoznačne v preskúmavanom prípade ťaží daňový subjekt (žalobcu) a túto nemôže nezmyselne prenášať na správcu dane. Výška pokuty bola rovnako určená v súlade so zákonom, pričom treba poznamenať, že pri daňových deliktoch znenie zákona neumožňuje správnemu orgánu správnu úvahu o miere zavinenia.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa j ods. 1 .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.