Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-79-2015.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, XXX XX Ž., občan SR, o zaplatenie 148,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2015 domáha súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 148,75 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. A6961096, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy navrhovateľ odporcovi zriadil prístup s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorý odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytnuté navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve č. A6961096 aktivoval odporcovi v prístupe službu TV Extra, Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 164,75 eur. Pri určení výšky zmluvnej pokuty navrhovateľ zohľadnil výhody poskytnuté odporcovi v dodatku k zmluve, ako aj výšku mesačného poplatku za službu, ktorú sa odporca zaviazal zaplatiť počas dohodnutej doby zmluvnej viazanosti, tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas, kedy odporca prestal plniť zmluvné povinnosti, čomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfaktúrovaných v období od 06/2013 do 07/2013, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto je v zmysle dodatku povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 164,75 eur. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval na ich úhradu v dodatočne určenej lehote, na čo odporca reagoval úplnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby v sume 14,-eur a čiastočnou úhradou zmluvnej pokuty v sume 16,- eur. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 25.10.2013.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 18.06.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 03.05.2013 Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. A6961096 a dňa 03.05.2013 dodatok k tejto zmluve č. A6961096. Predmetom zmluvy v znení dodatku bola aktivácia služieb v prístupe TV Extra, Mobilná TV. Služby sa odporca zaviazal využívať po dobu dohodnutej 24 mesačnej viazanosti. Navrhovateľ vystavil odporcovi za využívanie uvedených služieb faktúry:
- č. 5210382324 splatná dňa 01.07.2013 na sumu 7,- eur,
- č. 5214056127 splatná dňa 31.07.2013 na sumu 7,- eur, pričom oboma vyúčtoval odporcovi mesačný poplatok za službu TV Extra.
Odporcovi navrhovateľ zaslal pokus o pokonávku zo dňa 10.10.2013 s rozpisom neuhradených faktúr v celkovej sume 14,- eur a súčasne ho vyzval na úhradu zmluvnej pokuty. Odporca na písomný pokus o pokonávku reagoval a uhradil celkom dlžnú sumu za služby vo výške 14,- eur a čiastočne uhradil aj zmluvnú pokutu, a teda navrhovateľ sa domáha v tomto konaní zaplatenia dlžného zostatku zmluvnej pokuty v sume 148,75 eur.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona, Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
V konaní mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 03.05.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, na základe ktorých navrhovateľ odporcovi zradil prístup k službe TV Extra, Mobilná TV a odporca sa zaviazal, že služby bude využívať po dobu 24 mesiacov. Za využité služby boli odporcovi vyfakturované mesačné poplatky, a to faktúrou č. 5210382324 splatnou dňa 01.07.2013 a faktúrou č. 5214056127 splatnou dňa 31.07.2013, v sume po 7,- eur, teda spolu 14,- eur. Túto sumu odporca uhradil na základe pokusu o pokonávku, a preto úhrada služieb nie je predmetom tohto konania.
Okrem toho si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi zmluvnú pokutu, ktorej nezaplatený zvyšok v sume 148,75 eur si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní.
Podľa Čl. 2.12 Dodatku: Účastník sa zaväzuje, že :
a) počas doby viazanosti, na ktorú je dohodnutá platnosť dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že od momentu aktivácie služby v prístupe až do konca viazanosti bude bez prerušenia službu využívať a zároveň počas doby určitej neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo ktorého účelom by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo/a dodatku pred uplynutím doby určitej b) počas doby viazanosti nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu prístupu c) nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb; d) bude mať v odbernej jednotke aktivovanú službu v takej štruktúre a/alebo rozsahu, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.11 článku. e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade,
ak sa nejedná o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku tretej osobe.
Podľa čl. 2.13 dodatku, účastník si je vedomý, že právo na zvýhodnenia dohodnuté v prílohe č. 1 ako aj možnosť prenajať si zariadenie a výška celkového mesačného nájomného boli poskytnuté účastníkovi len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom prístupu v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v článku 2 bode 2.11 a 2.12) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že v prípade, ak je doba viazanosti dohodnutá na dobu dlhšiu než 0 mesiacov, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení jej dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy)
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške
170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.1.2008, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po.1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v Zmluve o pripojení č. A6961096 a Dodatku k nemu týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ).
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Navrhovateľ síce reagujúc na súdne rozhodnutia upravil znenie dodatku k zmluve v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, tak že do tohto ustanovenia pridal pokiaľ ide o určenie výšky zmluvnej pokuty aj časové kritérium. Súd však naďalej takto formulovanú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú. Časové hľadisko sa totiž vzťahuje iba na posledných šesť mesiacov trvania zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý bol dohodnutý na dobu 24 mesiacov (doba viazanosti). Z hľadiska času tak navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac po uzavretí zmluvy a napr. 17 mesiacov po jej uzavretí. V oboch prípadoch bude odporca povinný uhradiť rovnakú výšku zmluvnej pokuty. Taktiež zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Neprimeranosť zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur ( z ktorej si navrhovateľ uplatnil už len nezaplatený zvyšok 148,75 eur) sa výrazne prejavuje aj v jej nepomere ku dlžnej sume, pre nezaplatenie ktorej si navrhovateľ zmluvnú pokutu vyúčtoval. Odporca neuhradil 2 faktúry po 7,- eur, spolu 14,- eur titulom mesačného poplatku za 2 zúčtovacie obdobia celkovo od 15.06.2013 do 14.08.2013. Za nezaplatenie uvedenej sumy, ku ktorej došlo počas prvých šiestich mesiacov doby viazanosti, súd vyzval odporcu pokusom o pokonávku na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur (teda v celej sume podľa dodatku, keďže doba zostávajúca do skončenia doby viazanosti sa pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadňuje až v posledných 6 mesiacoch, no nie skôr). V danom prípade má súd za to, že zmluvná pokuta v uplatnenej výške aj v vzhľadom na výšku sumy, s úhradou ktorej bol odporca v omeškaní, je výrazne v nepomere a zjavne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto súd návrh navrhovateľa s príslušným úrokom z omeškania zamietol.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovi ktorému by s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi, prislúchalo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s týmto konaním, súd právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si trovy konania neuplatnil. Súd totiž rozhoduje o trovách konania v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. iba na návrh účastníka a odporca návrh na priznanie trov konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.