Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-229-2014.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279 proti odporcovi: V. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Q. XX, S. o zaplatenie 3.018,58 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 1.370,39 EUR s 8,75%- ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2013 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 24.2.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 3.018,58 EUR s prísl.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 7.10.2010 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo výške 2.400,-EUR za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 84 mesačných splátkach po 61,51 EUR. Približne po 12. splátke sa odporca dostal do omeškania, tak ako to je zrejmé z predloženého splátkového kalendára. Z tohto splátkového kalendára vyplýva, že odporca z poskytnutého úveru uhradil len sumu 1.029,61 EUR. Dňa 25.1.2013 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.660,06 EUR spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia tejto sumy v požadovanom termíne.
Žalovaná suma 3.018,50 EUR pozostáva z istiny vo výške 76,10 EUR, t.j. výšky dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia. Ďalej pozostáva zo zosplatnenej istiny (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaná v zmysle Hlavy Úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) vo výške 2.115,22 EUR. Ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru. Ďalej pozostáva z úroku (úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia) vo výške 215,47 EUR, pokuty - úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 241,82 EUR, ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, poplatku za vedenie účtu vo výške 9,95 EUR, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 EUR, úroku sankčného z omeškania (úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) vo výške 343,92 EUR + 14,60 EUR ako dopočet k aktuálnemu dňu, t.j. ku dňu podania žaloby. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe
0,024% denne za obdobie od 11.8.2012 do 19.2.2014. Navrhovateľ zároveň žiada priznať aj 0,024%-ný denný úrok z omeškania zo sumy 2.648,61 EUR od 20.2.2014 až do zaplatenia. 0,024%-ný denný úrok z omeškania je v prepočte 8,75%-ný ročný úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporca sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, doručenie žaloby aj predvolania na pojednávanie mal vykázané náhradným spôsobom. Preto súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu doložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 7.10.2010. Na základe tejto úverovej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 2.400,-EUR. Odporca sa zaviazal úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 61,51 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 23,73%. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške od 28,2% do 29,3% s tým, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V spodnej polovici zmluvy bolo drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky navrhovateľa. Klient svojím podpisom potvrdil, že prevzal Úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K tomu boli doložené aj Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa - hotovostný úver. Navrhovateľ do spisu doložil aj Splátkový kalendár, z ktorého je zrejmé, že odporca celkovo uhradil navrhovateľovi z úverového vzťahu 1.029,61 EUR. Taktiež bol doložený aj list navrhovateľa adresovaný odporcovi zo dňa 26.7.2012 nazvaný ako Výzva k splateniu celého úveru, v ktorom navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého úveru vo výške 2.660,06 EUR, a to najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. K tomu navrhovateľ doložil hromadný poštový podací hárok, ktorým preukázal, že uvedenú výzvu k splateniu celého úveru zaslal odporcovi dňa 29.1.2013.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Posledne citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňom 1.5.2014, ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť dňom 1.4.2015, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 7.10.2010 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.
Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru).
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 7.10.2010 Úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.400,-EUR. Tento sa ho zaviazal vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 61,51 EUR.
Ako bolo uvedené vyššie, podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tomto prípade však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo v zmluve uvedené, že lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru nie je dostatočne určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.
Zo zmluvy sa priamo nedá určiť, kedy bol, resp. má byť odporcovi úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť dátum konečnej splatnosti úveru.
Keďže zmluva konečnú splatnosť úveru neobsahuje, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. takýto poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej výške 2.400,-EUR, odporca z neho uhradil 1.029,61 EUR. Neuhradených teda zostalo 1.370,39 EUR. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu 1.370,39 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľ žiadal priznať denný úrok z omeškania vo výške 0,024% od 11.8.2012 do zaplatenia.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 26.7.2012, zároveň listom z toho istého dňa vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 2.660,06 EUR do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola podľa poštového podacieho hárku odoslaná dňa 29.1.2013, splatnosť nastala dňom 13.2.2013 (15 dní od odoslania).
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k tomu, že splatnosť nastala dňom 13.2.2013, nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou 1.370,39 EUR aj zákonný 8,75%-ný ročný úrok z omeškania od 14.2.2013 až do zaplatenia.
Pretože navrhovateľ žiadal priznať istinu vo výške 3.018,58 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 11.8.2012, súd v prevyšujúcej časti istiny aj úroku z omeškania žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ pôvodne žaloval odporcu o zaplatenie 3.018,58 EUR, súd mu priznal 1.370,39 EUR. Navrhovateľov úspech bol teda vo výške 45,40%, jeho neúspech bol 54,60%. Úspech navrhovateľa bol teda menší, ako jeho neúspech, preto by mal ešte platiť odporcovi trovy konania, ktorý bol vo veci úspešnejší. Odporcovi však žiadne trovy konania nevznikli, z toho dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).