Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/96/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: M. R., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, X. P., Č. F., zast. JUDr. Marií Šupkovou, advokátkou, so sídlom Hradební 1294, Uherské Hradiště, Česká republika, proti povinnej: O.. W. D., D.. XX.XX.XXXX, N. G. X, G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Letná 47, pod sp. zn. EX 505/2015, o vymoženie 1.315.800,- Kč s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.12.2018, č.k. -143

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený S. R., D.. XX.XX.XXXX podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Uherskom Hradišti č.j. -439 zo dňa 18.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne č.j. -473 zo dňa 15.10.2014. Dňa 19.08.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal dňa 14.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23.05.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu už bol poverený súdny exekútor v Českej republike, ktorý dokonca vykonal dražbu nehnuteľností, čím oprávneného uspokojil. Povinná mala za to, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie voči občanovi Českej republiky s trvalým pobytom v Českej republike a na základe rozsudku českého súdu bez toho, aby skúmal či v Českej republike nie je vedená totožná exekúcia. Z dôvodu duplicity konania tak povinná žiadala exekúciu zastaviť. Dňa 11.09.2018 povinná svoj predošlý návrh doplnila o skutočnosť, že exekútor poverený vykonaním exekúcie v Českej republike vydražil rodinný dom za cenu, z ktorej uhradí celú pohľadávku oprávneného a trovy konania, pričom dom s pozemkami bol vydražený za sumu viac ako 2.700.000,- Kč. Povinná tak bola názoru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie vedenej na území Slovenskej republiky. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že povinná činí po uskutočnenej dražbe procesné kroky, ktoré bránia dokončeniu procesu dražby, zmene vlastníka nehnuteľnosti a uspokojeniu oprávneného z výťažku dražby. V exekučnom konaní v č.j. 177Ex 394/15 vedenom v Českej republike bola vydražená nehnuteľnosť (rod. dom) za sumu 2.660.000,- Kč a pozemok za sumu 437.917,- Kč. Celkom by tak exekútor dražbou vymohol sumu 3.097.917,- Kč v prípade, že by bola právoplatná. Ako prvá mala byť z čiastky získanej dražbou nehnuteľnosti uspokojená banka ako záložný veriteľ, a to približne v sume 2.200.000,- Kč, a na pohľadávku oprávneného a trovy súdneho exekútora by tak ostalo 897.917,- Kč. Predpokladaná odmena súdneho exekútora sa bude pohybovať v sume 300.000,- Kč, teda oprávnený

by bol uspokojený len čiastočne, a to v sume približne 600.000,- Kč. Vzhľadom však na to, že povinná sa voči súdnym exekútorom vydaným uzneseniam neustále odvoláva, nemohol exekútor doposiaľ z výťažku dražby uspokojiť nikoho, a teda ani čiastočne oprávneného. Tvrdenia povinnej o tom, že oprávnený bol z výťažku dražby úplne uspokojený sú teda podľa oprávneného absolútne nepravdivé, a i v prípade, že bude výťažok z tejto dražby v budúcnosti rozdelený, oprávnený bude uspokojený len čiastočne, preto podľa jeho názoru nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený zároveň uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal i v Slovenskej republike vedome, s cieľom dosiahnuť plnenie rozsudku, a to najmä v dôsledku obštrukcií povinnej, po siedmych rokoch súdneho konania. Povinná sa v dobe podania návrhu na vykonanie exekúcie už viac ako 5 rokov mala fakticky nachádzať a podnikať na území Slovenskej republiky, pričom bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v obci Dolný Ohaj a podnikala v Košiciach, kde sa má nachádzať byt v jej osobnom vlastníctve. V Košiciach má povinná podnikať v rámci obchodnej spoločnosti Lucidum, s.r.o., v ktorej má vlastniť 100 % podiel. Oprávnený bol názoru, že sa nejedná o duplicitné exekučné konanie a tento postup zapríčinila povinná tým, že nehnuteľnosť, z ktorej mohol byť nárok oprávneného uspokojený zaťažila záložným právom, a to s cieľom zmariť vymoženie pohľadávky oprávneného voči nej. Oprávnený teda navrhol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu, a to i vzhľadom na skutočnosť, že z majetku povinnej v Českej republike nedošlo doposiaľ ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Dňa 11.10.2018 bola súdu prvej inštancie doručená odpoveď súdneho exekútora O.. O. M., v ktorej uviedol, že vykonaním exekúcie vo výške 1.315.800,- Kč bol v danej veci poverený na základe poverenia č. 25EXE XXXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2015, ktoré vydal Okresný súd v Uherskom Hradišti. Celkovo bolo doposiaľ vymožených 26.900,- Kč, z toho 9.795,- Kč bolo vymožených v prospech oprávneného a 17.105,- Kč pripadlo na odmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor ďalej uviedol, že bola vykonaná dražba nehnuteľností povinnej, no proti uzneseniu o príklepe nehnuteľností bolo povinnou podané odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ odvolacím súdom rozhodnuté. Zároveň bol povinnou podaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Uherské Hradiště zamietnutý. Dňa 29.10.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené i oznámenie Okresného súdu v Uherském Hradišti, v ktorom súd uviedol, že dňa 21.05.2018 rozhodol uznesením č.j. 25 EXE XXXX/XXXX-XXX o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2017. Voči tomuto uzneseniu sa povinná odvolala, pričom Krajský súd v Brně, pobočka ve Zlíně, uznesením č.j. -2015 zo dňa 25.09.2018 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu dňa 18.10.2018 vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd tak bude opätovne rozhodovať o návrhu povinnej na odklad exekúcie a následne o jej návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2017.

3. Po citovaní § 57 ods. 1, § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že Exekučný poriadok nerieši otázku cezhraničného vymáhania pohľadávky oprávneného, keďže ide o právny predpis platný a účinný len na území Slovenskej republiky. Pokiaľ teda má oprávnený vedomosť, že povinný má majetok v zahraničí, nič mu nebráni podať návrh na vykonanie exekúcie napríklad českému súdnemu exekútorovi. Rovnako v prípade, že exekučné konanie je už vedené v Českej republike a oprávnený má informácie o majetku povinného na území Slovenskej republiky, môže podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v Slovenskej republike. Na toho istého povinného tak môžu byť vedené dve rovnaké exekučné konania v rôznych štátoch, keďže územná pôsobnosť súdneho exekútora je ohraničená územnou pôsobnosťou Exekučného poriadku platného a všeobecne záväzného na tom - ktorom území. Súdny exekútor vykonávajúci exekúciu na základe poverenia vydaného súdom v Českej republike nemôže exekvovať majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky a opačne. Exekúcia, ktorá bude vedená v Českej republike, nemá teda za následok zastavenie exekúcie na Slovensku a zároveň exekúcia, ktorá v rovnakej veci začala skôr v Českej republike teda nemusí byť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na území Slovenskej republiky najprv zastavená. Prekážka litispendencie, a teda, že v tej istej veci nemôže prebiehať iné exekučné konanie, sa tak vzťahuje iba na územie jedného a toho istého štátu. Súd ďalej uviedol, že povinná má na území Slovenskej republiky nahlásený trvalý pobyt, je konateľkou spoločnosti Lucidum, s.r.o., IČO: 36 587 478, so sídlom v Košiciach. Zároveň i korešpondenčná adresa, ktorú povinná uviedla vo svojom podaní je na území Slovenskej republiky, preto možno usúdiť, že podmienka miestnej príslušnosti bola splnená. Tvrdenia povinnej o uspokojení pohľadávky oprávneného, považoval súd za bezpredmetné, a to s prihliadnutím na všetky skutočnosti, o ktorých bol informovaný cestou súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu v Českej republike a súdu, ktorý tohto exekútora vedením exekúcie voči povinnej poveril, a na ktorom je exekúcia v rovnakej veci vedená. Vzhľadom na to, že z majetku povinnej v Českej republike došlo len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie tamojšieho súdneho exekútora, súd prvej inštancie mal za to, že podmienky na zastavenie

exekúcie nie sú v zmysle Exekučného poriadku splnené a zastavením exekúcie by došlo k poškodeniu oprávnených záujmov na strane oprávneného. Z tvrdení povinnej a z listinných dôkazov, ktoré predložila nevyplynuli žiadne iné skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik nároku oprávneného, alebo pre ktoré by bolo možné exekúciu vedenú na území Slovenskej republiky pokladať za neprípustnú. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby súd preveril pravé skutočnosti, ktoré sa týkajú exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 505/15. Uviedla, že firmu Lucii dom Košice od roku 2016 už nevlastní a skutočná výška jej dlhu aj s úrokom predstavuje 1.450.000,- Kč a nie 2.200.000,- Kč, čo potvrdil aj exekútorský úrad v Zlíne, z ktorého dôvodu žiadala, aby súd riadne preskúmal dlh, ktorý je založený na skutočnosti.

5. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý odvolanie povinnej považoval za zmätočné, bol názoru, že toto neobsahuje všeobecné náležitosti odvolania a to označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a nie je z neho zrejmé z akých dôvodov povinná považuje rozhodnutie za nesprávne. Uviedol, že odvolanie povinnej je ďalším pokusom o odloženie okamihu vyrovnania záväzku povinnej voči oprávnenému. Oprávnený u súdneho exekútora v ČR zároveň zistil, že ku dňu 14.08.2019 zostávalo uhradiť vrátane trov konania na právoplatne priznaný nárok sumu 1.561.784,92 Kč a preto tvrdenie povinnej, že skutočná dlžná čiastka s úrokmi predstavuje 1.450.000,- Kč, nie je pravdivé. Doposiaľ bolo v ČR na dlh vymožených 35.886,- Kč. Povinná neustálymi obštrukciami znemožnila rozdeliť výťažok z úspešnej dražby nehnuteľností v kat. úz. Uherský Ostroh medzi veriteľov a tým vyrovnať svoj záväzok a ukončiť exekúciu na Slovensku. Oprávnený sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožnil a žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinnej ako nedôvodné zamietol.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje ( ).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinnej odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

11. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

13. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu v Uherském Hradišti č.j. -439 zo dňa 18.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brně, pobočky v Zlíně, č.j. -473 zo dňa 15.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2014. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie.

14. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,

bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. v odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol ( Exekučného poriadku).

16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17. K odvolacej námietke povinnej, aby odvolací súd preskúmal existujúci dlh resp. výšku pohľadávky súd uvádza, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).

18. V štádiu exekučného konania už exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť iba v prípade, že rozhodnutie je vydané v rozhodcovskom konaní, o aký prípad v prejednávanej veci nejde.

19. V odvolacom konaní nebolo preukázané uhradenie pohľadávky v celom rozsahu ani povinná nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.

20. pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.

21. Na záver odvolací súd konštatuje, že na skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu, v exekučnom konaní už nemožno prihliadať, ani ich preskúmavať, a teda v exekučnom konaní nemožno naprávať prípadné pochybenia súdu v základnom konaní, na ktorý účel slúžia riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

22. Odvolacie námietky povinnej v danom prípade nemajú žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bude povinnosťou súdu resp. súdneho exekútora v exekúcii pokračovať, s tým že ak súd zistí dôvody pre zastavenie exekúcie, bude jeho úlohou sa nimi aj bez návrhu zaoberať (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ) odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

24. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).