Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/41/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa G., zastúpeý U. proti odporcovi F., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou U., o zaplatenie 110,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2013, č.k. -108, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 110,40 Eur s 24 % ročným úrokom zo sumy 100,35 Eur od 02.07.2005 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu č. XXXXXXXXXX. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , až 3, , , , , , , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané zo zmluvy o osobnom účte v SK pod číslom XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2004, že právny predchodca navrhovateľa - F. sa zaviazal pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet Postkontojunior a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného debetného zostatku na tomto účte 99,58 Eur (3.000,- Sk). Odporca v priebehu trvania zmluvného vzťahu s bankou - právnym predchodcom navrhovateľa porušil Obchodné podmienky banky pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov účinných od 01.04.2003 tým, že jeho zostatok na účte klesol pod povolený debetný zostatok 99,58 Eur/3 000,- Sk (čl. 5 bod 3 veta druhá), v dôsledku čoho banka v súlade s OP vypovedala najprv časť zmluvy o povolenom debetnom zostatku na osobnom účte v Sk, výpoveďou zo dňa 27.04.2005, účinnou dňa 27.04.2005 a upomienkou, doručenou odporcovi dňa 02.05.2005 ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy spolu vo výške 3.167,98 Sk do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola upomienka doručená, čo však odporca neurobil. Následne banka vypovedala odporcovi v súlade s čl. 7 bod 4 VOP celú zmluvu o osobnom účte, ktorá výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.06.2005. Súd prvého stupňa konštatoval, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa a nasl. , ktorý je potrebné posúdiť i z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Uviedol, že čo sa týka aplikácie ustanovení , pojem spotrebiteľská zmluva do , ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil

(a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen ) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa a nasl. v znení účinnom od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia , o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa - odporcu v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a lepšie zabezpečujú jeho ochranu. Konštatoval, že premlčacia doba ohľadne nároku banky na zaplatenie nepovoleného prekročenia debetného zostatku odporcom začala plynúť dňa 01.07.2005, teda 1. deň po márnom uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ktorú banka poskytla odporcovi v upomienke, doručenej mu 02.05.2005, ktorá lehota je pre odporcu ako spotrebiteľa nepochybne dlhšia a výhodnejšia ako lehota stanovená čl. 5 bodom 2 OP (10 dní od doručenia upomienky). Upomienka bola odporcovi doručená dňa 02.05.2005, o čom navrhovateľ súdu doložil doručenku, lehota na dodatočné plnenie, stanovená bankou, márne uplynula dňa 30.06.2005. Dňa 01.07.2005 potom mohla banka po prvý raz uplatniť na súde svoje právo na úhradu v upomienke požadovanej sumy 105,15 Eur/3.167,98 Sk, ktorá suma bola ku dňu účinnosti výpovede celej zmluvy o bežnom účte (30.06.2005) navýšená na žalovanú sumu 110,39 Eur/3.325,83 Sk v dôsledku následnej kapitalizácie úrokov. Premlčacia doba potom uplynula dňom 01.07.2008. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 30.06.2009, teda po uplynutí zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa . Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke opatrovníčky odporcu - priznať ( ). O trovách konania rozhodol podľa , keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy si neuplatnil.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Vyslovil názor, že na právny vzťah zo zmluvy o bežnom účte nemožno aplikovať ani podporne ustanovenia ako všeobecného predpisu o premlčaní. Nárok navrhovateľa voči odporcovi nebol nárokom z občianskeho záväzkového vzťahu, ale nárokom vyplývajúcim z , preto premlčanie je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v . Uviedol, že vychádzajúc zo vzťahu všeobecného a osobitného predpisu k a kedy inštitút premlčania je upravený v komplexne, je potom pri zmluve uzatvorenej podľa potrebné použiť inštitút premlčania upravený v . Dával do pozornosti názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyslovený v uznesení zo dňa 12.02.2013, č.k. , podľa ktorého, ak by súd prijal argument, že pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava premlčania obsiahnutá v , pretože tam upravený všeobecná premlčania doba je oproti všeobecnej premlčacej dobe upravenej v kratšia, mohlo byť ísť o výhodu spotrebiteľa len v tom prípade, keď je spotrebiteľ v postavení dlžníka. Keby bol spotrebiteľ v postavení veriteľa, potom by kratšia premlčania doba nebola jeho výhodou. Záverom uviedol, že obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu premlčania, tak na zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je potrebné na posúdenie premlčania aplikovať ustanovenia , pretože právna úprava premlčania, obsiahnutá v , nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V danom prípade z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že svoje odvolanie predovšetkým odôvodňuje dôvodom podľa , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaní.

Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 26.10.2004 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného debetného zostatku na účte 99,58 Eur. Odporca využil možnosť čerpania finančných prostriedkov, svoj dlh nesplnil riadne a včas, nereagoval ani na výzvu navrhovateľa, čím sa dostal do omeškania. Zmluva o bežnom účte je zmluvou upravenou v a nasl. . Táto zmluva patrí v zmysle medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani na jeho právne posúdenie v otázke vznesenej námietky premlčania. Keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, súd prvého stupňa právny vzťah, založený medzi účastníkmi, správne považoval za vzťah uzavretý v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Na vec preto správne aplikoval ustanovenia a odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením v plnej miere stotožňuje.

Právny vzťah medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou, je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod, a ani dôvodnosť aplikácie . Odvolací súd len poukazuje na tú skutočnosť, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. až . O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porovn. , ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa ). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v danej veci aplikoval ust. a nasl. .

Právna teória definuje premlčanie ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v

dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdom priznať. Nakoľko opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd prvého stupňa túto námietku správne vyhodnotil tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti, zmluva bola vypovedaná navrhovateľom dňa 30.06.2005, od nasledujúceho dňa 01.07.2005 začala plynúť 3-ročná premlčania lehota, ktorá uplynula dňa 30.06.2008, návrh tak bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko bol podaný na súde dňa 30.06.2009.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a , tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .