Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/167/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Jiří Havlík, so sídlom Havlíčkova 102, 664 62 Hrušovany u Brna, Česká republika, IČO: 440 41 004, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Vladimírom Žiškom, advokátom, so sídlom E. B. R. X, XXX XX V., proti žalovanému: IMPEX Trade, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 14, 036 01 Martin, IČO: 36 384 488, zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, so sídlom S. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 12.607,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -294 zo dňa 2.4.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -294 zo dňa 2.4.2014 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 12.607,94 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 12.607,94 Eur od 1.1.2008 do 31.12.2008 vo výške 10,5 % ročne, od 1.1.2009 do 30.6.2009 vo výške 9,25 % ročne, od 1.7.2009 do 31.12.2009 vo výške 8,5 % ročne, od 1.1.2010 až do zaplatenia sumy 12.607,94 Eur vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu 24.05.2010, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 13.789,12 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 13.789,12 Eur od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 10,50 % p.a., od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 9,25 % p.a., od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 8,50 % p.a., od 01.01.2010 až do zaplatenia dlžnej sumy vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že so žalovaným ako záujemcom žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 11.5.2007 Zmluvu o sprostredkovaní a dňa 17.5.2007 Dodatok č. 1 k tejto zmluve. Na základe sprostredkovateľskej činnosti podľa uzatvorenej zmluvy uzatvoril žalovaný so spol. AVATA s.r.o., so sídlom Beniakova 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 682 705, zmluvy o nákupe kukurice kŕmnej. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie provízie vo výške 2,16 Eur (65,- Sk)/tonu. Províziu žalobca vyúčtoval vo faktúrach č. 8/07 zo dňa 29.5.2007 na sumu 2.589,13 Eur (78.000,- Sk), č. 9/07 zo dňa 13.7.2007 na sumu 4.481,18 Eur (135.000,- Sk), č. 15/07 zo dňa 31.7.2007 na sumu 7.751,78 Eur a č. 25/07 zo dňa 28.11.2007 na sumu 15.377,25 Eur (463.255,- Sk). Faktúry č. 8, 9 a 15/07 boli žalovaným uhradené, faktúra č. 25/07 uhradená nebola. Žalovanému bola doručená poštou dňa 3.12.2007, splatnosť bola do 31.12.2007; od 1.1.2008 je

žalovaný v omeškaní. Úrok z omeškania žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 1 ČR, Nariadenia vlády ČR č. 142/1996 Sb., v znení Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb.

Okresný súd predchádzajúcim rozsudkom č.k. -155 zo dňa 29.09.2011 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.178,18 Eur s príslušenstvom zastavil, a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby (§ 96 ods. 1, 3 OSP). V tejto časti nadobudol uvedený rozsudok (ďalej aj ako „rozsudok č.l. 155“) právoplatnosť dňa 20.11.2012.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 18.12.2012 bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -155 zo dňa 29.09.2011 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.607,94 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 12.607,94 Eur od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 10,5 % ročne, od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 9,25 % ročne, od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 8,5 % ročne, od 01.01.2010 až do zaplatenia sumy 12.601,94 Eur vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania a o vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k tejto (zrušenej) zostávajúcej časti žalovaného nároku okresný súd zopakoval a v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie, z neho vyvodil skutkové zistenia a závery a za aplikácie ust. § 642 zák. č. 513/1991 Sb. platný v Českej republike, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OBZ ČR“), § 369 ods. 1 ČR, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb., Občiansky zákonník platný v Českej republike v rozhodnom znení (ďalej len „OZ ČR“), § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, § 19 ods. 1, § 21 Nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., dospel k záveru o dôvodnosti predmetnej časti žaloby. Okresný súd mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.05.2007 Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 ČR. Podľa tejto zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal pre žalovaného ako záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť zmluvy, predovšetkým na nákup kukurice kŕmnej (bod 2a). Za sprostredkovanie dodávok sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu po uzavretí zmluvy tretej osoby so žalovaným (bod 2c) vo výške 4,32 Eur za každú tonu odobratej kukurice žalovaným. Dodatkom č. 1/ zo dňa 17.05.2007 k Zmluve o sprostredkovaní sa provízia mala deliť medzi žalobcu a Ing. W. W. ako ďalšieho sprostredkovateľa. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na províziu za sprostredkovanie dodávky kukurice kŕmnej v 2. polroku 2007. Sporným v konaní nebolo sprostredkovanie dodávky kukurice v zmysle Kúpnej zmluvy č. 62007 zo dňa 30.05.2007 (č.l. 133); účastníci zhodne vyjadrili, že uzavretie tejto zmluvy sprostredkoval pre žalovaného žalobca. Ani z dokazovania, doplneného v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, výsluchom svedka - p. S., nevyplynula zmena skutkových okolností ohľadne uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy zo dňa 08.06.2007 (č.l. 132) bolo preukázané, že spol. AVATA, s.r.o. od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 30.5.2007 odstúpila z dôvodu, že žalovanému nevie zabezpečiť v danej cene a termíne 6000 ton kukurice.

Okresný súd mal za preukázané tvrdenie žalobcu, aj výsluchom svedkov W. a S., že spol. AVATA, s.r.o. (ďalej aj len „AVATA“), ako dodávateľa kukurice kŕmnej na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.05.2007 sprostredkoval pre žalovaného žalobca. Pokiaľ po odstúpení od kúpnej zmluvy spol. SPROGI, s.r.o. (ďalej aj len „SPROGI“), vo vzťahu k predávajúcemu AVATA došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv medzi žalovaným a AVATA na č.l. 87-103, bolo podstatné, či tieto kúpne zmluvy, uzavreté v 2. polroku 2007 s dodávkou kukurice v objeme 5843,49 ton, sprostredkoval žalobca alebo či predmetom plnenia podľa týchto zmlúv bola kukurica kŕmna zo zmluvy uzatvorenej medzi SPROGI ako kupujúcim a AVATA ako predávajúcim zo dňa 15.05.2007 po odstúpení spol. SPROGI listom zo dňa 20.06.2007 (č.l. 142). Okresný súd vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného, kde uviedol, že: „Kúpna zmluva č. 72007, súd konštatuje na č.l. 87, táto bola sprostredkovaná žalobcom." a tiež, že: „Od tejto kúpnej zmluvy odstúpené nebolo." Na výslovnú otázku okresného súdu, či kúpne zmluvy žurnalizované na č.l. 87-103 spisu spolu s faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena za dodávku kukurice sprostredkovanú žalobcom, či tieto všetky dodávky sprostredkoval žalobca, žalovaný uviedol: „Áno, tieto kúpne zmluvy sprostredkoval žalobca. " Potom okresný súd prijal záver, že predmet kúpnej zmluvy č. 62007 po odstúpení od tejto kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2007 (č.l. 132 a 133 spisu), 6000 t, bol vykrytý dodávkou kukurice kŕmnej v množstve 6000 t ako plnenie, ktoré prešlo zo spol. SPROGI na žalovaného na základe odstúpenia od zmluvy, uzatvorenej medzi SPROGI a AVATA, čo preukazujú listinné dôkazy - kúpna

zmluva medzi AVATA a SPROGI (č.l. 139 spisu) a odstúpenie od tejto zmluvy (č.l. 142 spisu) a táto konkrétna kukurica nebola predmetom dodávky podľa ďalších kúpnych zmlúv medzi žalovaným a AVATA ako dodávateľom, ktoré sprostredkoval pre žalovaného žalobca. Tento záver vyplýval aj z vyjadrení žalovaného na pojednávaní dňa 27.03.2013 (zápisnica o pojednávaní str. 9, č.l. 193 spisu), kde žalovaný uviedol: „6000 ton, ktoré sme odkúpili na základe odstúpenia spol. SPROGI, boli odkúpené jednou kúpnou zmluvou. Ďalšie kúpne zmluvy v zmysle č.l. 87 sú na ďalšiu, inú kukuricu." Uvedené dáva podľa okresného súdu logicky záver, že predmet kúpnych zmlúv (č.l. 87 a nasl. spisu) sa netýkal kukurice kŕmnej, ktorú sprostredkovala spol. SPROGI pre žalovaného odstúpením od zmluvy zo dňa 20.06.2007, ale že kúpne zmluvy na č.l. 87 a nasl. spisu, uzatvorené v 2. polroku 2007, boli uzatvorené na základe činnosti žalobcu, ku ktorej sa zaviazal v zmysle bodu 2 a/ Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. príležitosť uzavrieť tieto kúpne zmluvy bola výsledkom činnosti žalobcu. Takýto záver nevylúčilo ani doplnené dokazovanie výsluchom svedka S. na pojednávaní dňa 27.03.2013 (č.l. 193 spisu). Pokiaľ bolo žalovaným namietané, že kukuricu kŕmnu nesprostredkoval sám žalobca, ale p. W., výpoveďou svedka W. na pojednávaní dňa 13.04.2011 (zápisnica o pojednávaní, č.l. 77 spisu) v spojení s výpoveďou svedka S. na pojednávaní dňa 27.03.2013 (zápisnica o pojednávaní, č.l. 193 spisu) a Dodatkom č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní, bolo podľa okresného súdu preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý našiel pre žalovaného dodávateľa na kukuricu kŕmnu po dohode so svedkom W., čomu potom korešponduje aj uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní žalobcu a žalovaného v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní, keď práve reálna spolupráca svedka W. so žalobcom a so spol. AVATA sa premietla do uzatvorenia Dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní, podľa ktorého sa výška provízie za odobratú tonu kukurice kŕmnej od dodávateľa AVATA rozdelila medzi žalobcu a svedka W. na polovicu. Svedecká výpoveď svedka S. na pojednávaní dňa 27.03.2013 potvrdila obsah takejto spolupráce. Uvedenú námietku žalovaného okresný súd vyhodnotil ako irelevantnú z dôvodu zmluvného základu namietanej spolupráce svedka W., žalobcu a tiež žalovaného. Kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný s dodávateľom AVATA (č.l. 87 a nasl. spisu) boli uzatvorené ako výsledok zmluvnej činnosti žalobcu, výsledkom ktorej bola príležitosť na strane žalovaného uzavrieť zmluvy na nákup kukurice kŕmnej. Uzatvorením Kúpnych zmlúv č. 72007 (č.l. 87), č. 82007 (č.l. 92), č. 112007 (č.l. 95), č. 132007 (č.l. 97), č. 162007 (č.l. 102), vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie provízie, nakoľko došlo k naplneniu aj zmluvného predpokladu podľa bodu 2c Zmluvy o sprostredkovaní; žalovaný teda uzatvoril s treťou osobou kúpne zmluvy s dodávateľom, ktorého mu sprostredkoval žalobca. Podľa týchto kúpnych zmlúv odobral kukuricu kŕmnu v objeme 5843,49 t, čo preukazuje vyúčtovanie k týmto kúpnym zmluvám v zmysle č.l. 88, 89, 90, 91, 93, 94, 96, 98, 99, 100, 101 spisu. Nárok žalobcu na zaplatenie provízie má zmluvný základ v čl. 3 Zmluvy o sprostredkovaní. Podľa čl. 3 Zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi vznikol nárok na províziu po celú dobu trvania obchodných vzťahov žalovaného a dodávateľa, ktorého žalobca pre žalovaného sprostredkoval. Kúpne zmluvy na č. 1. 87 a nasl. spisu uzatvoril žalovaný s dodávateľom kukurice kŕmnej rovnakým spôsobom ako kúpne zmluvy v 1. polroku 2007 po vzniku zmluvy o sprostredkovaní, pri ktorých žalovaný vyplatil žalobcovi províziu, ktorú vyúčtoval vo faktúrach č. 8/07, 9/07 a 15/07 ako zmluvný nárok zo Zmluvy o sprostredkovaní podľa bodu 3, preukázateľne podľa vyjadrenia žalovaného bez uzatvorenia samostatnej prílohy k tejto rámcovej sprostredkovateľskej zmluve. Postup uzatvorenia kúpnych zmlúv medzi žalovaným a AVATA a následné vyúčtovanie provízie žalobcom vo faktúre č. 25/07 korešponduje podľa okresného súdu s praxou, ktorú strany medzi sebou po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní zaviedli v zmysle ust. § 266 ods. 2 ČR.

Okresný súd uviedol, že základnými pojmovými znakmi zmluvy o sprostredkovaní sú určenie zmluvných strán (záujemca a sprostredkovateľ), určenie činnosti sprostredkovateľa a určenie zmluvy, ktorá má byť uzatvorená. Činnosť sprostredkovateľa bola dohodnutá v čl. 2 - vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvy, predovšetkým na nákup kukurice kŕmnej. Pri určení činnosti sprostredkovateľa zákon vychádza z jednorazovej sprostredkovateľskej činnosti, čo však nevylučuje uzatvorenie väčšieho počtu zmlúv z tejto jednorazovej sprostredkovateľskej činnosti. Zhodne s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12.03.2014 okresný súd uviedol, že žalovaný mohol uzatvoriť s dodávateľom sprostredkovaným žalobcom jednu kúpnu zmluvu na celý objem kukurice pre r. 2007, v danom prípade však celý objem kukurice od tohto istého dodávateľa (sprostredkovaný žalobcom ako výsledok jeho činnosti v zmysle bodu 2a) bol predmetom viacerých kúpnych zmlúv. Zmluvné dojednanie, že provízia alebo odmena bude sprostredkovateľovi vyplácaná tak dlho, pokiaľ budú obchodné vzťahy trvať, je platným zmluvným dojednaním, ktoré právna úprava Zmluvy o sprostredkovaní v zmysle ust. § 642 a nasl. ČR nevylučuje. Okresný súd poukázal na ust. § 263 ČR, podľa ktorého sa môžu strany odchýliť od ustanovenia tejto časti zákona alebo jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení tam uvedených paragrafov, pričom ust. § 642 a nasl.

ČR v ust. § 263 ods. 1 nie je uvedené. V zmysle ust. § 263 ods. 2 ČR sa síce strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení v tejto časti a od ustanovení, ktoré predpisujú povinnú písomnú formu právneho úkonu, avšak dojednanie, že provízia bude sprostredkovateľovi vyplácaná tak dlho, pokiaľ budú obchodné vzťahy trvať, nie je odchýlením sa od základných ustanovení o sprostredkovaní podľa § 642 ČR. Pokiaľ došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s dodávateľom, ktorého sprostredkoval žalobca a súčasne bolo preukázané, že predmetom týchto zmlúv nebola kukurica zo zmluvy medzi SPROGI a AVATA po zrušení tejto zmluvy odstúpením, vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie provízie v súlade s § 642 ČR a dojednania v čl. 3. Okresný súd konštatoval, že uzatvorenie kúpnych zmlúv (č.l. 87 a nasl. spisu) v období po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní bolo výsledkom činnosti žalobcu ako sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní, tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené rovnakým postupom ako boli uzatvorené zmluvy v prvej polovici r. 2007, za ktoré žalovaný vyplatil províziu, t.j. priamo s dodávateľom, žalobca zo Zmluvy o sprostredkovaní nemal zmluvnú povinnosť sám, prípadne spolu so žalovaným rokovať, resp. za žalovaného uzatvárať kúpne zmluvy, táto povinnosť nie je obsahom bodu 2a, čo dotvrdzuje aj prax pri tých kúpnych zmluvách, za ktoré bola žalobcovi vyplatená provízia (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 12.03.2014, č.l. 279 spisu). Skutočnosť, že p. W. ako druhý sprostredkovateľ si neuplatnil províziu za dodávky kukurice kŕmnej podľa kúpnych zmlúv (č.l. 87 a nasl. spisu), je pre posúdenie nároku žalobcu voči žalovanému právne irelevantná. Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že žalobca si splnil svoju povinnosť zo Zmluvy o sprostredkovaní podľa bodu 2a, t.j. vyvíjal činnosť - sprostredkoval pre žalovaného príležitosť uzavrieť zmluvy na nákup kukurice kŕmnej z úrody r. 2006. Žalovaný rovnako ako pri kúpnych zmluvách v prvom polroku 2007 priamo komunikoval s dodávateľom sprostredkovaným žalobcom a pokiaľ v zmysle bodu 3 zmluvné strany dohodli, že žalobcovi bude patriť provízia tak dlho, pokiaľ budú obchodné vzťahy trvať, vznikol mu nárok na zaplatenie provízie aj za uzatvorenie kúpnych zmlúv v 2. polroku 2007.

Kúpna zmluva č. 62007, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 30.05.2007 (č.l. 133 spisu), od ktorej predávajúci AVATA odstúpil listom zo dňa 08.06.2007, bola podľa okresného súdu pre posúdenie žalobou uplatneného nároku právne irelevantná, nakoľko bolo preukázané, že žalobca si žalobou neuplatňuje nárok na vyplatenie provízie za sprostredkovanie dodávok kukurice kŕmnej podľa tejto kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z časových súvislostí - uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 30.05.2007, odstúpenia dňa 08.06.2007 a následného odstúpenia spol. SPROGI od kúpnej zmluvy uzatvorenej so spol. AVATA, dňa 20.06.2007, okresný súd dospel k záveru, že dodávka kukurice kŕmnej, ktorá mala byť predmetom Kúpnej zmluvy č. 62007, od ktorej bolo odstúpené, bola pre žalovaného následne naplnená zo zrušenej zmluvy medzi SPROGI a AVATA. Uvedené potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, že dodávka 6000 t od AVATA žalovanému na základe odstúpenia od zmluvy spol. SPROGI zo dňa 20.06.2007 bola žalovaným odobratá na základe jednej kúpnej zmluvy (nie viacerých), naviac provízia za objem tejto dodávky nie je predmetom žalobného nároku.

K výkladu bodu 3 prvý odstavec (výška provízie bude stanovená dohodou pri každom uzavretom kontrakte samostatnou prílohou) okresný súd zhodne s vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 24.02.2011 (zápisnica o pojednávaní, č.l. 44/rub spisu) uviedol, že táto časť zmluvného dojednania platila pre sprostredkovanie inej komodity ako bola kukurica kŕmna. Pre kukuricu kŕmnu bola v zmluve uvedená pevná provízia, a to vo výške 4,32 Eur/tona. Zo zmluvy o sprostredkovaní ani z dodatku č. 1 nevyplýva, že výška provízie za sprostredkovanie dodávok kukurice kŕmnej sa bude meniť počas doby trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 11.05.2007. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj prax, ktorú následne na základe tejto zmluvy zmluvné strany zaviedli pri vyplatení provízie podľa vyúčtovania vo faktúrach č. 8, 9 a 15/07 (č.l. 9, 10 a 11 spisu); ani pri kúpnych zmluvách na dodávky kukurice v 1. polroku 2007 účastníci neuzatvorili samostatné dodatky ohľadne výšky provízie. Dôkazy v tomto smere neboli produkované.

Faktúra č. 25/07 (č.l. 8 spisu) bola žalovanému doručená dňa 03.12.2007, ako bolo preukázané odporom proti platobnému rozkazu (č.l. 21 rub spisu). Okresný súd uviedol, že mal v konaní preukázané listinnými dôkazmi - Kúpne zmluvy č. 72007, 82007, 112007, 132007, 162007, faktúrami od AVATA, že za dodávky kukurice podľa týchto kúpnych zmlúv v objeme 5843,49 t vyúčtoval žalobca žalovanému províziu, za obdobie od júna 2007 do konca roka 2007. Žalobcovi vzniklo právo na vyplatenie provízie vo výške 2,16 Eur za jednu tonu kukurice v súlade s § 642 ČR, čl. 3 Zmluvy o sprostredkovaní a dodatku č. 1/ k tejto zmluve, t.j. na zaplatenie sumy 12.607,94 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému vo faktúre č. 25/07. Zo Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na vyplatenie provízie po uzavretí zmluvy medzi treťou osobou a záujemcom a po uhradení tovaru, za každú odobratú tonu. V

konaní bolo preukázané odobratie 5843,49 t kukurice v 2. polroku 2007. Čestné prehlásenie Ing. W. zo dňa 10. 03. 2014 (č. 1. 281 spisu) o tom, že sprostredkoval nákup kukurice pre žalovaného v objeme 6872 t, v kontexte preukázaných dodávok kukurice aj v 2. polroku 2007 od dodávateľa sprostredkovaného žalobcom, v spojení s bodom 3 posledný odstavec Zmluvy o sprostredkovaní a výpovede Ing. W. ako svedka na pojednávaní dňa 13. 4. 2011, že sám nevyvíjal ďalej činnosť pre žalovaného, lebo zadarmo by to nerobil, bolo pre posúdenie nároku žalobcu právne irelevantné a korešponduje potom s vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 12.03.2014, že v čestnom prehlásení uviedol len množstvo kukurice, ktoré odobral žalovaný v 1. polroku 2007. Okresný súd uviedol, že nezaviazal žalovaného na zaplatenie provízie žalobcovi za dodávky, ktoré postúpila (sprostredkovala) žalovanému spol. SPROGI zo zrušenej zmluvy odstúpením zo dňa 20.6.2007.

Žalovanému podľa okresného súdu vznikla povinnosť zaplatiť províziu v zmysle ust. § 340 ods. 2 ČR po tom, ako bol žalobcom o plnenie požiadaný. Okresný súd vyúčtovanie vo faktúre č. 25/07, doručenej žalovanému 03.12.2007, vyhodnotil ako požiadanie plnenia žalobcom od žalovaného. Žalovaný na základe doručenej faktúry mal žalobcovi plniť bez zbytočného odkladu po jej doručení, 04.12.2007, potom sa dostal dňom 05.12.2007 do omeškania. Uplatnená doba meškania od 01.01.2008 je tak dôvodná. Úrok z omeškania okresný súd priznal podľa § 369 ods. 1 ČR v spojení s § 517 ods. 2 ČR a § 1 NV ČR č. 142/1994 Sb. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd postupoval v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 327 - 328 spisu). Napadnutý rozsudok označil za nesprávny a odporujúci zákonu. Dôvodil, že počas celého konania uvádzal, že nárok žalobcu neuznáva v plnej výške. Medzi žalovaným a spoločnosťou AVATA bola uzavretá zmluva o dodaní tovaru - kŕmnej kukurice, od ktorej však bolo odstúpené dňa 08.06.2007, vzhľadom na to, že predávajúci (AVATA s.r.o.) nevlastnil tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaný poukázal na ust. § 646 ČR s tým, že ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu, tak až po splnení záväzku tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok. Z výkladového ustanovenia § 642 ČR vyplýva, že vznik nároku na odmenu za sprostredkovanie vznikne, len keď činnosť sprostredkovateľa je úspešná. K tejto činnosti patrí i pôsobenie na osobu, s ktorou bolo sprostredkovanie zmluvy uzavreté, aby splnila svoje záväzky zo zmluvy. Ak na základe Kúpnej zmluvy č. 62007 z 30.05.2007 medzi žalovaným a AVATA nedošlo k plneniu, keď 08.06.2007 bolo od zmluvy odstúpené, tak nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na províziu; nebolo naplnené dojednanie v čl. 3 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.05.2007. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, resp. žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 334 - 335 spisu). Obranu žalovaného považoval za účelovú, na oddialenie právoplatnosti napadnutého rozsudku, ktorý označil za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Zdôraznil, že žalovaný nárok sa netýka provízie za sprostredkovanie dodávok kukurice kŕmnej podľa zmluvy uvádzanej v odvolaní. V 1. polroku 2007 bol všetok tovar (kukurica) zaplatený a bola zaplatená aj provízia. V doterajšom priebehu konania žalovaný netvrdil, že by tovar nebol zaplatený, naopak tvrdil, že si neuplatňuje nárok na zaplatenie provízie za sprostredkovanie dodávok kukurice kŕmnej podľa tejto zmluvy. Žalovaný sám potvrdil a doložil, že obchodný vzťah so spoločnosťou AVATA na dodávky kukurice kŕmnej pokračoval aj v II. polroku 2007 (Kúpne zmluvy č. 72007 z 29.06.2007, č. 82007 z 24.08.2007, č. 112007 z 28.09.2007, č. 132007 z 18.10.2007, č. 162007 zo 04.12.2007 a faktúry za dodávku kukurice v celkovom objeme 5.843,49 Eur). Uviedol tiež, že tieto kúpne zmluvy sprostredkoval žalobca. Žalovaný má preto povinnosť zaplatiť žalobcovi províziu. Žalobca poukázal i na znenie sprostredkovateľskej zmluvy, že: „Provize nebo odměna bude sprostředkovateli vyplácena tak dlouho pokud budou obchodní vztahy trvat...“ Podľa žalobcu obchodné vzťahy trvali až do 31.08.2008, kedy bola ukončená aj platnosť žalobcovej sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca tiež žiadal, aby žalovaný doložil číselnú radu faktúr za platby za dodávky kukurice a za zaplatenie prepravy dopravcom, za obdobie od 11.05.2007 do 31.03.2008; tejto žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. V ďalšom podaní (č.l. 345 spisu) žalobca zopakoval a dotvrdil svoje vyjadrenie (č.l. 334, 335 spisu) k odvolaniu žalovaného.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a s verejným vyhlásením rozsudku za

splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav vo veci podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov a za dodržania intencií predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp.zn. (§ 226 OSP) dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.607,94 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázané dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinností žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 12.607,94 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomnom odvolaní (č.l. 327 - 328 spisu a nasl.) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného.

Žalovaný v odvolaní namietal tiež to, že žalobcovi ako sprostredkovateľovi podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.05.2007, voči žalovanému ako záujemcovi mohol vzniknúť nárok na zaplatenie provízie až po uhradení tovaru. V prvostupňovom konaní však v rámci produkovanej obrany žalovaný touto skutočnosťou neargumentoval, uviedol ju až v predmetnom odvolaní. V tomto smere bol žalovaný náležite okresným súdom poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože v sporových konaniach na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Napriek uvedenému bolo zrejmé, že okresný súd pri posudzovaní uplatneného peňažného návrhu žalobcu na províziu sprostredkovateľa správne prejudiciálne posudzoval platnosť a obsah písomnej zmluvy o sprostredkovaní, ktorú účastníci uzavreli dňa 11.05.2007, pričom vo vzťahu k právam a povinnostiam neupraveným zmluvou, zvolili hmotno-právny režim ČR. Okresný súd sa tak zaoberal aj výkladom ustanovení predmetnej zmluvy vo vzťahu k vzniku práva žalobcu na províziu. V tomto smere odvolací

súd zhodne s okresným súdom uvádza, že podľa predmetnej zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal pre žalovaného ako záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť zmluvy, predovšetkým na nákup kukurice kŕmnej (bod 2a zmluvy), pričom za sprostredkovanie dodávok žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie provízie po uzavretí zmluvy tretej osoby so žalovaným (bod 2c zmluvy). Okresný súd dostatočne v napadnutom rozsudku objasnil i výklad bodu 3 zmluvy o sprostredkovaní, s tým, že kukurice kŕmnej ako predmetu sprostredkovania, sa osobitne týkala tretia veta tohto dojednania. Tiež v kontexte s vymedzeným predmetom zmluvy v bode 2, následnou praxou, správaním zmluvných strán po uzavretí zmluvy, ako vyplynuli tieto okolnosti z vykonaného dokazovania, bol opodstatnene prijatý záver okresným súdom, že za dodávky kukurice podľa doložených kúpnych zmlúv č. 72007, 82007, 112007, 132007, 162007 a faktúr od AVATA, žalobca vyúčtoval dôvodne žalovanému províziu za obdobie od júna 2007 do konca roka 2007 v objeme 5.843,49 ton x 2,16 Eur/1 tonu = 12.622,94 Eur; z tejto sumy priznal okresný súd províziu 12.607,94 Eur, t.j. len v žalovanej výške, podľa faktúry žalobcu č. 25/07, doručenej žalovanému 03.12.2007.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 646 ČR, tak je potrebné uviesť, že sprostredkovateľ v zásade nemôže priamo ovplyvniť to, či záujemca sprostredkovanú zmluvu s treťou osobou skutočne uzavrie, a už vôbec nie to, či z nej bude tretia osoba záujemcovi, alebo záujemca voči tretej osobe riadne plniť. Z tohto dôvodu je právnou úpravou „zmiernená tvrdosť“ tejto právnej úpravy nároku na províziu sprostredkovateľa pre prípad, kedy by došlo k zániku záväzku či oddialeniu jeho plnenia zavinením záujemcu. V týchto prípadoch je nárok na províziu sprostredkovateľovi zachovaný v rovnakej výške, ako by došlo k splneniu treťou stranou.

Relevantné však v danom prípade bolo konštatovanie okresného súdu, že v konaní bolo preukázané odobratie 5843,49 ton kukurice v 2. polroku 2007, za čo žalobcovi patrí provízia v žalovanom rozsahu, pričom v zhode s okresným súdom odvolací súd poukazuje na bod resp. čl. 3 zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorého vo vzťahu ku kukurici kŕmnej bolo osobitne dohodnuté, že sprostredkovateľ obdrží odmenu za dodávky kukurice kŕmnej slovenskej a to „130,-SK/tuna/za každou odebranou tunu“. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou AVATA (č.l. 133 spisu) a u ktorej došlo k odstúpeniu od zmluvy, tak v prvostupňovom konaní bolo preukázané sprostredkovanie dodávky kukurice v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy, keď účastníci sa zhodne vyjadrili, že uzavretie kúpnej zmluvy sprostredkoval pre žalovaného žalobca. To, že napokon došlo k odstúpeniu od žalobcom sprostredkovanej kúpnej zmluvy č. 62007 medzi žalovaným a AVATA s.r.o., z 30.05.2007 (č.l. 133 spisu), však nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné, keďže provízia za sprostredkovanie tejto kúpnej zmluvy netvorila predmet uplatneného nároku žalobcu.

Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 OSP.

Vzhľadom na postup súdu prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania podľa § 151 ods. 3 OSP, bude v zmysle § 224 ods. 4 OSP o trovách i tohto odvolacieho konania rozhodovať súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.