Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29P-50-2022.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Ing. Marianna Kertésová, v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: U., prechodne bytom U., právne zast.: JUDr. Lukáš Holodňák, advokát, so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8 a manžela: U., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: LR. bytom u navrhovateľky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky U., trvale bytom V. a manžela U. trvale bytom V. uzatvorené dňa 28.4.2001 v Michalovciach, zapísané v knihe manželstiev, Matričného úradu Michalovce, zväzok č. 29, ročník 2001, na strane 31, pod poradovým číslom 51 r o z v á d z a.
II. Z v e r u j e maloletú G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otca z a v ä z u j e povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. mesačne sumou 150,-Eur a to vždy do 15-tého dňa, toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Stretávanie sa otca s maloletou G.6 n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2022 domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. V návrhu uviedla, že s manželom sa zoznámila a začala partnerský vzťah v roku 1996, s tým, že po štvorročnom partnerskom vzťahu uzavreli manželstvo v apríli 2001. Z manželstva sa im narodili tri deti, a to O. U., G.. K nezhodám v manželstve malo dochádzať v roku 2004 z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholu zo strany manžela a taktiež nastali problémy s prácou a financiami. V októbri 2010 nastúpil manžel na výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS na dobu 18 mesiacov. Počas jeho neprítomnosti malo dochádzať k nezhodám medzi jeho matkou a navrhovateľkou a tak odišla zo spoločnej domácnosti. Počas odlúčenia si našla partnera s ktorým udržiavala vzťah dva roky. V roku 2014 došlo k obnove manželského spolužitia. V roku 2016 sa im narodila tretia dcéra G.. Napriek snahe o obnovu však dochádzalo k opätovným hádkam a nezhodám. V apríli 2018 manžel opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka si našla v decembri 2019 ďalšieho partnera s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Dňa 18.1.2022 sa jej narodil syn Z. U. ktorého biologickým otcom je jej súčasný
partner. Manžel by mal bývať spolu so svojimi rodičmi a bratom v prenajatom byte a v decembri 2012 by mal byť prepustený z ÚVTOS.
2./ Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu G., tak aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a manžel bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne ako aj styk otca s maloletou ponechať bez úpravy.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi , pričom bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav:
4./ Zo sobášneho listu účastníkov a rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 2X.X. XXXX v Michalovciach, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce , vo zväzku 29, ročník 2001, na strane 31, pod poradovým číslom 51. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Z ktorého sa im dňa 19.2.2016 narodila maloletá G. 5./ Právny zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi pred súdom dňa 5.10.2022 uviedol, že trvajú na podanom návrhu, nakoľko účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň manžel sa nezaujíma o svoje dcéry. Navrhovateľka vedie domácnosť so svojim novým partnerom s ktorým má maloletého syna Tobiasa. Poukázal na skutočnosť, že manžel je stále evidovaný ako živnostník.
6./ Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 5.10.2022 uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 28.4.2001 v Michalovciach. Manželstvo mali uzavrieť po päťročnej známosti. Problémy mali nastať keď začali prerábať dom a prišli jeho rodičia. Manžel mal začať popíjať. Prvýkrát sa rozišli v roku 2010 a nežili spolu do roku 2014. Potom začali spolu žiť 4 roky a narodila sa im tretia dcéra G.. Tvrdil, že sa zmení. Dva roky nemal piť. Potom však začal opäť piť. Prišiel k nej bývať do podnájmu, ale potom ho vyhodila, nakoľko začal rozpredávať jej veci. V súčasnosti žije s priateľom. Momentálne je na rodičovskom s príjmom 380 Eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na dcéry v sume 90 Eur. Uviedla, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a nemá záujem na obnove manželského spolužitia. Ona žije v spoločnej domácnosti s priateľom a jeho synom, na ktorého je aj maloletá zvyknutá. Jej partner má príjem cca 600 až 700 eur. Komunikovala s manželom ešte v auguste, či je neprispeje nejakým výživným, ale vôbec nereagoval.
7./ Zo záveru správy o aktuálnej situácii v rodine vydanej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 30.9.2022 bolo zistené, že matka maloletej spolu s maloletou G., súrodencami maloletej, svojim priateľom a jeho synom býva v prenajatom byte. Maloletá má v byte vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý rast a vývoj. Otec maloletej na jej výživu neprispieva. Otec sa o maloletú nezaujíma. Neprejavuje záujem o styk s maloletou. Maloletá otca nepozná. Za svojho otca považuje priateľa matky, ktorý sa jej venuje, berie maloletú aj k svojim rodičom. Maloletá má pekný vzťah aj so synom priateľa matky. Majú spoločné záujmy. S rodinou svojho otca sa maloletá nestretáva, nakoľko o ňu neprejavujú záujem.
8./ Manžel sa pojednávania konaného dňa 5.10.2022 nezúčastnil a zároveň sa k podanému návrhu ani nevyjadril.
9./ Manžel sa k návrhu na rozvod nevyjadril opätovne a nezúčastnil sa ani pojednávania konaného dňa 16.11.2022 napriek poučeniu zo strany súdu, že v prípade, ak sa pojednávania nezúčastní a ani sa nevyjadrí k podanému návrhu, súd bude mať za to, že s uvedeným návrhom súhlasí.
10./ Právny zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi pred súdom dňa 16.11.2022 uviedol, že dávajú do povedomia to, že manžel navrhovateľky je živnostníkom a preto by mal súd uplatniť ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, kedy sa dá predpokladať jeho príjem ako osoby, ktorá ho nepreukázala a môže predstavovať 20-násobok sumy životného minima.
11./ Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom dňa 16.11.2022 uviedla, že jej aktuálny príjem je 380,- Eur a taktiež poberá prídavky na 3 deti vo výške 90,- Eur. Maloletá G. chodí do školy, jej mesačné výdavky sú okolo 183 Eur. Zároveň spláca úver mesačnou splátkou vo výške 180,- Eur mesačne. Celkové mesačné výdavky má okolo 183,- Eur. O manželovi vie to, že pracuje v Dakarte. Momentálne nemôže ísť do práce, pretože má 10 mesačné dieťa.
12./ Súd z výpisu zo živnostenského registra zistil, že deň vzniku živnostenského oprávnenia manžela navrhovateľky bol 8.2.2017. Súd nemá vedomosť o tom, žeby bola táto živnosť prerušená z nejakého dôvodu.
13./ Súd z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktoré bolo získané lustráciou zistil, že menovaný U. do 7.12.2021 sa nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a v období od 1.4.2022 do 18.7.2022 bol zamestnancom spoločnosti Dakart s.r.o. M. s vymeriavacím základom 330,- Eur. 14./ Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu v celom rozsahu, nakoľko výživné je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletú G. navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a zároveň uviedol, že súd by mal vychádzať z potencionality príjmu.
15./ Zo správy daňového úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 25.10.2022 súd zistil, že neevidujú daňové priznania u U. za obdobie rokov 2020 a 2021.
16./ Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17./ Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18./ Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19./ Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 20./ Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 21./ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
27./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28./ Súd vykonal dokazovanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, na základe, ktorých rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V konaní mal za preukázané, že manželstvo je rozvrátené a neplní svoj účel. Medzi manželmi došlo k trvalému citovému odcudzeniu a rozvratu manželstva, preto tu nie je šanca na obnovu manželského spolužitia. Z tohto dôvodu je tento zväzok v súčasnosti len formálnym, ktorý nevedie k podstate toho, prečo bol uzavretý, a to vytvorenie harmonického životného spoločenstva, v ktorom sú si manželia navzájom oporou. Navrhovateľkine presvedčenie o tom, že manželstvo neplní svoj účel a je hlboko rozvrátené je pevné , nemenné a vzhľadom k opakovanému pasívnemu postoja zo strany manžela mal súd za preukázané, že je tu daný dôvod na rozvod manželstva a súd toto manželstvo rozviedol tak, ako je uvedené vo výroku I rozsudku.
29./Súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu G. tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti a to tak, že zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V danom prípade vzhľadom na opakovaný pasívny postoj zo strany manžela, ktorý sa aj napriek výzvam súdu nevyjadril a nepredložil listinné dôkazy preukazujúce výšku svojich príjmových a majetkových pomerov, súd vychádzal z potencionálneho mesačného čistého príjmu za rok 2022 , ktorou je suma 743,- Eur, nakoľko otec si nesplnil povinnosť preukázať súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Oznámením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 352/2021 Z.z. bola na rok 2022 ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške 646 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Z údajov Štatistického úradu SR súd zistil, že priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca SR za rok 2022 tretí kvartál je suma 1295 eur brutto. Súd zobral do úvahy výšku potencionálneho príjmu a aj vzhľadom k predpokladaným možným výdajom otca považuje sumu výživného vo výške 150 eur za primeranú a za takú, ktorá je v jeho možnostiach. Matka spolu s partnerom ,s ktorým žijú spoločne dosahujú príjem cca 1100 eur, mesačné výdaje vo výške 1181 eur . Matka má okrem maloletej G., ktorá aj napriek tomu, že v júli 2022 dovŕšila 18 rokov veku , nie je zamestnaná a výdavky súvisiace s ňou činia sumu cca 300 eur mesačne, okrem toho výdavky na mal. syna TD. predstavujú sumu cca 180 eur mesačne a výdavky súvisiace s mal. G. sumu cca 200 eur mesačne. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam súd uplatnil princíp potencionality v zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine a ako potencionálny príjem otca bral do úvahy príjem vyrátaný ako priemer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou mesačnou mzdou v národnom hospodárstve, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III rozsudku. 30./ Stretávanie sa otca s maloletou G. neupravil, a to na žiadosť matky a aj vzhľadom k tomu, že otec nejaví záujem o stretávanie sa s dcérou a maloletá má vytvorený vzťah s priateľom svojej matky, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku IV rozsudku.
31./ Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28./ S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnený podať odvolanie manžel, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).