Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1506-2015.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1506/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: H., nar. X. X. XXXX, bytom L., zast. zákonnou zástupkyňou H., nar. XX. X. XXXX, bytom L., proti povinnému: V., nar. XX. X. XXXX, bytom P., zast. JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie dlžného výživného vo výške 160,- eur a bežného výživného od 1. 5. 2015 vo výške 80,- eur mesačne, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 101/2015, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú . Exekúcia je n e p r í p u s t n á. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Súd určuje, že p o v i n n ý p l a t í trovy exekúcie vo výške 50,99 eur. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Súdny exekútor je p o v i n n ý vrátiť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 100 eur na číslo účtu 7000160225/8180, VS: 1012015, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 23. 4. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 101/2015 na vymoženie dlžného výživného vo výške 160,- eur a bežného výživného od 1. 5. 2015 vo výške 80,- eur mesačne, priznaného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/6/2015-14 zo dňa 25. 2. 2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 057295 zo dňa 27. 4. 2015, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 160,- eur a ďalej 80,- eur mesačne od 1. 5. 2015 a trovy exekúcie.
Dňa 1. 6. 2015 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného, ktorým tento podal námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Povinný vo včas podaných námietkach uviedol, že nemal vôbec vedomosť o exekučnom konaní a vyživovaciu povinnosť si plnil dobrovoľne, aj bez hrozby prípadnej exekúcie, a do dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uhradil dňa 14. 4. 2015 sumu 80,- eur za mesiac apríl 2015, dňa 24. 4. 2015 sumu 80,- eur za mesiac marec 2015 a dňa 13. 5. 2015 sumu 80,- eur za mesiac máj 2015. Dňa 14. 3. 2015 matke maloletej odovzdal sumu 160,- eur, ktorá mala byť na výživné za mesiac február a marec 2015, matka maloletej mu však nevystavila doklad o úhrade. Toto tvrdenie nepriamo preukazuje aj to, že v uvedený deň vybral kartou sumu 150,- eur z účtu, nakoľko nemal v hotovosti potrebnú výšku peňažných prostriedkov, ku ktorej doložil ešte 10,- eur, ktoré mal v hotovosti. Celé exekučné konanie je vyvolané matkou maloletej, aby povinnému škodila. Až do polovice apríla 2015 bývali spolu, povinný uhrádzal všetky náklady. Výživné za mesiac marec 2015 uhradil duplicitne. V čase, keď sa dozvedel o exekúcii, mal výživné za marec a apríl 2015 uhradené, a dňa 13. 5. 2015 zaplatil výživné za máj 2015, pričom omylom uviedol mesiac apríl. Po doručení upovedomenia osobne navštívil exekútorský úrad spolu so svojím otcom, kde mu bolo oznámené, že musí zaplatiť trovy
exekútora, aby mu bol odblokovaný účet. Trovy exekúcie uhradil otec povinného spolu so sumou 80,- eur výživného, ktorú mu dal povinný. Vzhľadom na to, že má výživné v čase podania námietok uhradené aj za mesiac máj a jún 2015, neexistuje dôvod, aby bolo vedené exekučné konanie proti jeho osobe do budúcnosti, takto vedená exekúcia by bola neprípustná. K oneskoreniu s úhradou výživného došlo len nedopatrením, nakoľko pracuje v zahraničí a svoju vyživovaciu povinnosť má záujem plniť si riadne a včas. Dôvodnosť vymáhania výživného do budúcna prostredníctvom exekúcie môže byť daná len vtedy, ak by si opakovane neplnil vyživovaciu povinnosť, nie je spravodlivé viesť exekúciu na bežné výživné od 1. 5. 2015 do budúcna, keď si výživné platil, preto povinný navrhol exekúcie aj v časti vymáhania bežného výživného zastaviť. Vzhľadom na uvedené žiadal povinný, aby súd v celom rozsahu námietkam voči exekúcii vyhovel a následne exekučné konanie proti jeho osobne zastavil.
Povinný zároveň predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce úhradu sumy 80,- eur dňa 14. 4. 2015, sumy 80,- eur dňa 24. 4. 2015 a sumy 80,- eur dňa 13. 5. 2015, popis obratu z 14. 3. 2015 - výber kartou v sume 150,- eur, a príjmový pokladničný blok súdneho exekútora na sumu 829,03 eur zo dňa 22. 5. 2015.
Zákonná zástupkyňa oprávnenej na výzvu súdu uviedla, že nakoľko povinný nezaplatil výživné za február a marec 2015, bola nútená podať na neho exekúciu. Prvé výživné zaplatil až s dvojmesačným oneskorením dňa 14. 4. 2015 v sume 80,- eur. V tom čase ho upovedomila o začatí exekúcie, dňa 24. 4. 2015 jej poslal druhé výživné v sume 80,- eur, tretie poslal až dňa 13. 5. 2015 s dodatkom, že je to za apríl. Štvrté výživné zaslal oprávnenej súdny exekútor dňa 25. 5. 2015. Povinný si v námietkach dosť protirečí, uvádza, že jej dňa 24. 4. 2015 poslal zameškané výživné za marec a vzápätí tvrdí, že mala dňa 14. 3. 2015 prevziať sumu 160,- eur, čo je spochybniteľné, zákonná zástupkyňa túto sumu nikdy od povinného neprevzala. Povinný si je dobre vedomý, že výživné sa má posielať na účet alebo poštou, bez dokladu by jej nedal ani cent. K oneskoreniu platenia uviedla, že internet banking funguje aj v zahraničí. Faktom je, že povinný v čase podania exekúcie dlhoval výživné za dva mesiace v sume 160,- eur, preto podaná exekúcia je opodstatnená, a povinný sa z nej poučí a do budúcna si bude plniť vyživovaciu povinnosť pravidelne a včas. Zákonná zástupkyňa oprávnenej tiež predložila súdu výpisy z účtu o úhrade 80,- eur poistného z 14. 4. 2015, 13. 5. 2015, 25. 5. 2015 a 24. 4. 2015.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, ak nastali po vzniku exekučného titulu, teda po dni jeho vydania a do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia. Exekučný titul, vykonateľné rozhodnutie v predmetnej exekúcii je podľa § 41 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/6/2015-14 zo dňa 25. 2. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 3. 2015. Na základe exekučného titulu mal povinný prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou 80,- eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 1. 2. 2015. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a bolo zároveň preukázané listinnými dôkazmi, že povinný uhradil štyri splátky výživného vo výške 80,- eur, a to 14. 4. 2015, 24. 4. 2015, 13. 5. 2015 a 22. 5. 2015 poslednú splátku na exekútorskom úrade, ktorú súdny exekútor vyplatil matke maloletej dňa 25. 5. 2015. Zaplatenie sumy 160,- eur dňa 14. 3. 2015 povinný nijako nepreukázal, keď skutočnosť, že peniaze vybral z účtu nepreukazuje, že by tieto skutočne boli použité na úhradu dlžného výživného. Matka maloletej naopak tvrdila, že túto platbu neobdržala. Súd tak vychádzal len z vyššie uvedených štyroch platieb spolu vo výške 320,- eur, z ktorých prvá (za mesiac február 2015) sa uskutočnila ešte pred začatím exekučného konania, zvyšné tri až po jeho začatí. Povinný včas dobrovoľne nesplnil výživné uložené vykonateľným rozhodnutím súdu, a dostal sa do omeškania so zaplatením dávok výživného splatných dňa 15. 3. 2014 a 15. 4. 2014. Povinný bol v omeškaní s úhradou splatného výživného, preto boli naplnené podmienky predpokladané ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúcia sa začala dôvodne. Pokiaľ povinný uvádzal, že uhradil zameškané výživné ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, teda skôr, ako získal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii, je táto skutočnosť v konaní o námietkach proti exekúcii nerozhodná, nakoľko súd skúma splnenie podmienok § 38 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu začatia exekučného konania, t. j. v prejednávanej veci ku dňu 23. 4. 2015. Povinný síce nemal vedomosť o exekúcii, mal však nepochybne vedomosť o existencii nezaplateného výživného. Vzhľadom na uvedené súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že povinný uhradil 4 splátky výživné, a to za mesiace február až máj 2015. Tieto skutočnosti preukazujú predložené listinné dôkazy a medzi účastníkmi neboli sporné. Nakoľko zameškané výživné povinný uhradil a k máju 2015 plnil svoju vyživovaciu povinnosť, ďalšie vykonávanie exekúcie by nebolo spravodlivé, pretože sa v exekúcii vymáha už iba bežné výživné. Navyše Exekučný súd môže zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ako aj exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa exekúcia vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne a zároveň existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný pre omeškanie s dvomi dávkami výživného po tom, ako povinný za prvé tri mesiace, keď mu bola vyživovacia povinnosť určená, zaplatil len jedno výživné, aj to až po takmer dvoch mesiacoch od jeho splatnosti, dňa 14. 4. 2015. Po začatí exekučného konania však povinný uhradil dňa 24. 4. 2015 zameškané výživné splatné v mesiaci marci 2015, a dňa 13. 5. 2015 zameškané výživné splatné v mesiaci apríli 2015. Povinný sa síce dostal do omeškania aj s výživným za mesiac máj 2015, keď toto zaplatil až 22. 5. 2015 na exekútorskom úrade, súd však v tomto prípade prihliadol ku skutočnosti, že povinný za pomerne krátky čas od 14. 4. 2015 do 22. 5. 2015 zaplatil štyri dávky výživného, takže je tu predpoklad, že povinný bude ďalej už riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť. K tomuto názoru sa ostatne priklonila aj samotná matka maloletej, keď uviedla, že povinný sa z exekúcie poučí a do budúcna si bude vyživovaciu povinnosť plniť pravidelne a načas. Vzhľadom na charakter vymáhanej povinnosti nie je možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a táto by vlastne pokračovala, pokiaľ by trvala vyživovacia povinnosť povinného, ibaže by oprávnený podal návrh na jej zastavenie. Takýmto postupom by sa podľa názoru súdu neprimerane zasahovalo do práv a oprávnených záujmov povinného, nakoľko exekúcia proti nemu by pokračovala napriek skutočnosti, že by riadne a včas plnil svoju povinnosť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a túto zastavil.
Pre úplnosť súd dodáva, že určitou sankciou pre povinného za nepravidelné uhrádzanie výživného je skutočnosť, že znáša trovy exekúcie. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie nie je prekážkou pre podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, že si povinný prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas.
Súdny exekútor určil v upovedomení o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie vo výške 749,03 eur (odmena súdneho exekútora 609,19 eur, hotové výdavky 15,- eur a daň z pridanej hodnoty 124,84 eur). Tieto trovy povinný uhradil dňa 22. 5. 2015 v plnej výške, ako to preukazuje príjmový pokladničný doklad súdneho exekútora.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Trovy exekúcie síce vyčísľuje súdny exekútor, avšak ust. § 200 ods. 5 výslovne ukladá súdu rozhodnúť pri zastavení exekúcie o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko povinný uhradil zameškané výživné až po začatí exekučného konania, mal súd preukázané, že exekúcia sa začala dôvodne, a z týchto dôvodov vyslovil, že trovy exekúcie platí povinný.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška o odmenách exekútorov“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Exekučný súd je pri rozhodovaní o výške priznanej odmeny za výkon exekučnej činnosti povinný posudzovať spôsob výpočtu priznanej odmeny aj z hľadiska § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní súdu je potrebné posúdiť úkony súdneho exekútora a ich náročnosť, pričom kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora nemôže byť suma, pre ktorú sa exekúcia viedla (vrátane v budúcnosti splatných dávok), ale iba suma skutočne vymožená, ako to uvádza aj ust. § 4 ods. 1 vyhlášky. Inými slovami, bolo by neúčelné určiť odmenu súdneho exekútora v každom prípade zo sumy trojročného plnenia, a takýto postup by bol zároveň v rozpore s účelom a zmyslom Exekučného poriadku a vyhlášky, ktoré majú povinného motivovať k dobrovoľnej úhrade vymáhanej pohľadávky. Ak by mal povinný pre omeškanie s platbou čo i len jedného výživného uhrádzať odmenu súdneho exekútora z trojročného plnenia bez ohľadu na následné dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti, nebol by nijako motivovaný svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Preto je potrebné vykladať ust. § 4 ods. 2 vyhlášky nie v tom zmysle, že určuje odmenu súdneho exekútora pri každej exekúcii na opakujúce sa plnenie, ale že stanovuje maximálny strop pre odmenu súdneho exekútora pri takejto exekúcie, a to odmenu vypočítanú z trojročného vymoženého plnenia.
Vzhľadom na uvedené zákonná výška odmeny súdneho exekútora nie je v predmetnej veci suma 609,19 eur vyčíslená súdnym exekútorom, ale suma 33,19 eur. Otázku toho, z akej sumy sa vypočíta odmena súdneho exekútora, rieši ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Za úhradu pohľadávky pred uplynutím lehoty na podanie námietok má súdny exekútor nárok na odmeny vo výške 10% z takto uhradenej sumy, avšak nemá nárok na odmenu zo sumy zaplatenej pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je tak suma 160,- eur, nakoľko poverenie
bolo súdnemu exekútorovi doručené 30. 4. 2015 a po tomto dátume povinný uhradil ešte dve dávky výživného spolu vo výške 160,- eur. Nakoľko išlo o úhradu v zákonnej štrnásťdňovej lehote od doručenia upovedomenia, má súdny exekútor nárok na odmenu v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a § 5 ods. 2 vyhlášky len vo výške 50% odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, v prejednávanej veci v minimálnej výške 33,19 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor má okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti podľa § 22 vyhlášky o odmenách exekútorov nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Na základe predloženého exekútorského spisu uznal súd ako účelne a preukázateľne vynaložené hotové výdavky súdneho exekútora poštovné za doručovanie: žiadosť o udelenie poverenia (0,45 eur), upovedomenie o začatí exekúcie povinnému a oprávnenej (3,10 eur), príkaz na začatie exekúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. (1,40 eur), príkaz na začatie exekúcie zamestnávateľ (1,40 eur), zrušenie príkazu (1,40 eur), predloženie námietok a exekútorského spisu súdu (1,55 eur), spolu 9,30 eur.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 42,49 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 8,50 eur. Celkom tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie vo výške 50,99 eur, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eur, náhrada poštovného 9,30 eur a DPH 8,50 eur.
Súd v súlade s ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku určil, že trovy exekúcie vo výške 50,99 eur platí povinný. Pokiaľ povinný žiadal, aby súd uložil súdnemu exekútorovi vrátiť zložené trovy exekúcie, nie je exekučný súd príslušný o tomto rozhodovať. Ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku splnomocňuje exekučný súd len na určenie, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Povinný v podaných námietkach uviedol, že žiada priznať trovy konania, ktoré mu v predmetnom exekučnom konaní vznikli. Exekučný poriadok síce výslovne zakotvuje len nárok povinného na náhradu trov konania o námietkach, ktorým sa vyhovelo, to však nevylučuje nárok povinného na náhradu trov konania aj v iných prípadoch, ktorý sa posudzuje subsidiárne podľa ustanovení O. s. p. V prejednávanej veci sa však exekúcia začala dôvodne a súd túto zastavuje len z dôvodu dodatočného zaplatenia dlžného výživného pre vymáhanie bežného výživného do budúcnosti. Nakoľko sa exekúcia začala dôvodne, je za úspešného účastníka potrebné považovať v tomto prípade oprávnenú, preto súd povinnému náhradu trov konania nepriznal. Navyše, tieto neboli z jeho strany ani vyčíslené.
Súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia požiadal tunajší súd o priznanie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Zo spisu vyplýva, že vyššia súdna úradníčka nariadila učtárni Okresného súdu Liptovský Mikuláš poukázať súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 100,- eur. Preddavok bol súdnemu exekútorovi vyplatený dňa 29. 4. 2015. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie a súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie, je povinný vrátiť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš preddavok vo výške 100,- eur, a to na číslo účtu 7000160225/8180, VS: 1012015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.