Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-148-2014.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/148/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, J., proti odporkyni: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, J., v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu odporkyne sumou 30 € mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.11.2014. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.7.2013 v časti o výživnom na odporkyňu.
II. Súd konanie v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti u odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.7.2013 z a s t a v u j e.
III. Súd vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 12.11.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni, alternatívne pre prípad, že by súd v konaní zistil pretrvávajúce dôvody vyživovacej povinnosti, tak žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti k odporkyni zo sumy 135,- Eur na sumu 27,- Eur mesačne. Ako dôvod uviedol, že kvôli svojej nepriaznivej situácii bol od 01.11.2014 nútený pozastaviť svoje živnostenské oprávnenie a v súčasnosti je nezamestnaný a je uchádzačom o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove.
Protinávrhom odporkyne doručeným súdu dňa 26.02.2015 sa odporkyňa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa zo sumy 135,- Eur na sumu 170,- Eur mesačne a zároveň sa vyjadrila, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko navštevuje vysokú školu.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.06.2015, na ktorom vypočul účastníkov konania. Navrhovateľ uviedol, že na zrušení výživného netrvá a v tejto časti berie návrh späť. Návrh upresnil o zníženie výživného a zároveň uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 30,- Eur. Súd na tomto pojednávaní uznesením rozhodol o pripustení zmeny návrhu : v tomto znení: "Súd znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa I. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, J. k odporkyni T. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, J. určenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.7.2013 z pôvodných 130 € mesačne na 30 € mesačne, a to od podania návrhu."
Navrhovateľ na pojednávaní tiež uviedol, že v súčasnosti si svoju vyživovaciu povinnosť plní, požičiava si peniaze od svojej matky, ktorá je dôchodkyňa. Momentálne býva v rodinnom dome so svojou priateľkou v E., okres O., ktorá je aj vlastníčkou rodinného domu. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú aj jej dvaja synovia. Ohľadne svojho zamestnania uviedol, že nikde nepracuje, má zdravotné problémy a nemá žiaden príjem. Pracoval v stavebnom priemysle ako obkladač, no má zdravotné problémy. Všetky výdavky za bývanie a stravu hradí jeho priateľka, ktorá je samostatne zárobkovo činná osoba. Navrhovateľ ako svoje mesačné výdavky uviedol, že platí úver vo výške 145 € mesačne, ktorý si brali ešte za trvania manželstva s bývalou manželkou, mobilný telefón 15-20 € mesačne, hygienické potreby, ktorých výšku nevie vyčísliť. S dcérou nekomunikuje od rozvodu manželstva t.j. 2013 a nad rámec výživného neplatí dcére žiadne výdavky. Tiež uviedol, že s pôvodne s čiastkou výživného vo výške 135,- Eur nemôže riadne žiť a pokiaľ mal živnosť mal výdavky ešte vyššie.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zastavením konania v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko stále študuje. K návrhu o zníženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa uviedla, že toto je účelové, pretože 16 rokov žila s navrhovateľom v jednej domácnosti, kedy tiež mal zdravotné problémy a na úrade práce nikdy nebol evidovaný, vždy mal prácu. Prvé výživné jej bolo určené, keď bola ešte na strednej škole v r. 2013 a keďže teraz je študentkou vysokej škole jej výdavky sa zdvojnásobili, preto vzájomným návrhom navrhuje zvýšenie výživného na sumu 170 € od podania návrhu. Medzi jej výdavky patrí dennodenné cestovné do školy Trstená - Ružomberok a späť 50 € mesačne, hygiena 20 € mesačne, ošatenie 20€ mesačne, telefón 15 € mesačne, strava v škole 50€ mesačne. Má výdavky ešte na školu, skriptá a knihy okolo 30 € mesačne. Nakoľko študuje v dennej forme tak v školskom roku nemá žiadny príjem, v lete plánuje pracovať ako brigádnička.
Čo sa týka zníženia výživného, ktoré navrhovateľ navrhuje uviedla, že v obore v ktorom pracuje je veľa pracovných pozícií, ktoré môže využiť.
Oboznámil sa s rozsudkom OS Námestovo č.k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.07.2013, návrhom z čl. 1-3, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo čl. 9, vyjadrením odporkyne + vzájomným návrhom čl. 10, potvrdením štúdia na vysokej škole čl. 11, vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy o výživnom voči odporkyni bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.07.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživy vtedy maloletej odporkyne sumou vo výške 135,- Eur mesačne , vždy do každého 15. dňa vopred do rúk matky , počnúc dňom 22.03.2013.
Príjem navrhovateľa sa od poslednej úpravy výživného výrazne zmenil, nakoľko ako uchádzač o zamestnanie nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a nemá ani žiadny iný príjem. Žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho priateľkou aj jej dvoma synmi a všetky výdavky za bývanie a stravu hradí jeho priateľka. Jeho mesačné výdavky sú úver vo výške 145 € mesačne, ktorý si brali ešte za trvania manželstva s bývalou manželkou, mobilný telefón 15-20 € mesačne a výdavky na hygienické potreby. Odporkyňa je od 09.03.2014 študentkou vysokej školy v Ružomberku v dennej forme, teda sa zvýšili aj jej potreby v porovnaní s potrebami, ktoré mala ako študentka strednej školy v čase súdom schválenej rodičovskej dohody zo dňa 10.07.2013. Ako študentka dennej formy nemá počas školského roka žiadny príjem a ako sa vyjadrila na pojednávaní tak má v pláne počas letných prázdnin brigádovať. Medzi jej výdavky patrí dennodenné cestovné do školy Trstená - Ružomberok a späť 50 € mesačne, hygienické potreby 20 € mesačne, ošatenie 20€ mesačne, telefón 15 € mesačne, strava v škole 50 € mesačne, skriptá a knihy 30 € mesačne.
Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodinne, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodinne, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodinne, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodinne, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodinne, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodinne, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodinne, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p."), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru).
Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich.
Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom na základe zmeny pomerov. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine. Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je
povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov a to tým, že na jednej strane že stratil akýkoľvek príjem, je nezamestnaný a žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, na ktorej chod neprispieva. Na druhej strane ako navrhovateľ uviedol trpí zdravotnými problémami, ktoré mu bránia sa zamestnať v stavebnom priemysle, nakoľko má problém s kolenom a nemôže kľačať. Na strane odporkyne od posledného rozhodnutia došlo taktiež k podstatnej zmene pomerov, nakoľko je od 03.09.2014 študentkou vysokej školy v dennej forme a z tohto dôvodu sa jej zvýšili náklady na jej potreby hlavne spojené so štúdiom a sama nemá žiadny príjem.
Súd prihliadal na potreby odporkyne, ktorej potreby a náklady v súvislosti s denným štúdiom na vysokej škole mimo jej bydliska vzrástli, avšak súd v tomto prípade musí prihliadať na možnosti a schopnosti otca odporkyne - navrhovateľa, ktorý tak ako bolo v tomto konaní preukázané, je nezamestnaný, uchádza sa o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a kvôli zdravotným problémom má aj obmedzené možnosti sa zamestnať a prihliadal najmä na to, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Preto súd rozhodol o znížení výživného a zamietnutí vzájomného návrhu odporkyne na zvýšenie výživného, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.7.2013 v časti o výživnom na odporkyňu.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým bolo späťvzatie návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/24/2013-78 zo dňa 10.7.2013 vykonaný na pojednávaní dňa 18.06.2015, súd potom rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľ ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči odporkyni, avšak žiadne trovy mu nevznikli ani si ich neuplatnil, preto mu súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).