Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/72/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 18. júna 2015 prejednal odvolanie okresného prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. z 21.10.2014 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Čadca bol obžalovaný E. E. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. zo 4.12.2013, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe:

dňa 28.11.2012 v presne nezistenom čase, počas denných hodín, v B. X. L., okr. Čadca, na chodníku v smere centrum v miestnej časti K., asi 50-60 m od rodinného domu č. XXX, po krátkom rozhovore s Z. S., fyzicky napadol Z. S. tak, že ho silnou intenzitou udrel doskou dlhou cca 60 cm najmenej jedenkrát zozadu po chrbte cez pravé rameno a následne najmenej jedenkrát zozadu do oblasti rebier pravého boku, následkom týchto úderov spadol Z. S. na zem, čím utrpel zranenie - trieštivú zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov a čiastočným vykĺbením hlavice ramennej kosti, pričom porucha zdravia a PN u Z. S. trvala 9 týždňov,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že v priebehu trestného konania poškodený Z. S. od počiatku, teda od podania trestného oznámenia v priebehu prípravného konania i na hlavnom pojednávaní zotrval na skutočnosti, že zranenie mu spôsobil práve obžalovaný E. E. tam uvedeným spôsobom. Na týchto skutočnostiach zotrval i pri konfrontácii s obžalovaným a v priebehu celého konania nebolo zistené, že by v tom čase Z. S. napadla fyzicky iná osoba. Keďže u poškodeného Z. S. bolo objektívne zistené zranenie popísané v znaleckom posudku a z výpovede poškodeného vyplýva, že mu toto zranenie spôsobil obžalovaný, okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky

prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, najmä zásad ústnosti, priamosti a bezprostrednosti. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný E. E. mal dňa 28.11.2012 v presne nezistenom čase, počas denných hodín v B. X. L., okr. Čadca, blízko pri bydlisku poškodeného Z. S. tohto udrieť silnou intenzitou doskou dlhou približne 60 cm, a to minimálne 2-krát, jedenkrát po chrbte a ramene a druhýkrát po oblasti rebier, čím mal poškodenému spôsobiť zranenie

- trieštivú zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov a čiastočným vykĺbením hlavice ramennej kosti, pričom liečenie tohto zranenia u poškodeného si vyžiadalo 9 týždňov. V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Z trestnej činnosti obžalovaného usvedčoval svojou výpoveďou iba poškodený Z. S., pričom obžalovaný spáchanie tohto trestného činu od počiatku popieral.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukáže všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si navzájom neodporuje o podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému. Po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu súd postupom v zmysle ustanovenia podľa vnútorného presvedčenia sa rozhodne, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá nie je vierohodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým oslobodil obžalovaného E. E. spod obžaloby, podrobne a logicky odôvodnil, vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach a podrobne rozviedol, prečo neuveril výpovedi poškodeného Z. S., resp. túto jeho výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú.

Krajský súd sa s týmto hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Výpoveď svedka poškodeného Z. S. nebola potvrdená ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, najmä čo sa týka času spáchania skutku, ale aj spôsobu vzniku jednotlivých zranení. Poškodený spočiatku tvrdil, že ku skutku malo dôjsť okolo 10.00 hod. v doobedňajších hodinách, pričom z výpovede svedka H. L., synovca poškodeného vyplýva, že tento pomáhal svojmu strýkovi dostať sa z cesty domov okolo 14.30 hod. V čase keď pomáhal tento svedok svojmu strýkovi prejsť do jeho bydliska,

v blízkosti nikde nevidel obžalovaného a taktiež ani nevidel latu, ktorou by mal obžalovaný poškodeného udrieť. Okrem matky poškodeného a neznámej mladej ženy sa na mieste činu nikto iný nenachádzal.

Znaleckým dokazovaním bolo vylúčené tvrdenie poškodeného, že k predmetnému zraneniu došlo úderom zo strany obžalovaného, a to latou dlhou približne 60 cm. Takýto spôsob vzniku zranenia znalec jednoznačne vylúčil. Na druhej strane ak by poškodený v dôsledku úderov zo strany obžalovaného spadol na zem, museli by sa nájsť na tele poškodeného aj hematómy po priamom údere latou do oblasti ramena, resp. rebier. Takéto zranenie u poškodeného však objektívne zistené nebolo.

Na podklade uvedených skutočností krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru, že zranenie si poškodený spôsobil sám, bez zapríčinenia inej osoby. Tomuto záveru nasvedčuje najmä znalecké dokazovanie, ktoré bolo učinené v tomto konaní.

Keďže po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a ich náležitom vyhodnotení zostali pochybnosti, či obžalovaný E. E. uvedený skutok v obžalobe spáchal, okresnému súdu nie je možné nič vytknúť, keď v zmysle ust. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné, a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.