Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Tatranet Real, s.r.o., so sídlom M. Madačova 1943/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 44068638, zastúpeného JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš proti žalovanému H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D.U. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné o zaplatenie 2000,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2000,-eur spolu s 5,25% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2000,-eur od 17.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 24.10.2014 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2000,-eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že dňa 30.9.2013 uzavrel ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní označenú ako „Objednávka na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti neexkluzívna“. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal v prospech žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, vrátane vykonania ďalších s tým súvisiacich úkonov a žalovaný sa zaviazal za túto činnosť zaplatiť žalobcovi províziu. V článku II bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak na základe činnosti žalobcu dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy žalovaný uhradí žalobcovi províziu vo výške 2000,-eur. Túto províziu sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi aj v prípade ak žalovaný uzatvorí bez ďalšej súčinnosti žalobcu kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú mu žalobca označil ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca na základe tejto zmluvy vykonával aktívne sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzatvoriť kúpnu (alebo inú scudzovaciu) zmluvu. Dňa 07.11.2013 o 15.15 hod. sprostredkoval v prospech žalovaného osobnú ohliadku bytu so záujemkyňou M. D.. Po vykonaní ohliadky žalovaný informoval žalobcu e-mailom dňa 10.12.2013, že predmetná nehnuteľnosť už nie je na predaj. Žalovaný následne uzatvoril kúpnu zmluvu na byt s A. D. a M. D. a to v príčinnej súvislosti so žalobcom poskytovanými službami. Je zrejmé, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sprostredkovateľskej činnosti s treťou osobou a to aj napriek skutočnosti, že žalobca svojou činnosťou obstaral žalovanému záujemcov na kúpu nehnuteľnosti. Žalovaný tým porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo sprostredkovateľskej zmluvy, pretože podľa zmluvy čl. II bod 4 zmluvy žalobca má v takomto prípade právo na zaplatenie provízie. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 17.4.2014 na zaplatenie provízie v sume 2000,-eur. Žalovaný na výzvu prostredníctvom právneho zástupcu zaslal stanovisko zo dňa 13.5.2014, v ktorom rozporoval platnosť sprostredkovateľskej zmluvy a zároveň aj uplatnený nárok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov L. N., M. D., A. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a to: Objednávka na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti neexkluzívna zo dňa 30.9.2013, záznamom o poskytnutí informácií o nehnuteľnosti alebo vykonanej obhliadke zo dňa 07.11.2013, predsporovou výzvou zo dňa 17.4.2014, stanoviskom k predsporovej výzve zo dňa 13.5.2014 a ďalšími listinami a vyjadreniami účastníkov konania tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 30.9.2013 podpísali žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako objednávateľom neexkluzívnu objednávku na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Z článku I. objednávky vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX správy katastra Humenné, okres Humenné, obec Humenné a že si týmto objednáva sprostredkovanie predaja týchto nehnuteľností prostredníctvom sprostredkovateľa Tatranet Real, s.r.o. a tomu udeľuje plnú moc na sprostredkovanie ich predaja. Sprostredkovateľ, t.j. žalobca sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby objednávateľ mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu (alebo inú scudzovaciu zmluvu) na nehnuteľnosť s treťou osobou.

V článku II objednávky je uvedená požadovaná cena za nehnuteľnosti vo výške 450000,-eur s tým, že v prípade že na základe činnosti žalobcu dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, uhradí mu objednávateľ províziu vo výške 2000,-eur s tým, že táto provízia nadobúda platnosť dňom uzatvorenia sprostredkovávanej zmluvy medzi objednávateľom a kupujúcim a splatná je dňom pripísanie kúpnej ceny na účet objednávateľa.

Podľa bodu 4 článku II objednávky sprostredkovateľ má nárok na províziu aj za predpokladu, že k podpisu zmluvy došlo po skončení platnosti objednávky, ak k uzavretiu zmluvy došlo v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa. Objednávateľ sa v tomto ustanovení zaviazal vyplatiť sprostredkovateľovi províziu v plnej výške aj v prípade, ak uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu (alebo inú scudzovaciu zmluvu) s treťou osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy. Sprostredkovateľovi podľa tohto ustanovenia vzniká nárok na províziu rovnako v prípade, ak objednávateľ uzavrie kúpnu (alebo inú scudzovaciu zmluvu) s osobou, s osobou, ktorá je majetkovo alebo personálne prepojená s osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy. V prípade nejasností o nároku sprostredkovateľa na províziu bude ako dôveryhodný a akceptovateľný doklad postačovať Záznam o vykonanej obhliadke, resp. emailová alebo telefonická komunikácia s budúcim kupujúcim.

Zo záznamu o poskytnutí informácií o nehnuteľnosti alebo vykonanej obhliadke zo dňa 07.11.2013 vyplýva, že žalobca dňa 07.11.2013 o 15,15 hod. vykonal so záujemkyňou M. D. obhliadku predmetných nehnuteľností.

Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že dňa 08.11.2013 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 07.11.2013 o 15,15 hod. bol s pani D. na obhliadke jeho bytu a svoje stanovisko mu majú dať do 15.11.2013.

Dňa 10.12.2013 žalovaný emailom žalobcovi oznámil, že byt už nie je na predaj.

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 20.01.2014 vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2013 sa bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností stali M. D. a A. D..

Predsporovou výzvou zo dňa 17.4.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sprostredkovateľskej provízie vo výške 2000,-eur v súlade s článkom II bod 1 „Zmluvy“.

Žalovaný zaslal žalobcovi stanovisko zo dňa 13.5.2014 k predsporovej výzve, v ktorom uviedol, že je pravdou, že s ním podpísal neexkluzívnu objednávku na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti avšak podľa jeho názoru medzi nimi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní a to nielen pre nedostatok formy, ale najmä preto, že predmetnú objednávku podpísal len jeden z majiteľov nehnuteľnosti, ktorého podiel predstavuje jednu polovicu. Objednávka teda nie je podpísaná druhým spolumajiteľom predmetného bytu p. Y. I. a z tohto dôvodu je tento právny úkon označená ako objednávka absolútne neplatný. Naviac objednávka je označená ako neexkluzívna, čo možno chápať jedine tak, že nehnuteľnosť môže byť predávaná aj prostredníctvom iných realitných kancelárií alebo

sprostredkovateľov, či priamo predávajúcim. Okrem toho objednávateľ medzičasom oznámil emailom sprostredkovateľovi svoju vôľu ukončiť vzájomnú spoluprácu. Z týchto dôvodov žalobcovi žiadna provízia neprináleží a nebude mu vyplatená.

Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vypovedal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o sprostredkovaní predaja, vykonal činnosti, ktoré smerovali k obstaraniu záujemcu o kúpu nehnuteľnosti. Na základe tejto činnosti vykonal so záujemkyňou obhliadku predmetných nehnuteľností. Následne žalovaný žalobcovi oznámil, že byt už nie je na predaj a bez súčinnosti žalobcu uzatvoril so záujemkyňou kúpnu zmluvu. Podľa jeho názoru mu jednoznačne vznikol nárok na vyplatenie dohodnutej provízie. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluva je neplatná, lebo nebola podpísaná obidvoma spoluvlastníkmi, táto je nedôvodná. Sprostredkovateľská zmluva nie je zmluva, na základe ktorej by spoluvlastník disponoval s nehnuteľnosťou a teda jej uzavretie nevyžaduje podpis všetkých spoluvlastníkov. Uviedol, že v ich spoločnosti sa bežne uzatvárajú zmluvy o sprostredkovaní, pričom sa uzatvárajú zmluvy neexkluzívne nevýhradné a exkluzívne výhradné. Pri exkluzívnej zmluve je akýkoľvek predaj robený prostredníctvom sprostredkovateľa, bez ohľadu na to, kto zabezpečil kúpnu zmluvu. Pri neexkluzívnej zmluve sa sprostredkovaním môžu zaoberať viaceré realitné kancelárie, prípadne aj sám predávajúci. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt ponúkal na predaj na internete. Po určitom čase ho kontaktoval žalobca, že majú záujem sprostredkovať predaj tohto bytu. Zástupca žalobcu si prišiel byt obzrieť a nafotiť a ubezpečil ho, že pôjde o neexkluzívnu zmluvu, t.j. že si byt aj naďalej môže predávať sám prípadne prostredníctvom iných realitných kancelárií. S každou realitnou kanceláriou mal podpísanú zmluvu do 31.12. Potom každú realitku informoval emailom, že zmluvu ruší a jednoducho byt predal. Zmluvu so žalobcom podpísal pri obhliadke bytu zástupcom žalobcu v tomto byte. Brat, ktorý bol spoluvlastníkom bytu mu neskôr vyčítal, že ako mohol sám takúto zmluvu podpísať, že on nesúhlasí, aby bol predávaný prostredníctvom žalobcu a že si ho budú predávať sami. Pokiaľ ide o kupujúcich, ktorí sa stali novými vlastníkmi bytu, títo ho kontaktovali sami, nevie odkiaľ mali na neho kontakt. Nikdy nebol prítomný pri obhliadke bytu sprostredkovanej žalobcom, so záujemcom sa nikdy nestretol. Uviedol tiež, že sa necíti v tomto konaní pasívne legitimovaný, podľa neho by mala byť žalovaná pani D., pretože v zázname o poskytnutí informácií o nehnuteľnosti alebo vykonanej obhliadke zo dňa 07.11.2013 sa uvádza, že v prípade, ak záujemca alebo tretia, záujemcom sprostredkovaná osoba uskutoční prevod vlastníckych, nájomných alebo členských práv z prevádzanej nehnuteľnosti na svoju osobu bez účasti sprostredkovateľa, sa záujemca zaväzuje vyplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2000,- eur.

Svedok L. N. vypovedal, že pracoval pre žalobcu ako sprostredkovateľ a v septembri 2013 kontaktoval žalovaného, aby s ním prejednal možnosť uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy. Vysvetlil mu rozdiel medzi exkluzívnou a neexkluzívnou zmluvou a tento sa rozhodol pre neexkluzívnu zmluvy. Vysvetlil tiež žalovanému, že v prípade ak prídu s klientom, s ktorým bude následne uzatvorená zmluva, bude im patriť provízia. Dňa 07.11.2013 vykonal obhliadku predmetného bytu s pani D., otvoriť im prišla dcéra žalovaného. Nasledujúci deň o obhliadke informoval žalovaného s tým, že manželia D. sa majú vyjadriť, či majú záujem o kúpu alebo nie. Po určitom čase kontaktoval pani D., ktorú mu povedala, že o kúpu tohto bytu nemajú záujem a že si budú hľadať niečo iné. Neskôr mu žalovaný emailom zo dňa 10.12.2013 oznámil, že byt už nie je na predaj.

Svedkyňa M. D. vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s manželom kúpili od žalovaného a jeho brata byt, ktorý si ona našla na internete a aj cez realitku. Najprv si tento byt pozrela cez realitku, potom ho našla aj na internete. Telefonicky komunikovala so žalobcom a dohodla sa s ním na obhliadke bytu. Obhliadka trvala asi 10 minút a majitelia bytu tam prítomní neboli. Bola tam dcéra žalovaného a jej kamarátka. Pri obhliadke sa so žalobcom dohodla, že asi do týždňa im dá vedieť, či má záujem o kúpu tohto bytu, no už sa žalobcovi neozvala. Ten istý byt potom našla na internete a volala už priamo majiteľovi, s ktorým sa potom dohodli na jeho kúpe. Pri obhliadke bytu žalobca spomínal nejakú províziu a po obhliadke podpísala žalobcovi papier o tom, že obhliadka bytu bola vykonaná prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovanému povedala, že byt bola obzrieť prostredníctvom žalobcu, na čo reagoval tak, že veď byt našla na internete a teda so žalobcom nemá nič spoločné. Zmluvu potom uzavreli nie prostredníctvom žalobcu ale sami a to z dôvodu, že sa dohodli na cene nižšej asi o 3 - 4 tisíc eur.

Svedok A. D. uviedol, že chceli s manželkou kúpiť byt a keďže on chodil do práce, vhodný byt hľadala ona. Manželka mu hovorila, že sa kontaktovala s realitnou kanceláriou, on však bol pozrieť byt priamo so žalovaným a s jeho manželkou a vtedy sa aj na kúpe bytu dohodli.

Podľa sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 776 sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa § 777 záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Sprostredkovateľská zmluva podľa je neformálnou zmluvou. Uzatvára sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Predmetom zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. Záujemca uzatvára zmluvu sám, za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy. Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade pochybností o tom rozhodne súd na návrh niektorého účastníka. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy.

Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775 a spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách, telefonické rozhovory a pod.). Podľa § 776 sprostredkovateľ má právo na náhradu týchto nákladov len vtedy, keď to bolo výslovne dohodnuté.

Výška odmeny je vecou dohody zmluvných strán; jej výšku v prípade neprimeranosti nemôže upraviť súd. Keďže ani sprostredkovateľská zmluva nie je viazaná na určitú formu, nevyžaduje sa určitá forma ani na dohodu o určení výšky odmeny. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho pričinením dostaví sledovaný výsledok.

Úlohou sprostredkovateľskej zmluvy je len sprostredkovať uzavretie určitej zmluvy, to znamená nájsť potenciálneho zmluvného partnera na uzavretie tejto zmluvy a vytvoriť podľa možností, resp. dohody aj predpoklady na uzavretie zmluvy. Sprostredkovateľ pritom nevystupuje vo svojom mene a sprostredkúvanú zmluvu uzaviera sám záujemca. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy sprostredkovateľ nie je oprávnený konať za záujemcu.

V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.9.2013 riadne uzatvorená sprostredkovateľská zmluva v zmysle ust. a nasl. aj keď je označená ako „Objednávka na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti neexkluzívna“. Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby objednávateľ, t.j. žalovaný mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu (alebo inú scudzovaciu zmluvu) na nehnuteľnosť s treťou osobou a zároveň v prípade splnenia predmetu objednávky zabezpečiť aj ďalšie úkony ako je vyhotovenie písomného návrhu budúcej kúpnej zmluvy, vyhotovenie písomného návrhu kúpnej zmluvy, overenie podpisov na rovnopisoch prevodových zmlúv a vyhotovenie písomného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a žalovaný sa zaviazal v prípade, že na základe činnosti sprostredkovateľa dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy uhradiť mu províziu vo výške 2000,-eur.

Námietka žalovaného, že zmluva nebola platne uzatvorená z dôvodu, že nebola podpísaná obidvoma spoluvlastníkmi nehnuteľnosti neobstojí. Na základe zmluvy o sprostredkovaní ešte nedochádza k scudzeniu nehnuteľnosti, resp. na základe tejto zmluvy spoluvlastník, ktorý takúto zmluvu podpíše nemá právo disponovať s celou nehnuteľnosťou ani takéto právo nepresúva na tretiu osobu. Všetci spoluvlastníci musia byť však účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci. Na účinný prevod preto nestačí právny úkon jedného z nich, aj keď by bol urobený so súhlasom všetkých ostatných spoluvlastníkov. Žiadny právny predpis nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o sprostredkovaní účasť všetkých podielových spoluvlastníkov a preto je žalovaný ako podielový spoluvlastník, ktorý v tomto prípade zmluvu podpísal v konaní aj pasívne legitimovaný.

Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že by žaloba mala smerovať voči pani M. D., pretože v zázname o poskytnutí informácií o nehnuteľnosti alebo vykonanej obhliadke zo dňa 07.11.2013 sa uvádza, že v prípade, ak záujemca alebo tretia, záujemcom sprostredkovaná osoba uskutoční prevod vlastníckych, nájomných alebo členských práv z prevádzanej nehnuteľnosti na svoju osobu bez účasti sprostredkovateľa, sa záujemca zaväzuje vyplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2000,-eur ani táto námietka neobstojí, nakoľko tu ide o dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú prípadne si žalobca môže uplatňovať v samostatnom konaní.

Žalovaný namietal, že kupujúci ho vyhľadali sami a teda k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo v súvislosti s činnosťou vykonávanou žalobcom ani tento argument však neobstojí. Z predložených dokladov ako aj z výpovedí účastníkov i svedkov jednoznačne vyplynulo, že žalobca aktívne vykonával činnosť, na ktorú sa v zmluve zaviazal. Žalovaného informoval o tom, že so záujemkyňou M. D. vykonal obhliadku nehnuteľnosti, informoval ho o tejto konkrétnej záujemkyni s uvedením priezviska, ako aj o tom, že záujemkyňa mu má prípadný záujem o kúpu oznámiť cca v priebehu týždňa. Toto oznámil žalovanému emailom zo dňa08.11.2013, t.j. nasledujúci deň po vykonaní obhliadky. Z emailu žalovaného žalobcovi zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že byt už nie je na predaja a z listu vlastníctva č.XXXX vyplýva, že novými majiteľmi predmetnej nehnuteľnosti sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2013 stali M. D.Č. a A. D.. Svedkyňa pani D. vo svojej výpovedi potvrdila, že najskôr si predmetný byt pozrela cez realitku, t.j. cez stránku žalobcu, s týmto telefonicky komunikovala a dohodla sa s ním na obhliadke bytu. Až neskôr byt našla na internete a kontaktovala priamo žalovaného.

Sprostredkovanie predpokladá, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a výsledkom, teda uzavretím konkrétnej zmluvy je príčinná súvislosť. To znamená, že o sprostredkovanie ide iba vtedy, ak sa dostaví výsledok, t.j. samotné uzavretie zmluvy. Ak sa tento výsledok nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo. O sprostredkovanie nejde, aj keď sprostredkovateľ zo svojej strany urobil všetko, avšak k výsledku nedošlo, lebo sa strany nedohodli, hoci spolu rokovali alebo preto, že sa ani dohodnúť nechceli. Sprostredkovateľská zmluva je charakteristická tým, že je zmluvou odplatnou. Nárok na odmenu vznikne až dosiahnutím výsledku. Výsledok sa dosiahne tak, že záujemca uzavretie zmluvu s treťou osobou. Záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu, ak zmluva s treťou osobou bola uzatvorená pričinením sprostredkovateľa. Tu stačí aj oznámenie sprostredkovateľa, že osoba s ktorou bola neskoršie uzavretá zmluva je ochotná rokovať so záujemcom o uzavretí zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že výsledok zmluvy bol dohodnutý, t.j. na základe činnosti žalobcu došlo k odpredaju nehnuteľnosti a preto žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie dohodnutej provízie a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 2000,-eur vyhovel.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Takýmto vykonávacím predpisom je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Podľa nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku a to dňom nasledujúcom po dni kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože podľa článku II bod 1 zmluvy provízia je splatná dňom pripísania kúpnej ceny na účet objednávateľa, žalobca bol oprávnený uplatniť si aj úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, v akej si ho uplatnil, pretože takýto úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.