Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-43-2022.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený A. P., bytom B. XXX a osoby povinnej platiť výživné: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpený JUDr. Mgr. Lukášom Grežďom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Streďanská 1537/14, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. mája 2022, č.k. 1Pc/47/2021-328 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného z doterajších 180 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že na strane oprávnenej osoby - navrhovateľa, nedošlo v čase podania návrhu ani rozhodovania súdu k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti na neho zo strany otca. Súd uviedol, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na navrhovateľa (rozsudok z 08.01.2020) mal navrhovateľ 17 rokov a bol študentom strednej odbornej školy v I.. Otec navrhovateľa pracoval v Y., do miesta trvalého bydliska dochádzal každý víkend, pričom dosahoval čistý zárobok 1.700 eur mesačne. Okrem navrhovateľa mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mladším súrodencom navrhovateľa. Matka bola samostatne zárobkovo činná osoba s čistým mesačným príjmom cca 2.000 eur mesačne. Rovnako ako otec navrhovateľa mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti. V súčasnosti navrhovateľ žije s matkou, dvoma mladšími súrodencami a priateľom matky v spoločnej domácnosti, je naďalej študentom strednej školy v I., v školskom roku 2021/2022 4. ročníka. Súd považoval za preukázateľné a oprávnene vynaložené mesačné výdavky navrhovateľa spolu v sume 539 eur, a to obedy v škole v sume 33 eur mesačne, ďalšia strava mesačne 200 eur, príspevok do RZ 15 eur ročne, prax 20 eur mesačne, cestovné do školy 40 eur mesačne, mobil 25 eur mesačne, drogéria a lieky 20 eur mesačne, ošatenie a obuv 100 eur mesačne, školské pomôcky 150 eur ročne, pomerná časť nákladov na bývanie a spoločnú domácnosť. Súd nepovažoval za nevyhnutné výdavky navrhovateľa výdavky na posilňovňu, poistku, sporenie, testovanie na COVID, doučovanie, výživové doplnky a vreckové, zároveň ostatné výdavky, ktoré uplatnil ako spoločné výdavky s matkou navrhovateľa, keďže ide výlučne o výdavky matky. Súd uviedol, že náklady na baristický a barmanský kurz už zohľadňoval pri určovaní poslednej výšky vyživovacej povinnosti a nemal za jednoznačne preukázané vynaloženie sumy 500 eur v súvislosti s výdavkom na počítačové vybavenie v rámci online vyučovania. Súd uviedol, že pokiaľ ide o otca
navrhovateľa, tento naďalej pracuje v Y., pričom jeho príjem sa zvýšil, avšak iba v minimálnom rozsahu, keď pri poslednej úprave výšky vyživovacej povinnosti uvádzal príjem 1.700 eur a v súčasnosti má príjem vo výške 1.800 eur mesačne. Z predloženého mzdového listu otca súd zistil, že jeho mesačný príjem je cca 2.000 eur, ktorú sumu aj zohľadňoval. U mesačných výdavkov otca navrhovateľa súd vychádzal zo sumy 1.307,50 eur, pričom tieto predstavujú výdavky na bývanie na W. a v Y., výdavky na stravu, výživné na 3 deti; zo zvyšnej sumy 692,50 eur otec navrhovateľa mesačne pokrýva svoje ďalšie výdavky, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako nevyhnutne vynaložené, a to výdavky na pohonné hmoty do auta na cestovanie do práce, cestovné v Y., výdavky na oblečenie a osobnú hygienu. Pokiaľ ide o matku navrhovateľa, táto je naďalej samostatne zárobkovo činná osoba, prevádzkuje 2 obchody. Podľa daňového priznania za rok 2021 z podnikania dosiahla stratu 8.825 eur a podľa daňového priznania za rok 2020 dosiahla zisk v sume 5.470,57 eur, t. j. cca 456 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky navrhovateľa na pojednávaní, za mesiac február 2022 dosiahla príjem 2.000 eur a v čase pandémie mala príjem vyšší, cca v sume 4.000 eur mesačne. Zároveň matka spláca hypotéku na nehnuteľnosť, ktorú nadobudla v rámci vyporiadania BSM s otcom navrhovateľa. Súd uviedol, že súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby dieťaťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd v danej veci konštatoval, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy výživného nenastala taká zmena pomerov, ktorá by bola tak právne významná, aby odôvodňovala potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľa. Navrhovateľ naďalej študuje na strednej škole, v súčasnosti v 4. ročníku, a teda nie je možné konštatovať zmenu pomerov vo forme zmeny úrovne štúdia. Zámer navrhovateľa po skončení stredoškolského štúdia pokračovať v štúdiu na vysokej škole nezakladá dôvodnosť návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ navrhovateľovi v súčasnosti vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na prípadné prijímacie pohovory na vysokú školu, nie je možné takto vzniknuté náklady, ktoré plne závisia od voľby navrhovateľa, premietať do vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi, keďže takéto výdavky nemožno považovať za výdavky, ktoré musí navrhovateľ nevyhnutne vynaložiť. Napokon sám navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že tých 100 eur, o ktoré žiada zvýšiť výživné, nie je až tak pre neho, ako pre jeho mamu a výpomoc v jej ťažkej finančnej situácií, keď je sama na 3 deti. Súd v tejto súvislosti dodal, že pri posudzovaní návrhu navrhovateľa sa musí zamerať na posúdenie oprávnenosti návrhu navrhovateľa voči povinnej osobe, teda voči jeho otcovi a nie je možné návrhom na zvýšenie výživného nahrádzať finančnú pomoc druhému z rodičov navrhovateľa, či prípadne negatívne dopady na matku navrhovateľa v súvislosti s dohodou o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorili rodičia navrhovateľa, keď tieto skutočnosti nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. Zároveň súd uviedol, že v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania nezistil ani takú výraznú zmenu majetkových možností, schopností a pomerov na strane otca navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala prípadné zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, ak by aj na strane navrhovateľa bola daná zmena jeho pomerov, odôvodňujúca zmenu výšky výživného. Z príjmu 2.000 eur mesačne ( priemer z príjmu za obdobie od januára až septembra 2021) otec navrhovateľa preukázateľne hradí svoje výdavky, ktoré je potrebné považovať za nevyhnutne vynaložené, pričom ide o výdavky v sume 1.307,50 eur a zo zvyšnej sumy cca 692,50 eur pokrýva svoje ďalšie mesačné výdavky, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako nevyhnutne vynaložené (pohonné hmoty na cestu do práce, cestovné v Y., výdavky na oblečenie, obuv, osobnú hygienu, mobil). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že otec je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel a finančnej hotovosti vo výške necelých 19.000 eur, keďže s poukazom na všetky zistené okolnosti súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec navrhovateľa má okrem vyživovacej povinnosti k plnoletému navrhovateľovi ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, u ktorých je tiež predpoklad zmeny pomerov, hlavne úrovne ich štúdia, pričom tieto maloleté deti vzhľadom k ich veku nemajú také možnosti privyrobenia si popri štúdiu, ako ich má navrhovateľ vzhľadom k jeho absolvovanému vzdelaniu a doplnkových kurzov, ktoré jeho možnosti privyrobenia si len zvyšujú (barmanský, baristický kurz). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď nezistil, že by od posledného rozhodovania o výživnom došlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľa. Súd dodal, že nepovažoval za potrebné, účelné a hospodárne vykonať doplnenie dokazovania vyžiadaním si výpisov z účtov otca za posledných 6 mesiacov, ako to žiadal navrhovateľ, keď už vykonal lustráciu finančných zostatkov na účtoch otca, pričom zistil zostatok na jeho bankovom účte, ktorú skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní a podrobný výpis pohybov na účte otca za žiadané obdobie nemal žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. Súd uviedol, že navrhovateľovi nič nebráni domáhať sa zvýšenia výživného v čase, keď skutočne nastane zmena pomerov na jeho strane, napr. zmena úrovne štúdia a potom sa súd bude aj podrobnejšie zaoberať zmenou majetkových možností, schopností
a pomerov povinnej osoby, oprávnenej osoby a tiež druhého z rodičov navrhovateľa. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie. Navrhovateľ tak ako v priebehu konania aj v odvolaní uvádzal, že u neho vzrástli náklady v súvislosti s jeho výživou, školou, rovnako v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, čoho súčasťou je aj ďalšie štúdium. Všetky svoje výdavky podrobne popísal a preukázal dokladmi. Súd podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil, že by zohľadnil skutočnosť, že sa jeho matka v prevažnej miere aj osobne o neho stará, poskytuje mu bývanie, čo jeho otec nerobí. Poukázal na to, že k zmene pomerov došlo aj u jeho otca, keď tento nadobudol nemalé finančné prostriedky, ktorých polovicou stále na svojom účte disponuje a za zvyšnú si mohol dovoliť kúpiť nové auto. Pri rozhodovaní mal súd zároveň zohľadniť tú skutočnosť, že jeho matka síce nadobudla rodinný dom, avšak zároveň musí splácať vysoký úver, ktorým bol dom dofinancovaný a ktorým je zaťažený. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že otec klamal o svojich úsporách, keď uvádzal, že má úspory 2.000 eur, avšak súd zistil, že ich výška je 18.903 eur. Bol toho názoru, že aj tento rozpor mal byť dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu na vykonanie dokazovania ohľadom výpisov z účtu otca, nakoľko ani ním tvrdené výdavky nie sú preukázané. Uviedol, že spochybňuje výdavky otca pokiaľ ide o výdavky za bývanie v B., stravu vo výške 300 eur mesačne, nevie, z akého dôvodu má otec dve motorové vozidlá, keď napríklad po zakúpení nového vozidla ho nenapadlo ponúknuť staršie jemu, ako tomu urobil matkin priateľ, ba dokonca mu otec neprispel na vodičský kurz. Taktiež nevie, prečo otec zmenil ubytovanie v Y. a táto zmena ubytovania mu priniesla vyššie výdavky. Nevie taktiež, z akého dôvodu otec nepoberá v Y. rodinné prídavky ani daňový bonus a ak je to z dôvodu jeho nečinnosti, na toto mal tiež súd prihliadnuť. Zdôraznil, že u neho nepochybne došlo od posledného rozhodnutia k závažnej zmene pomerov a výdavky, ktoré uvádzal, nepochybne musí nevyhnutne vynaložiť. Uviedol, že výživné uhrádzané jeho otcom je ním celé spotrebované pri uhrádzaní jeho potrieb, ktoré zabezpečuje jeho matka, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť v súčasnej dobe vo vyššej miere ako otec, ktorý sa o neho nijakým spôsobom nestará.
3. K odvolaniu navrhovateľa podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie otec navrhovateľa, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Výživné v súčasnej výške 180 eur považuje za dostatočné a zdôraznil, že pomery na strane navrhovateľa sa od posledného rozhodnutia žiadnym spôsobom podstatne nezmenili a výdavky, ktoré preukázal počas konania, považuje u navrhovateľa za neodôvodnené, teda bez potreby ich vynakladania. Uviedol, že vysoký životný štandard, ktorý si navrhovateľ zvolil, je len a len kvôli tomu, že jeho matka mu to umožnila a podporuje ho v tom. Za absurdné považuje tvrdenie navrhovateľa, že podľa všeobecnej praxe súdov je možné uvážiť napr. výšku mesačných nákladov na doučovanie cudzích jazykov, matematiky, posilňovňu, masáže, plávanie a podobne. Navrhovateľ si zrejme neuvedomuje, že súdne konanie je viazané Civilným sporovým poriadkom, v ktorom sú zakotvené základné princípy konania, a to najmä princíp, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Navrhovateľ počas celého konania však svoje tvrdenia nepodoprel dôkazmi, napriek tomu, že mal na to dostatočný časový priestor a neurobil tak ani v odvolaní. Tvrdenie navrhovateľa, že na väčšine výdavkov sa finančne podieľa a tieto znáša matka navrhovateľa sú podľa neho zavádzajúce a irelevantné. Matka navrhovateľa predloženými daňovými priznaniami za posledné dva roky preukázala iba to, že podniká v záporných číslach, a z jej výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že má príjem mesačne iba 500 eur. To však nekorešponduje s jej daňovými priznaniami, ani s jej výdavkami, ktoré predložila súdu ako nevyhnute vynakladané. Preto on v záverečnej reči uviedol, že buď prebieha v domácnosti navrhovateľa a jeho matky čierna ekonomika, alebo doklady, ktoré boli predložené zo strany matky navrhovateľa sú podvrhy, vymyslené prípadne sfalšované. Matka v rámci vyporiadania BSM nadobudla 5-izbový rodinný dom, vysoko nadštandardný a jeho hodnota v tejto dobe 2-krát prevyšuje hodnotu záložného práva na nehnuteľnosti. Ak matka navrhovateľa nemá výdavky na prehnané potreby navrhovateľa, môže predať rodinný dom, kúpiť si menší, lacnejší a z peňazí, ktoré jej zostanú, môže financovať všetky údajne nevyhnutné výdavky navrhovateľa. Pokiaľ ide o argument navrhovateľa o priemernej mzde v Y. v roku 2021 na úrovni 3.963 eur, tento je úplne scestný, keďže on nie je Y. a takého mzdy možno dosahujú miestni v iných oblastiach zamestnanosti. Ďalej uviedol, že navrhovateľ momentálne nemá žiadne školské povinnosti, štúdium a vzdelávanie má ukončené, takže sa môže v plnej miere začať venovať povolaniu, ktoré doteraz 4 roky študoval. Za nepochopiteľný považuje argument navrhovateľa o tom, že nepoberá rodinné prídavky, ani daňový bonus v Y.. Zo zákona nemá právo na daňový bonus, ten môže poberať iba rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čo je v tomto prípade
matka navrhovateľa, a preto treba tieto výčitky smerovať na jej stranu a to isté platí aj pre rodinné prídavky. Taktiež nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že jeho príjmy podstatne vzrástli o 300 eur. Jeho príjem od posledného rozhodovania vzrástol o 100 eur, avšak zvýšili sa mu výdavky na ubytovanie, keďže pred dvoma rokmi býval na ubytovni, kde nemal žiadne súkromie, musel sa deliť o kuchynku a sociálne zariadenie s cudzími ľuďmi, čo robil pre svoju rodinu. Avšak potom sa matka navrhovateľa s ním rozviedla a on si zabezpečil vlastné bývanie v 2-izbovom byte vo B., ktorý zdieľa s kamarátom. Dodal, že on súdu predložil všetky doklady týkajúce sa jeho zárobku, výdavkov, majetkových pomerov, taktiež boli preukázané všetky jeho možnosti, schopnosti, na ktoré sa má podľa Zákona o rodine prihliadať. Trval na tom, že dokazovanie bolo na jeho strane vykonané dôkladne, súd oboznámil všetky okolnosti a dôkazy dôležité pre rozhodnutie o výživnom pre navrhovateľa a aj podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zvýšenie výživného.
4. K vyjadreniu otca podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia ohľadne zmeny pomerov na jeho strane a dôvodnosti jeho návrhu na zvýšenie výživného. Zdôraznil, že nie je pravdou, že by nemal ďalšie študijné povinnosti a že má dokončené vzdelanie, keď zrejme jeho otec ani nevie, že jeho stredoškolské štúdium je 5-ročné, a teda jeho príprava na povolanie stále trvá. Jeho študijné výsledky nie sú vôbec zlé a nevie prečo otec zaznáva jeho plány na výkon povolania a doterajšiu prípravu. Pri prijímacích pohovoroch na vojenskú školu bude posudzované jeho vysvedčenie z 5. ročníka, preto sa snaží svoj prospech doučovaním. Tvrdenia otca o údajne „čiernej ekonomike“ v rámci podnikania jeho matky nie sú na mieste, keďže jej podnikanie bolo predmetom viacerých kontrol (daňových, colných, ŠOI) bez výhrad . Iniciátorom týchto kontrol bol jeho otec, čím sa ani netají. Hoci otec platí svojej matke za bývanie a stravu 200 eur mesačne, reálne u nej po príchode z Y. nebýva, ale býva u svojej priateľky v I.. Dodal, že rovnako platenú prácu ako má otec v Y. by si mohol nájsť aj na W. a nemusel by vynakladať peniaze na cestovné, výdavky na bývanie dvojmo.
5. Krajský súd ako súd odvolaní preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Pokiaľ ide o výživné na navrhovateľa, vec bolo potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
7. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
8. Podľa § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu pomerov subjektov právneho vzťahu, ktorá významne ovplyvňuje jej majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.
10. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.1P/62/2019 - 49 zo
dňa 08.01.2020 (právoplatnosť nadobudol 16.01.2020), ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli v tej dobe maloletý navrhovateľ, maloletá B. (XXXX) a maloletý A. (XXXX) zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa 180 eur mesačne, maloletej B. 150 eur a maloletého A. 130 eur mesačne. Stretávanie otca s maloletými deťmi sa neupravilo. V uvedenej dobe mal navrhovateľ 17 rokov, bol žiakom 2. ročníka Hotelovej akadémie v I., mal náklady na cestovné 45 eur mesačne, na stravné v škole 30 až 35 eur mesačne, na poplatok ZRPŠ 25 eur ročne, za barmanský, ako aj za baristický kurz zaplatil po 100 eur. Maloletá B. bola žiačkou 7. triedy ZŠ v B., maloletý A. navštevoval v mieste bydliska predškolské zariadenie. Matka navrhovateľa dosahovala ako samostatne zárobkovo činná osoba mesačne príjem cca 2.000 eur, v rámci podnikania mala auto na lízing. Otec navrhovateľa pracoval v Y., každý víkend cestoval do miesta trvalého bydliska, dosahoval príjem 1.700 eur mesačne, vlastnil motorové vozidlo. Navrhovateľ so súrodencami a oboma rodičmi býval v rodinnom dome, na ktorý rodičia splácali hypotéku 503 eur mesačne.
11. V súčasnosti navrhovateľ naďalej študuje na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v I. (tzv. Hotelová akadémia), v školskom roku 2021/2022 bol žiakom 4. ročníka, v školskom roku 2022/2023 navštevuje piaty, a teda posledný ročník strednej školy. Ako bolo už uvedené, u navrhovateľa nedošlo k zásadnému zvýšeniu jeho nákladov na štúdium a celkové nevyhnutné potreby. Tieto sú naďalej pokryté z výživného, plateného otcom vo výške 180 eur mesačne, ako aj zo strany matky, ktorá má rovnako ako otec k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť, i keď o niečo v nižšom rozsahu, keďže navrhovateľovi predovšetkým poskytuje bývanie v spoločnej domácnosti. Do tejto domácnosti pribudol aj priateľ matky, ktorý sa minimálne v sume 350 eur mesačne podieľa na nákladoch domácnosti. U otca navrhovateľa síce za 2 roky od posledného rozhodnutia došlo k zvýšeniu jeho príjmu (podľa predložených výplatných pások otca za obdobie od 1 - 9/2021) o cca 300 eur, nepochybne však u neho došlo k zásadnému nárastu nákladov na odôvodnené potreby, a to predovšetkým pokiaľ sa týka ubytovania v Y. (v čase posledného rozhodnutia za ubytovanie platil 120 eur mesačne, v súčasnosti za nájom bytu, vrátane energií platí 347,50 eur), ale aj nákladov na cestovné, vrátane pohonných hmôt. Nemožno považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že súd mal pri rozhodovaní zohľadniť, že otec má na účte vyššiu sumu peňazí, pričom ide o zostatok peňazí od matky navrhovateľa titulom výplaty z vyporiadania BSM, keď matka navrhovateľa nadobudla vyporiadaním nehnuteľnosť, v ktorej s rodinou býva.
12. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľa. Hoci otcovi sa mierne zvýšil príjem, zvýšili sa mu aj výdavky v súvislosti s jeho prácou v zahraničí a naďalej má vyživovaciu povinnosť aj na dvoch mladších súrodencov navrhovateľa, v sume 150 eur na mal. Vanesu a v sume 130 eur na mal. A.. Na druhej strane, u navrhovateľa nedošlo od poslednej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľ je tak ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom naďalej študentom strednej školy v I., pričom od poslednej úpravy výživného uplynuli iba 2 roky. Navrhovateľ má naďalej výdavky súvisiace s jeho štúdiom na strednej škole, má výdavky súvisiace so stravovaním, oblečením, mimoškolskými aktivitami a podobne, ktorých čiastočný nárast všeobecne súvisí s infláciou.
13. V súlade s uvedenými skutočnosťami, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci neboli preukázané na strane navrhovateľa také závažné zmeny v pomeroch, ktoré by odôvodňovali zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zo strany otca, tak ako požadoval v návrhu.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu.