Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Odi-3-2022.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
36Odi/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: F. proti odporkyni: I. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I.Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2022 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie dlžníčky I.j vzhľadom na jej nepoctivý zámer, pričom nešpecifikovali žiadnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V návrhu uviedli, že odporkyni 3.1.2018 poskytli pôžičku vo výške 8.000 eur. ktorú mala vrátiť do 30.5.2018, čo sa však nestalo, aj napriek písomnej výzve. Dňa 4.6.2018 podali na odporkyňu v tejto súvislosti aj trestné oznámenie, ktoré však bolo vybavené tak, že nejde o trestný čin. Podľa ich vedomosti mala odporkyňa finančné prostriedky z pozostalosti, ktorú potom predala svojej dcére Dominike, čím podviedla svojich veriteľov. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 31C/5/2019 jej bola uložená povinnosť im požičané finančné prostriedky vo výške 8.000 eur zaplatiť. Voči odporkyni sa následne viedla exekúcia, ktorá bola ale zastavená. Finančné prostriedky poskytnuté ako pôžička boli ich úspory na pohreb. V závere požiadali, aby súd zrušil oddlženie a odporkyňa im vrátila o čo ich podviedla.
2. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 12.8.2022 (č.l. 14 spisu) uviedla, že nikdy žiaden majetok nemala a tak to uviedla aj v žiadosti o osobný bankrot. Navrhovatelia zrejme v návrhu poukazujú na rodinný dom v Radošovciach, ktorý jej však nikdy a ani podiel na ňom nevlastnila. Bol to dom jej rodičov. Po otcovej smrti sa stala vlastníčkou celého rodinného domu jej mama, ktorá v ňom stále býva spolu s jej dcérou s jej rodinou s malým dieťaťom na materskej dovolenke. Jej mama sa s jej dcérou dohodli na predaji domu dcére, čo sa aj realizovalo v roku 2018. Ona o predaji ani nevedela. Ona sa presťahovala do Trnavy do bytu svojej kamarátke. Snaží sa zamestnať, v jej veku je to však ťažké. Príležitostne si privyrobí na brigádach. Potvrdila, že si od navrhovateľov v roku 2018 požičala finančné prostriedky a to v dobe, keď bola s dcérou vo veľmi ťažkej situácii. Zaplatila súrne dlžoby a malú časť použila na živobytie pre seba a dcéru. V bankách si pôžičku zobrať nevedela, tak si požičala finančné prostriedky od navrhovateľov, ktorým ju chcela vrátiť z pôžičky poskytnutej od zamestnávateľa. Takto chcela vyplatiť dlh navrhovateľom. Po požičaní finančných prostriedkov sa však situácia zmenila a zamestnávateľ jej pôžičku neschválil. Zo zamestnania odišla a nakoľko už v tej dobe mala exekúcie, tak si nevedela nájsť prácu. Zoberie akúkoľvek brigádu aká sa naskytne. Na splácanie pôžičky však bohužiaľ zarobiť nevie. Navrhovatelia na ňu opakovane podali trestné oznámenie. Vždy na políciu prišla a vypovedala. Je si vedomá, že si od navrhovateľov finančné prostriedky požičala, nikdy to netajila, nebráni sa plniť si svoju povinnosť, lenže momentálne nie je schopná takúto sumu zarobiť. Hneď ako sa jej podarí zamestnať a
mať príjem, chce situáciu riešiť. V žiadnom prípade u nej nemohlo ísť o nepoctivý zámer a preto žiada, aby súd návrh zamietol.
3. Navrhovatelia vo vyjadrení zo dňa 12.9.2022 (č.l. 22 spisu) zotrvali na obsahu návrhu.
4. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.10.2022 (č.l. 40) uviedla, že do zlej finančnej situácie sa dostala vďaka svojmu manželovi, ktorý bol gambler. Vždy všetky peniaze prehral a nikdy nepracoval. Na živobytie mali všetci traja len jej plat a aj ten jej veľmi často zobral a prehral. Táto situácia trvala veľmi dlho, až nakoniec musela od neho s dcérou odísť, lebo to už bolo neúnosné. Lenže dlžoby ju bohužiaľ dobehli. V tom čase sa spoznala s navrhovateľkou pani Zvrteľovou a ako kamarátke sa jej zdôverila so svojimi starosťami. Ona sama jej ponúkla pomoc formou pôžičky. Boli dohodnuté, že následne si zoberie pôžičku od ich spoločného zamestnávateľa, ktorý poskytoval pôžičky svojim zamestnancom a z toho jej dlžobu vráti. Lenže vtedy pani Zvrteľová v práci voči nej vyvolala u všetkých jej kolegov také silné nepriateľské postoje, že ani pôžičku jej neschválili a bola nútená dať aj výpoveď. Ďalšiu prácu hľadal márne a nepodarilo sa jej zamestnať, pretože mala exekúciu. Z toho dôvodu požiadala aj o osobný bankrot. Nikdy netajila svoju podlžnosť, nebríni sa plniť svoje povinnosti. Taktiež plne spolupracovala s políciou. Nie je však schopná takú sumu zarobiť. Hneď ako sa jej podarí zamestnať a mať príjem chce situáciu riešiť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporkyne, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 31C/5/2019,upovedomením o začatí exekúcie, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 26OdK/129/2021, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
6. Navrhovateľka v konaní uviedla, že na návrhu trvá a žiada, aby súd zrušil oddlženie žalovanej nariadené tunajším súdom pre nepoctivý zámer. Na otázku súdu, aby zadefinovala, opísala konanie odporkyne, ktoré pokladá za nepoctivý zámer odpovedala, že odporkyňa ju oklamala v tom, že si brala pôžičku vo výške 8.000 eur s tým, že v tej dobe už vedela, že túto pôžičku jej nesplatí. Odporkyňa istú dobu žila v partnerskom vzťahu s jej synom Lukášom Zvrteľom. Uviedla jej niečo v tom zmysle, že jej dcéru chcú zabiť a tie peniaze musí dať niekomu, aby dcéru zachránila. Toto jej stačilo, aby jej poskytla pôžičku. Na otázku súdu aké mali spolu s manželom majetkové, finančné pomery, keď odporkyni dokázali poskytnúť pôžičku vo výške 8.000 eur odpovedala, že išlo o úspory, ktoré mali v banke, sporili si na náklady spojené s pohrebom. Čo sa týka vzdelania, má ukončenú strednú školu s maturitou, je na dôchodku, naposledy pracovala v ŽOS ako robotníčka. Aj v súčasnosti ešte brigáduje. Bývajú v byte. Odporkyňa bola neoblomná, citovo ju vydierala. Boli dohodnutí, že takú sumu ako jej požičia, tak jej aj vráti, bez úrokov. Odporkyňa jej uviedla, že finančné prostriedky jej vráti akonáhle si vybaví pôžičku z banky. Podľa jej vedomostí si pôžičku aj vybavila avšak finančné prostriedky jej nevrátila. Odporkyňa jej o iných dlhoch nehovorila, v tom čase bola riadne zamestnaná, predpokladala preto, že jej pôžičku bude splácať. Nie je pravda, že by jej sama ponúkla pomoc, navrhovateľka ju o to požiadala. Na dotaz súdu, aby sa vyjadrila k svojmu tvrdeniu, že navrhovateľka v minulosti mala vlastniť rodinný dom, ktorý mala previesť resp. podiel, odkiaľ má o tomto vedomosť a ako to preukazuje, navrhovateľa uviedla, že vie o tom na základe toho, že v rodinnom dome bývala spolu s mamou O.u. List vlastníctva však nevidela a ani rozhodnutie o dedičstve. Podľa ich informácií mala odporkyňa prenechať svoj podiel z dedičstva svojej mame a mama mala previezť podiel na rodinnom dome na dcéru odporkyni L.. Potvrdila, že správca ich informoval o tom, že odporkyňa si podala návrh na vyhlásenie oddlženia, osobného bankrotu. Svoju pohľadávku si u správcu konkrétne Mgr. Ondrejičku však neprihlásili.
7. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržal písomných vyjadrení zaslaných súdu ako aj výpovede navrhovateľky svojej manželky. Naviac uviedol, že odporkyňu celý život pokladal za podvodníčku. Finančné prostriedky jej poskytla jeho manželka bez jeho vedomia a povedala mu to až potom čo jej odporkyňa mala pôžičku vrátiť a nevrátila jej ju.
8. Odporkyňa v konaní uviedla, že návrh pokladá za nedôvodný a žiada ho zamietnuť. Nie je pravdou, že pri podávaní návrhu na oddlženie mala nepoctivý zámer, tak ako to už uviedla vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Nepopiera a nikdy to ani netajila, že od navrhovateľov si požičala sumu 8.000 eur a to najprv sumu 5.000 a následne 3.000 eur s tým, že sa dohodli, že im túto sumu vrátim najprv do marca a následne mája 2018. Bola navrhovateľkou aj písomne vyzvaná na jej úhradu. Priznala, že v tej dobe mala dlhy a pôžičku použila na splácanie skorších dlhov. Išlo o
viaceré nebankové subjekty, ale aj fyzické osoby. Niečo z pôžičky použila na splácanie dlhov a niečo na nevyhnutné životné potreby. Poprela, že si brala pôžičku s tým, že by ju nemala záujem splácať. Z pôžičky nevrátila nič, nakoľko jej navrhovatelia ako veritelia vždy uviedli, že chcú uhradiť len celú sumu naraz a nie splátky. V roku 2018 bývala v rodinnom dome v Radošovciach spolu so svojou matkou O. a plnoletou dcérou L. rod. U.. Dcéra sa medzičasom vydala, býva v tom istom rodinnom dome s manželom a dcérou, jej vnučkou B. Posledné dva roky býva u kamarátky v Trnave, v byte na sídlisku Družba. Presťahovala sa do Trnavy z toho dôvodu, že tu je väčšia možnosť nájsť si prácu, nemusí cestovať a chce aj odľahčiť mladej rodine nech majú dostatočný priestor v rodinnom dome, pravidelne ich však navštevuje. V čase keď si brala od navrhovateľov pôžičku bola zamestnaná v spoločnosti FREMACH s.r.o. ako kvalitárka s príjmom cca 800 eur. Ako už uviedla jej manžel JR.š, s ktorým však nie je doposiaľ rozvedená, ale 18 rokov spolu nežijú, bol gambler a ona veľa dlhov splácala po ňom. Keď chcela žiť aspoň základný štandard, dopriať dcére, ktorá bola ešte maloletá bežné veci, tak si brala pôžičky z nebankových subjektov. Takto jej narastali dlhy. V čase pôžičky od navrhovateľov už mala viacero exekúcií. Preto jej nebol ani vyššie uvedený príjem 800 eur vyplácaný zamestnávateľom, ale iba životné minimum. Má ukončenú strednú stavebnú priemyslovku s maturitou, trvalý pracovný pomer nemá. Je ťažké sa zamestnať, brigáduje príležitostne, buď ako pomocníčka v kuchyni alebo upratovačka. Rodinný dom v Radošovciach nikdy nevlastnila. Vlastnila ho jej mama s otcom Alexandrom Cirom, ktorý keď v marci 2009 zomrel, prebehlo po ňom dedičské konanie. Spolu so sestrou T.u prenechali svoje podiely matke, takže sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu. Bolo to na žiadosť jej matky, nechceli sa s ňou o tom hádať. Že jej mama previedla zrejme celý rodinný dom na jej dcéru ani nevedela. Dozvedela sa to až s odstupom času asi 3 mesiace spätne. Dcéra jej to nepovedala, ide o kúpnu zmluvu a ona netuší za akú kúpnu cenu. Kamarátke v súčasnosti na nákladoch súvisiacich s bývaním uhrádzam asi 100 eur mesačne, nájomné neuhrádza žiadne. Pri podávaní návrhu na oddlženie nič nezatajila, všetko uviedla pravdivo. Uviedla aj navrhovateľov do zoznamu veriteľov. Nezatajila žiadnu pohľadávku alebo dlh.
9. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 31C/5/2019 - 24 zo dňa 11.12.2019 (č.l. 31) súd zistil, že na tunajšom súde sa viedol spor žalobkyne Marty Zvrteľovej proti žalovanej Žanete Gregušovej o zaplatenie 8.000 eur titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke s tým, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť túto sumu žalobkyni zaplatiť.
10. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 3.6.2020 (č.l. 29) súd zistil, že poverená exekútorka Soňa Majkútová vydala predmetné upovedomenie o začatí exekúcie voči povinnej Žanete Gregušovej na vymoženie pohľadávky 8.000 eur na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31C/5/2019 - 24 zo dňa 11.12.2019 v prospech F.
11. Z pripojeného súpisu tunajšieho súdu sp. zn. 26OdK/129/2021 súd zistil, že sa viedlo konanie o oddlženie konkurzom odporkyne I. V návrhu okrem iného vyhlásila, že je platobne neschopná, do tohto stavu sa nepriviedla úmyselne, pri preberaní záväzkov sa nespoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením, má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Vedú sa voči nej exekučné konania. Posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Nevlastní obývateľnú vec, ktorá by mohla byť v zozname majetku označená za obydlie. Všetky údaje sú pravdivé. V životopise uviedla, že je nezamestnaná, má stredoškolské vzdelanie s maturitou ukončené v roku 1990. jej manžel nikdy nepracoval, bol gambler a bral rodine všetky peniaze. Žili len z jej platu a ešte aj ten vedel prehrať. Museli sa rozísť a zostala s dcérou sama. Manžel neplatil žiadne výživné. Bola nútená situáciu riešiť rôznymi pôžičkami. Aby mala na ďalšie splátky musela si zobrať ďalšiu pôžičku na prekrytie predchádzajúcich a to bolo dokola. Snaží sa svoje záväzky splácať, avšak sa dostala do situácie, že to nedokáže vyriešiť. Jej súčasný príjem je len z občasných brigád cca 300 eur mesačne. V zozname veriteľov okrem 17-tich ďalších veriteľov (napr. EOS KSI Slovensko, s.r.o., POHOTOVOSŤ, s.r.o., BENCONT COLLECTION, PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Intrum Slovakia, s.r.o., Tatra banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Poštová banka, a.s. a ďalší) uviedla aj navrhovateľku. Uznesením č.k. 26OdK/129/2021-12 zo dňa 15.6.2021 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Žaneta Gregušová a ustanovil za správcu JUDr. Petra Ondreičku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 118/2021 dňa 21.6.2021. Zo správy správcu o priebehu konania zo dňa 17.8.2021 súd zistil, že listom zo dňa 22.6.2021 správca informoval každú fyzickú osobu uvedenú v zozname veriteľov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Dňa 22.6.2021 správca za účelom zistenia majetku dlžníčky vyzval na poskytnutie súčinnosti tretie osoby (Daňový úrad Trnava, OR PZ v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát, Centrálny depozitár cenných papierov, Geodetický a kartografický ústav, Sociálnu poisťovňu). Z poskytnutých informácii vyplýva, že dlžníčka v rozhodnom období nedisponovala
žiadnym majetkom podliehajúcim konkurzu. V základnej prihlasovacej lehote boli doručené štyri súhrnné prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľov (PROFI CREDIT Slovakia, BENCONT COLLECTION, TELERVIS PLUS, J.). Prihláška navrhovateľky sa medzi nimi nenachádza.
12. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
13. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
14. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
15. Podľa § 166g ods. 3 cit. zákona súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
16. Podľa § 166g ods. 4 cit. zákona súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
17. Podľa § 166g ods. 5 cit. zákona poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
18. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
23. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26OdK/129/2021 mal súd za preukázané, že tunajší súd uznesením č.k. 26OdK/129/2021-12 zo dňa 15.6.2021 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Žaneta Gregušová a ustanovil za správcu JUDr. Petra Ondreičku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 118/2021 dňa 21.6.2021, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 22.6.2021.
24. Navrhovatelia v konaní tvrdili, že odporkyňa pri oddlžení nemala poctivý zámer, nakoľko sa vyhýba plateniu pôžičky, ktorú si v minulosti od navrhovateľov zobrala, ktorá pohľadávka im medzičasom bola priznaná aj súdom, s tým, že už v tej dobe odporkyňa vedela, že im ju nebude splácať a tým ich podviedla.
25. Dôvody nepoctivého zámeru uvedené v 166g ods. 2 ZKR sú uvedené len príkladmo a navrhovatelia mohli uviesť aj iné skutočnosti, na základe ktorých mohli tvrdiť, že odporkyňa ako dlžníčka nesledovala pri oddlžení poctivý zámer. Súd však dospel k záveru, že navrhovateľmi opísané správanie a konanie odporkyne nepoctivý zámer, tak ako ho má na mysli citovaný zákon necharakterizuje. Nebolo v konaní sporné a priznala to aj sama odporkyňa, že si od navrhovateľov v roku 2018 požičala finančné prostriedky spolu v výške 8.000 eur. Ako uviedla odporkyňa v tej dobe bola v zlej finančnej situácii, ktorú riešila viacerými pôžičkami. Neskôr si pôžičky brala z toho dôvodu, aby z nich uhrádzala splátky predchádzajúcich pôžičiek. Dostala sa tak do tzv „dlhovej pasce, dlhovej špirály“. Ide o situácia, keď ekonomický subjekt (odporkyňa) z akýchkoľvek dôvodov (výpadok príjmu, neuvážené zadlžovanie a podobne) nie je schopný splácať svoje dlhy. Neschopnosť splácať svoje dlhy vyplýva z toho, že sa subjekt prehnane zadlžil. Ľudia často uzatvárajú úvery, ktorých mesačné splátky sú vyššie, než si môžu dovoliť platiť. Často tiež precenia svoju finančnú situáciu a svoje budúce príjmy. Medzi vonkajšie príčiny dlhovej pasce patrí hlavne strata zamestnania, dlhodobá choroba, rozvod, úmrtie partnera atď. Dlžníci majú jeden alebo niekoľko úverov, ktoré napríklad po strate zamestnania nie sú schopní splácať. Preto opäť uzatvárajú nové úvery, aby mohli zaplatiť svoje splátky. Ľudia sa do dlhovej pasce často dostávajú tým, že si berú stále viac úverov, tie najnovšie používajú na splátky starších úverov. Pritom novšie úvery sú už menej výhodné než tie predchádzajúce, teda aj náklady na mesačné splátky rastú stále hore. Takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a končí neschopnosťou splácať jednotlivé úvery. Uvedená ekonomická situácia má zväčša taký právny následok, že voči dlžníkovi sa začne viesť viacero exekúcii na vymoženie pohľadávok jeho veriteľov. Z jeho príjmu sú mu realizované zrážky a dostáva sa aj napriek zamestnaniu do životného minima. Takýto ľudia následne nemajú záujme o trvalé zamestnanie a príjem, z ktorého aj tak sú im realizované exekučné zrážky. Dlžníci nie sú motivovaní zotrvať v zamestnaní a nie sú motivovaní si ani hľadať vhodné a trvalé zamestnanie a vôbec sa zamestnať. Zostávajú výlučne z toho dôvodu dlhodobo nezamestnaní a zväčša závislí iba od sociálnej pomoci štátu. Aj z uvedeného dôvodu preto bol prijatý do nášho právneho poriadku inštitút oddlženia fyzických osôb, aby sa osoby zbavili svojich dlhov, exekúcii, aby „vystúpili z dlhového kolotoča“, a boli motivovaní v zamestnaní sa, produkovaní hodnôt, dosahovaní príjmu a tým aj daňových odvodov a netvorili záťaž sociálneho systému.
Typickým prípadom takéhoto dlžníka, ktorý sa dostal do dlhovej pasce je odporkyňa, ktorá požiadala preto o oddlženie. Súd v tomto konaní nezistil, žeby odporkyňa pri podávaní návrhu uviedla nejakú nepravdu, zatajila nejakú skutočnosť, neposkytla správcovi potrebnú súčinnosť, zatajila nejaký relevantný majetok, veriteľa. V zozname veriteľov riadne uviedla aj navrhovateľku, ktorá si však preukázateľne svoju pohľadávku v konkurze neprihlásila, pričom neuviedla žiaden dôvod prečo si pohľadávku neprihlásila, hoci bola o oddlžení správcom informovaná. Z lustrácie vykonanej konkurzným správcom súd zistil, a mal preukázané, že odporkyňa v rozhodnom období nedisponovala žiadnym majetkom podliehajúcim konkurzu. Aj v návrhu o oddlženie odporkyňa sama vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. V konaní nebolo preukázané, žeby sa odporkyňa v rozhodnej dobe neodôvodnene vzdala nejakého majetku (napr. pozostalosti), previedla ho a pod.. V takomto prípade by bol konal aj sám konkurzný správca a napadol neúčinnosť takéhoto úkonu, ktorým by došlo k znevýhodneniu, poškodeniu veriteľov. Aj keď navrhovatelia poukazovali na to, že odporkyňa sa mala v minulosti vzdať dedičského podielu na nehnuteľnosti, rodinnom dome, tak v konaní nebolo preukázané (a ani navrhovateľmi tvrdené), žeby malo ísť o úkon odporkyne a najmä, že by malo ísť o úkon vykonaný v rozhodnom, posudzovanom období pred podaním návrhu na oddlženie. Podľa tvrdenia odporkyne malo ísť o dedičské konanie po jej nebohom otcovi ešte v roku 2009, t.j. skoro 10 rokov pred pôžičkou. Navrhovatelia však upozorňovali na prevod rodinného domu, prípadne podielu na dcéru odporkyne. Bližšie okolnosti nepoznali. Majú iba informáciu, že kúpnou zmluvou nadobudla rodinný dom dcéra odporkyne. Domnievajú sa, že nehnuteľnosť nadobudla od odporkyne. V konaní sa však nepreukázalo, žeby prevod (predaj) vôbec realizovala odporkyňa, ktorá sama uviedla, že dom predala jej dcére jej matka, ako jeho výlučná vlastníčka. Ak by dom resp. akýkoľvek podiel na ňom v rozhodnom období predávala odporkyňa, tak by o tom bol konkurzný správca príslušným katastrálnym úradom informovaný. Zo správy konkurzného správcu je však preukázané, že k takémuto navrhovateľmi tvrdenému právnemu úkonu odporkyne nedošlo. V konaní nebolo ani preukázané, žeby odporkyňa pri poskytovaní pôžička konala s tým, že túto nemala úprimný záujem splácať. Ako uviedla sama navrhovateľka, tak odporkyňa mala záujme splácať pôžičku z ďalšej pôžičky, o ktorú chcela požiadať (či už v banke alebo u zamestnávateľa). Tá jej však nakoniec poskytnutá nebola. Pri hodnotení pre poctivý resp. nepoctivý zámer je nutné prihliadať aj na osobu dlžníčky. Vzhľadom na životnú situáciu, ktorú opísala dlžníčka je nutné prihliadať miernejšie k prípadným dôvodom pre posudzovanie poctivého zámeru. V konaní nebolo preukázané, žeby odporkyňa nevynakladala úprimnú snahu riešiť svoje dlhy avšak čo treba zdôrazniť v medziach svojich možností a schopností. Pri takom rozsahu veriteľov ako je to v danom prípade a majetkových, finančných pomerov odporkyne, jej vzdelaní, veku atď. je zrejmé, že možnosti a schopnosti odporkyne sú výrazne a značne obmedzené, čo ju evidentne priviedlo do situácie dôvodne podať návrh na oddlženie. Súd nezistil, ani také správanie odporkyne pred podaním návrhu, z ktorého by bolo možné usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, ani správanie z ktorého by bolo možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojich veriteľov alebo zvýhodniť niektorého z nich.
26. Súd vníma aj pocity navrhovateľov, avšak existencia samotnej pohľadávky a jej neplatenie nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné zrušiť oddlženie. Je to práve naopak dôvod, pre ktorý sa oddlženie nariaďuje. Navrhovatelia žiaľ mali byť pri poskytovaní pôžičky ďaleko opatrnejší a prezieravejší aj keď nikdy nie je možné vylúčiť jej nesplácanie. Odporkyňa však už v tej dobe bola vo veľmi zlej finančnej situácii, čo bolo vlastne aj dôvodom, pre ktorý si brala od navrhovateľov pôžičku, a preto o jej zle finančnej situácii mali aj vedomosť, prinajmenšom navrhovateľka, ktorá reálne pôžičku mala poskytnúť, a ktorá bola naviac evidentne v tej dobe v blízkom, priateľskom vzťahu s odporkyňou, inak logicky by jej pôžičku neposkytovala, najmä ak ani nepožadovala za jej poskytnutie odplatu. Je zrejmé, že zo strany navrhovateľov išlo najmä o poskytnutie finančnej pomoci odporkyni v zlej finančnej situácii, avšak aj táto pomoc mala byť poskytnutá dostatočne obozretne a najmä primerane.
27. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že navrhovatelia nepreukázali žiaden dôvod nepoctivého zámeru odporkyne pri oddlžení a nie je tak zákonný dôvod na zrušenie jej oddlženia v zmysle § 166f zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporkyni nepriznal ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. V prípade ak by odporkyni nejaké trovy konania vznikli a bola by si ich uplatnila, tak by jej súd priznal ich plnú náhradu, keďže bola v konaní procesne plne úspešná.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“