Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-4628-2014.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Subarea
20Er/4628/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, B. č. XX/XX, XXX XX M., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 79,65 Eur v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. Ex 13726/2014 o námietkach povinného takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.07.2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX * XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 20.8.2014, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 13726/2014 zo dňa 17.09.2014, povinnému doručenom dňa 30.09.2014.
Povinný v zákonnej 14-dňovej lehote podal dňa 09.10.2014 námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že dňa 04.10.2014 predmetnú pohľadávku uhradil. Svoje tvrdenie preukázal výpisom z účtu.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Oprávnený svoje vyjadrenie k námietkam povinného doručil súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2014. Tvrdil v ňom, že povinný bol pravidelne informovaný o vzniknutom dlhu prostredníctvom zasielania upomienok. Vzhľadom na to, že na výzvy nereagoval, bol vystavený výkaz nedoplatkov. Oprávnený oznámil, že eviduje platbu povinného zo dňa 4.10.2014 a 10.10.2014, avšak tieto platby boli prijaté až po začatí exekučného konania. Preto oprávnený trvá na návrhu na vykonanie exekúcie a úhrade exekučných trov povinným.
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladal exekučný titul, oprávnený podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 251 ods. 1 O.s.p.
Povinný vyplatil pohľadávku, ktorá je predmetom tejto exekúcie až dňa 4.10.2014 a 10.10.2014- t.j. povinný dlh splnil až po začatí exekučného konania (exekučné konanie začalo dňa 15.07.2014).
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Ak plnenie oprávnený nespochybňuje a toto plnenie súdny exekútor zohľadní, nie je dôvod, aby tunajší súd vydával rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 zák. č. 233/1995 Z.z. Tunajší súd by zastavil čiastočne exekúciu iba v prípade, že by predmetné úhrady, vyplatené povinným po začatí exekučného konania boli medzi účastníkmi konania sporné, resp. by ich exekútor nezohľadnil, čo nemá súd za preukázané.
Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Súd považuje za potrebné uviesť, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú stanovené súdnym exekútorom len predbežne, to znamená, že ich výška sa v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania mení. Súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. Súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor dňa 17.09.2014 a nezistil vo vyčíslení trov exekúcie pochybenie súdneho exekútora ani rozpor vyčíslenia s platnou právnou úpravou.
Na základe uvedeného preto súd považuje námietky povinného za nedôvodné, nakoľko v námietkach proti trovám exekúcie neboli tvrdenia povinného preukázané.
Súd vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.