Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/84/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: encoreal group, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 623 198, právne zastúpený SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101548805/2021 zo dňa 23.augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) pristúpil u žalobcu k určeniu dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101097198/2020 zo dňa 29.06.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 20.07.2020. O začatí určovania dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2015 podľa pomôcok bol spísaný úradný záznam č. 101215341/2020 zo dňa 23.07.2020. Správca dane uplatnil tento postup z dôvodu, že žalobca nepodal v lehote do 31.03.2016 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015. Žalobca bol správcom dane vyzvaný výzvou č. 103720360/2016 zo dňa 15.08.2016, aby v lehote do 15 od doručenia výzvy podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Vo výzve správca dane upozornil žalobcu, že ak nebude daňové priznanie podané v určenej lehote, správca dane určí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 22.08.2016 a žalobca v lehote určenej vo výzve správcu dane daňové priznanie nepodal.

2. O výsledku určovania dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil protokol č. 100400907/2021 zo dňa 09.03.2021, a zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Uvedený protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručené dňa 31.03.2021. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100696510/2021 zo dňa 27.04.2021.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 100721092/2021 zo dňa 29.04.2021 vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2021 (ďalej len „Daňový poriadok“) daň z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume 25 956,50 Eur.

4. Správca dane poukázal na závery protokolu o výsledku určovania dane podľa pomôcok. Správca dane použil nasledovné pomôcky:

- listiny, výpisy z verejných záznamov - výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica;

- vlastné poznatky správcu dane - nepodané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015, podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty (ďalej ej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 1 -12/2015, podané daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie rok 2015, podané hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za rok 2015;

- informácie z finančných inštitúcií: oznámenie Tatra banky, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 68 69 30 a oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, ktoré oznámili, že žalobca mal u nich vedený účet; ostatné banky oznámili, že žalobca nemal vedený účet;

- informácie získané zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní - odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 04.09.2020, odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 10.08.2020 a odpoveď Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 25.08.2020.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedených pomôcok správca dane dospel k záveru, že základ dane pre daň z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2018 je 117 984,10 Eur, z čoho daň vo výške 22 % predstavuje 25 956,50 Eur. K uvedenému záveru správca dane dospel tak, že na základe vyššie vymedzených pomôcok určil základ dane v sume 138 567,10 Eur, od čoho následne odpočítal náklady vo výške 20 583,- Eur, ktoré boli zistené taktiež na základe pomôcok.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101548805/2021 zo dňa 23.08.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, pretože žalobca nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Rovnako boli splnené podmienky v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku, keď správca dane prihliadol na okolnosti, z ktorých pre žalobcu vyplývali výhody.

8. Správca dane použil pomôcky, ktoré mal k dispozícii, a to podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie , podané daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie rok 2015, podané hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Správca dane použil aj pomôcky, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňových subjektom, a to informácie z finančných inštitúcií a informácie získané zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Pokiaľ žalobca namietal, že ako pomôcky mohli byť použité aj iné podklady, ktoré boli ním predložené, žalovaný uviedol, že počas určovania dane podľa pomôcok žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane v súlade s § 48 ods. 4 Daňového poriadku mohol použiť ako pomôcky. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s § 48 ods. 3 Daňového poriadku, keď daň určil podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii, a aj podľa pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti so žalobcom.

9. Podľa žalovaného postup správcu dane bol v súlade s § 48 ods. 5 Daňového poriadku, keď prihliadol aj na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené. Správca dane uznal ako výhodu nasledovné náklady : mzdové náklady vyčíslené v podanom hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 vo výške 13 632,85 Eur, náklady na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 6 624,78 Eur, daň z motorových vozidiel za rok 2015 vo výške 224,05 Eur a poplatky v bankách vo výške 101,32 Eur.

10. K odvolacej námietke, že správca dane nepostupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku, ale uplatňuje postup podľa § 48 Daňového poriadku. Za nedôvodné označil žalovaný aj odvolacie námietky žalobcu, že správca dane jednostranne prihliadal len na dôkazy v neprospech žalobcu.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že je potrebné, aby správca dane prihliadol aj na daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015, žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že daňové priznanie žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal. Žalobca podal toto daňové priznanie až dňa 16.06.2021, a to dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, avšak správca dane vo veci dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zaslal žalobcovi oznámenie č. 101097326/2021 zo dňa 24.06.2021, v ktorom mu oznámil, že dodatočné daňové priznanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, a preto správca dane toto považoval za nepodané.

12. Podľa žalovaného správca dane dbal na všetky dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku a z charakteru procesu určovania dane podľa pomôcok vyplýva, že nebolo možné uplatniť zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko v zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku je správca dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

13. V zmysle § 49 ods. 3 Daňového poriadku je určenie dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu, v prípade žalobcu dňa 31.03.2021. Do dňa určenia dane podľa pomôcok žalobca správcovi dane nepredložil žiadne daňové, účtovné ani iné doklady, ktoré by mohli byť správcom dane využité ako pomôcky.

14. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz resp. každú pomôcku jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15. Na základe uvedenej argumentácie považoval žalovaný rozhodnutie správcu dane za zákonné a správne.

Správna žaloba žalobcu - žalobné body

16. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia v zmysle (ďalej aj len „SSP“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

17. Žalobca v správnej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a na to, že proces určovania dane podľa pomôcok nastáva zo subjektívnych dôvodov na strane daňového subjektu a Daňový poriadok túto skutočnosť považuje za správny delikt (§ 154 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku).

18. Prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume 25 956,50 Eur podľa pomôcok v zmysle § 48 ods.1 Daňového poriadku. Toto rozhodnutie správcu dane označil žalobca za nepreskúmateľné z dôvodu, že svojou arbitrárnosťou nezohľadňuje skutkový stav veci, nevychádza z objektívne a náležite zisteného skutkového a právneho stavu a prvostupňový orgán zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu.

19. Ďalej žalobca namietal, že bol prvostupňovým orgánom vyzvaný na podanie daňového priznania výzvou č. 103720360/2016 zo dňa 15.08.2016, konkrétne, aby do 15 dní od doručenia výzvy podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Určovanie dane podľa pomôcok bolo začaté dňa 21.07.2020, a to deň po dni doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok č. 101097198/2020 zo dňa 29.06.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 20.07.2020. Podľa žalobcu došlo k vyrúbeniu dane podľa pomôcok v neprimerane dlhom časovom rozpätí medzi zaslaním výzvy zo dňa 15.08.2016 a určením dane podľa pomôcok v roku 2020. Žalobca uviedol, že po prevzatí výzvy v roku 2016 urgoval účtovníčku spoločnosti na podanie daňového priznania a bol ubezpečený, že daňové priznanie bolo podané. Svojou dlhoročnou nečinnosťou správca dane navodil dojem, že dotknuté daňové priznanie bolo podané tak ako účtovníčka, zodpovedná za jeho podanie, informovala konateľa žalobcu. Podľa žalobcu bolo určenie dane podľa pomôcok neadekvátne a bezdôvodné. Z

prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, akú vyhľadávaciu činnosť v zmysle § 36 Daňového poriadku vykonal prvostupňový orgán vo veci dani z príjmov od roku 2016.

20. V súlade s princípmi správy daní majú byť dane predovšetkým vyrubované v správnej výške, v opačnom prípade dochádza k nespravodlivému výrubu dane, ktorý neprimerane zasahuje do práv daňového subjektu. Žalovaný mal vedomosť, že bolo podané dodatočné daňové priznanie a napriek tomu neprihliadol na ochranu práv daňovníka na spravodlivý daňový proces, výsledkom ktorého by bolo vyrubenie dane v správnej výške podľa predložených daňových dokladov. Žalobca podal dňa 16.06.2021 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2015 a v tejto veci prvostupňový orgán v oznámení č. 101097326/2021 zo dňa 24.06.2021 uviedol, že ho považuje za nepodané.

21. Keďže bolo podané dodatočné daňové priznanie, mal žalovaný prihliadnuť aj na skutočnosti uvedené v tomto dodatočnom daňovom priznaní, a to s poukazom na § 48 ods. 5 Daňového priadku, v zmysle ktorého pri určovaní dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Prvostupňový orgán nemá povinnosť v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku zisťovať takéto okolnosti, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadnuť. Podľa § 15 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.

22. Prvostupňový orgán použil pri zistení základu dane ako pomôcky informácie jemu dostupné a vychádzal z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015. Prvostupňový orgán ale nezobral do úvahy, že zdaniteľné plnenia z pohľadu DPH na výstupe boli vo významnej miere len na základe prijatých preddavkov, pretože tento postup vyplýva zo o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Prijaté preddavky nie sú v žiadnom prípade zdaniteľným príjmom na účely dane z príjmov právnických osôb, ktoré povinne účtujú v systéme podvojného účtovníctva pre podnikateľov. Správca dane nevykonal miestne zisťovanie u obchodných partnerov, neoveril o aké zdaniteľné plnenie sa jedná a či takéto plnenie identifikované podľa zákona o DPH je možné považovať bez ďalšieho overovania za zdaniteľný príjem na účely dane z príjmov právnických osôb. Správca dane vyhodnotil údaje zistené z daňových priznaní na DPH v neprospech žalobcu, a to jednak zdaniteľné plnenia DPH na výstupe, pričom paušálne vyhodnotil všetky zdaniteľné plnenia na výstupe ako zdaniteľné výnosy na účely dane z príjmov právnických osôb. V neprospech žalobcu vyhodnotil tiež všetky zdaniteľné plnenia DPH uvedené na vstupe, ktoré predstavujú vynaložené náklady na účely dane z príjmov právnických osôb.

23. Správca dane má k dispozícii aj informácie podľa podaných kontrolných výkazov DPH, ktoré sú súčasťou podaných daňových priznaní, kde správca dane mohol zistiť, že sa jednalo len o prijaté preddavky od obchodných partnerov a mohol uskutočniť miestne zisťovanie u obchodných partnerov. Kontrolné výkazy obsahujú označenie partnera pri všetkých jednotlivých odoslaných a došlých daňových dokladoch (faktúrach). Správca dane bezdôvodne nepoužil informácie obsiahnuté v kontrolných výkazoch, ďalej vykonával zisťovanie údajov od bánk aj od iných cudzích subjektov, pričom nevyužil všetky údaje, ktoré mu boli známe a mal ich vo svojej dispozícii, pričom by nemohlo dôjsť k porušeniu daňového tajomstva, pretože povinnosť dodržiavať daňové tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby vykonávajúce daňovú kontrolu. Správca dane nezistil zdaniteľné výnosy žalobcu spôsobom súladným so zákonom, pretože interpretácia zdaniteľných plnení DPH na výstupe ako zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely dane z príjmov právnických osôb je v priamom rozpore s viacerými ustanoveniami súvisiacich daňových a účtovných predpisov. Na základe podaných daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 správca dane vyčíslil výšku výnosov za rok 2015 v sume 138 567,10 Eur. Výšku výnosu určil ako súčet základov dane z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace - dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o DPH. Na riadku 03 daňového priznania k DPH sa uvádza aj základ dane daňovej povinnosti vzniknutej prijatím platby pred dodaním tovaru. Takáto platba (prijatá daňovníkom účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva) je v súlade s účtovnými predpismi evidovaná ako prijatý preddavok a je súčasťou záväzkov, nie výnosov. Daňovník, ktorý prijal platbu vopred, má záväzok poskytnúť platiteľovi preddavku dohodnuté plnenie a nejedná sa ešte o dosiahnutú tržbu. Tržbu dosiahne daňovník až po splnení dodania. Správca dane mohol s použitím pomôcky - kontrolného výkazu DPH preveriť u obchodných partnerov, v akom rozsahu sú súčasťou daňových priznaní k DPH aj prijaté preddavky.

24. Žalobca ďalej zdôrazňoval, že DPH je nepriamou daňou, pričom daň z príjmov je priamou daňou. Podľa ekonomickej teórie aj praxe sa jedná o dva rozličné druhy daní. Preto použitie časti daňového priznania DPH sa nemôže ani približovať reálnemu hospodárskemu výsledku a základu dane pre účely dane z príjmov právnických osôb. Hlavný rozpor žalobca zdôvodňoval definíciami v právnych predpisoch, a to porovnaním ustanovení o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ej len „zákon o dani z príjmov“). Poukázal na to, že v zmysle zákona o DPH platí, že ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť prijatej platby dňom prijatia platby. Prijatá platba podľa zákona o DPH nie je dosiahnutým výnosom (ale len prijatým preddavkom) na účely dane z príjmov právnických osôb. Tržby a výnosy, ktoré vstupujú do základu dane pre účely dane z príjmov právnických osôb, sa účtujú a posudzujú tak, že podľa o účtovníctve v platnom znení je výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. V tomto prípade vznikol z prijatých finančných prostriedkov vo forme preddavku zároveň záväzok a vôbec nedošlo ku zvýšeniu ekonomických úžitkov na strane daňovníka. Podľa postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva - Opatrenie Ministerstva financií SR zo 16.12.2002 č. -92 na účte 324-Prijaté preddavky sa účtujú prijaté krátkodobé preddavky odberateľov, teda nie do výnosov. Z uvedeného je preto zrejmé, že aj v prípade určenia dane pomocou pomôcok je správca dane povinný v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu v konkrétnej veci obstarať si spoľahlivé podklady pre svoje rozhodnutie. Aj určenie dane podľa pomôcok musí byť spoľahlivé, dôvodné, zvolené ako posledná alternatíva, a v konečnom dôsledku zákonné. Ak správca dane vyrúbi daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, musí tiež prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, pretože aj v tomto prípade musí byť naplnený účel správy daní, ktorým je správne zistenie dane. V prípade určenia dane pomocou pomôcok správca dane z úradnej moci, a to len za použitia pomôcok, určí daň za daňový subjekt, a to bez spolupráce s ním. Preto by správca dane mal pristúpiť k takýmto spôsobom až v krajnom prípade. Zisťovanie skutkového stavu správcom dane a žalovaným nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzali konajúce orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore so skutočným stavom veci a v rozpore s účelom správy daní, ku ktorým daňové orgány dospeli nesprávnou interpretáciou ustanovení zákona o DPH a zákona o dani z príjmov právnických osôb.

25. Podľa žalobcu na posúdenie ním uvádzaných skutočností sú potrebné odborné znalosti, a preto navrhol, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, a to ku skutočnostiam, ktoré žalobca považuje za nezákonné a ktoré spôsobili, že daň podľa pomôcok nebola určená v súlade s Daňovým poriadkom. Takouto osobou je napr. znalec z odboru 090000-Ekonómia a manažment a z odvetvia 090100-Učtovníctvo a daňovníctvo.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane postupoval podľa § 48 Daňového poriadku a toto ustanovenie, ani iné ustanovenie Daňového poriadku, neustanovujú správcovi dane termín, v ktorom má určiť daň podľa pomôcok v závislosti od zaslania výzvy na podanie daňového priznania. Týmto postupom správcu dane nedošlo k porušeniu právnych predpisov.

27. Správca dane vo všeobecnosti svojim konaním nenavodzuje dojem o tom, či bolo podané daňové priznanie alebo nie. Správca dane buď eviduje daňové priznanie, ktoré bolo doručené alebo takéto daňové priznanie neeviduje, ak ho daňový subjekt nedoručil. Skutočnosť, že účtovníčka nesprávne informovala konateľa žalobcu o podaní daňového priznania, nie je dôvodom ani ospravedlnením nepodania predmetného daňového priznania.

28. Čo sa týka vyhľadávacej činnosti podľa § 36 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu mal správca dane postupovať podľa tohto ustanovenia pri určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane postupoval podľa § 48 Daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku je správca dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez účinnosti s daňovým subjektom. V zmysle uvedeného správca dane aj postupoval, pričom prihliadal aj na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, čo podrobne rozpísal vo svojom rozhodnutí.

29. K námietke o potrebe prihliadnuť na dodatočné daňové priznanie žalovaný uviedol, že oznámením č. 101097326/2021 zo dňa 24.06.2021 správca dane žalobcovi oznámil, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 začala dňa 21.07.2020 a oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 20.07.2020. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole, daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. Žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 16.06.2021. Pretože dodatočné daňové priznanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, správca dane považoval toto podanie za neplatné.

30. Boli splnené zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a rovnako boli správcom dane splnené podmienky v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca doručil dodatočné daňové priznanie až po ukončení určovania dane podľa pomôcok a až po vystavení rozhodnutia č. 100721092/2021 zo dňa 29.04.2021.

31. V súvislosti so zálohovými platbami, ktoré žalobca údajne zahrnul do daňových priznaní k DPH, žalovaný poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 zo dňa 21.02.2006 vo vzťahu k čl. 65 smernice Rady 2006/112/ES. Z rozsudku vyplýva princíp, že v momente vyplatenia preddavku všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, t. j. celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľného obchodu, musia byť známe. Teda zdaniteľné plnenie už v čase vyplatenia preddavku musí byť tak identifikované ako keby reálne bolo uskutočnené v tomto momente. Platiteľ dane má právo na odpočítanie dane, ktorú mu účtuje jeho dodávateľ, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi jeho plneniami na vstupe a na výstupe, alebo ak táto priama súvislosť absentuje, ak náklady na prijaté tovary alebo služby tvoria súčasť celkových nákladov platiteľa dane a priamo a bezprostredne súvisia s jeho celkovou ekonomickou činnosťou, ktorá podlieha dani. Právo na odpočítanie dane vzniká platiteľovi dane v ten istý deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vo všeobecnosti platí, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dodania služby. V špecifických prípadoch daňová povinnosť vzniká inak ako dodaním tovaru a služby. Podľa záverov Súdneho dvora v uvedenom rozhodnutí sa v prípade preddavkových platieb predtým, ako sa zrealizuje dodávka tovaru alebo poskytnutie služby, DPH stáva splatnou prijatím platby, čo predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť táto výnimka vykladaná striktne. Na to, aby sa daň stala splatnou v takejto situácii, je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, a teda v momente vyplatenia preddavkov musia byť tovary a služby presne určené. Ak platiteľ dane nevie preukázať presné určenie tovarov a služieb, na ktoré poskytol preddavok, potom sa ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH neuplatní, čo znamená, že dodávateľovi nevzniká daňová povinnosť, a ak by vo faktúre uviedol daň, táto by bola splatná len z dôvodu uvedenia na faktúre. Takúto splatnú daň následne nemožno odpočítať od deklarovaného odberateľa tovarov a služieb. Faktúra, ktorá je vyhotovená z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, musí obsahovať údaje uvedené v § 71 ods. 2 zákona o DPH, teda okrem iného množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Platiteľ dane musí preukázať, že zaplatil preddavok na konkrétne presne špecifikovanú dodávku tovaru alebo služieb, ktorá sa mala následne po zaplatení preddavku uskutočniť. Ak žalobca zahrnul do daňových priznaní k DPH takto definované preddavky, išlo o preddavky na dodávku tovaru a služieb, ktoré sa následne po zaplatení preddavku uskutočnili a takéto platby za dodaný tovar a služby podliehajú zdaneniu aj na dani z príjmov.

32. Povinnosťou každého daňového subjektu je podať daňové priznanie k dani z príjmov v zákonom stanovenej lehote. Žalobca daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote nepodal a nepodal ho ani na výzvu správcu dane. Správcom dane bol upozornený, že ak toto daňové priznanie nepodá, pristúpi správca dane k určeniu dane podľa pomôcok.

33. Počas určovania dane podľa pomôcok žalobca mohol predložiť doklady, na ktoré by správca dane mohol prihliadnuť a použiť ich ako pomôcky, avšak žalobca žiadne doklady nepredložil. K protokolu o určení dane podľa pomôcok sa v stanovenej lehote nevyjadril.

34. Správca dane pri získaní pomôcok je oprávnený riadiť sa vlastným uvážením a daňový subjekt nemá právo namietať, ktoré pomôcky správca dane má a ktoré nemá použiť pri zisťovaní základu dane a určovaní daňovej povinnosti.

35. Správca dane dbal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

36. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu znášaním trov konania zo svojho.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného - replika

37. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v správnej žalobe a trvá na tom, že určenie dane podľa pomôcok bolo neadekvátne a bezdôvodné. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný, nie sú spôsobilé spochybniť ani vyvrátiť správnosť a odôvodnenosť jeho tvrdení uvedených v žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

38. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 16.11.2022. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.

39. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

40. Žalobca označil správnu žalobu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania a poukázal pritom na ust. s tým, že správnym trestaním sa na účely rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy aj o správnom delikte. Správny súd dospel k záveru, že žalobca správnu žalobu nesprávne označil a že nejde o vec správneho trestania. V prejednávanom prípade bola žalobcovi určená daň pomocou pomôcok, čo je osobitným inštitútom Daňového poriadku, ktorým sa určuje daň, ktorý nastupuje v prípade, ak daňovník je nedostatočne súčinný so správcom dane a nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových predpisov. Nejde ale o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt a nejde ani o uloženie sankcie za iné podobné protiprávne konanie. Nesprávne označenie správnej žaloby správny súd ale nepovažoval za taký nedostatok procesných podmienok konania, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. Podľa obsahu správnej žaloby a podľa obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd ustálil, že ide o všeobecnú správnu žalobu.

41. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil.

42. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

45. Podľa ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

46. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov; (1)Daňové priznanie ( § 32 a 41), prehľad [ § 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [ § 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. (2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 2 písm. l zákona o dani z príjmov; Na účely tohto zákona sa rozumie zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 15 ods. 1 až 5 Daňového poriadku; (1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.

(4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. (5) Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o a) fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia, b) právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

50. Podľa § 48 Daňového poriadku; (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. (2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. (3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. (4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. (5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

51. Podľa § 49 Daňového poriadku; (1) O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. (2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

52. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku; Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

53. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že svojou arbitrárnosťou nezohľadňuje skutkový stav veci, nevychádza z objektívne a náležite zisteného skutkového a právneho stavu a že prvostupňový orgán zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil

jednostranne v neprospech žalobcu, tieto žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné, preto im nemožno priznať úspech.

54. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke namietal, že k vyrubeniu dane podľa pomôcok došlo v neprimerane dlhom časovom rozpätí medzi zaslaním výzvy zo dňa 15.08.2016 a určením dane podľa pomôcok v roku 2020. Aj táto žalobná námietka je nedôvodná. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 nepodal. Z obsahu administratívneho spisu a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol vyzvaný na podanie daňového priznania výzvou č. 10372036/2016 zo dňa 15.08.2016, a to aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Oznámením č. 101097198/2020 zo dňa 29.06.2020 správca dane žalobcovi oznámil, že daň bude určená podľa pomôcok (daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015). Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 20.07.2020. V zmysle § 48 ods. 2 Daňového poriadku sa určenie dane podľa pomôcok začalo dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 20.07.2020 a určovanie dane podľa pomôcok v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia začalo dňa 21.07.2020. O výsledku určovania dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil protokol č. 100400907/2021 zo dňa 09.03.2021, ktorého súčasťou bola aj výzva, na základe ktorej sa žalobca mohol vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 31.03.2021. Žalobca sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 nevyjadril.

55. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane vyzval žalobcu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 v roku 2016 a k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil v roku 2020. Pre posúdenie vyššie uvedenej žalobnej námietky žalobcu je podstatné ust. § 69 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak Daňový poriadok alebo osobitný predpis neustanovujú inak, daň a ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že správca dane vyrubil žalobcovi daň v rámci lehoty ustanovenej v § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Každý daňový subjekt si musí byť vedomý skutočnosti, že správca dane môže pristúpiť k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane v lehote 5-tich rokov, ktorej začiatok sa počíta od skutočnosti vymedzenej v ust. § 69 ods. 1 Daňového poriadku, v tomto prípade od konca kalendárneho roku, v ktorom žalobca mal povinnosť podať daňové priznanie. Daňový poriadok neustanovuje žiadnu osobitnú lehotu, v ktorej by bol správca dane povinný pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok, plynúcu od okamihu, keď sa správca dane dozvie, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na výzvu.

56. Pokiaľ žalobca poukazoval v tejto súvislosti na to, že po výzve v roku 2016 urgoval účtovníčku na podanie daňového priznania a bol ubezpečený, že daňové priznanie bolo podané a že správca dane svojou dlhoročnou nečinnosťou navodil dojem, že daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 bolo podané, tak ako to tvrdila aj účtovníčka, tieto námietky sú nedôvodné. Dôvody, pre ktoré daňové priznanie nebolo podané, nemajú žiadny vplyv na určenie dane podľa pomôcok a správca dane neprekročil lehotu stanovenú Daňovým poriadok, v ktorej mohol pristúpiť k vyrúbeniu dane.

57. Daňový poriadok v ust. § 48 ods. 1 vymedzuje, kedy správca dane môže zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok. Konkrétne podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku môže správca dane určiť daň podľa pomôcok aj vtedy, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015 ani na výzvu správcu dane nepodal, preto podmienky pre postup určenia dane podľa pomôcok boli splnené a tomuto postupu správcu dane preto nie je možné ani nič vyčítať, nie je možné takýto postup vyhodnotiť ako neadekvátny alebo bezdôvodný ako to namietal žalobca. Skutočnosti, pre ktoré nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, keď žalobca poukazoval na to, že jeho účtovníčka ho informovala o tom, že daňové priznanie bolo podané, nie je možné zohľadniť, pretože to Daňový poriadok neumožňuje (nemôžu mať žiadny dopad na určenie dane podľa pomôcok).

58. Pokiaľ žalobca vyčítal, že z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je zrejmé akú vyhľadávaciu činnosť mal správca dane realizovať podľa § 39 Daňového poriadku od roku 2016, ani táto námietka nie je dôvodná a nemá za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Nie je

zrejmé z akého ustanovenia Daňového poriadku, prípadne iného právneho predpisu, žalobca vyvodzuje povinnosť správcu dane uviesť v rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok akú vyhľadávaciu činnosť vykonal správca dane podľa § 36 Daňového poriadku a aký to má dopad na určenie dane podľa pomôcok v jeho prípade. Žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015 v rámci zákonom vymedzenej lehoty a ani na základe následnej výzvy správcu dane, preto správca dane pristúpil k určeniu základu dane a určeniu dane podľa pomôcok, čo je Daňovým poriadkom predpokladaný postup. V prejednávanej veci správca dane mal vedomosť o tom, že žalobca daňové priznanie nepodal, nakoľko žalobcu aj na podanie daňového priznania vyzval, a nadväzujúc na tieto zistenia zvolil adekvátny procesný postup, a to určenie dane podľa pomôcok.

59. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút určenia dane podľa pomôcok je inštitútom odlišným od daňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 26.08.2016, v zmysle ktorého pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a v zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Ďalej najvyšší súd uviedol, že zákonodarca v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených v prípadoch potom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

60. Ďalej správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého v priebehu určenia dane podľa pomôcok daňový subjekt nemá právo preukázať svoje tvrdenia dokazovaním. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd dospel k záveru, že charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku nesplnenia si povinností daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a daň určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané taktiež na úvahe správcu dane. Vzhľadom na to, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje tvrdenia. Použitie pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania.

61. Pokiaľ žalobca namietal, že podal dňa 16.06.2021 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2015 a že žalovaný na toto dodatočné daňové priznanie neprihliadol, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Nie je sporné, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie dňa 16.06.2021 a správca dane oznámením č. 011097326/2021 zo dňa 24.06.2021 žalobcovi oznámil, že takéto daňové priznanie považuje za nepodané, nakoľko bolo podané po lehote. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 29.04.2021, z čoho je zrejmé, že správca dane vydal rozhodnutie skôr, ako žalobca dodatočné daňové priznanie podal, preto ho správca dane ani nemohol zohľadniť. Žalovaný ale podľa správneho súdu postupoval správne, keď na dodatočné daňové priznanie, podané po rozhodnutí správcu dane, neprihliadal. Z ustanovenia § 48 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt môže predložiť účtovné a iné doklady v priebehu určenia dane podľa pomôcok a správca dane následne môže tieto predložené doklady použiť ako pomôcky. Určenie dane podľa pomôcok je začaté deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o určení dane podľa pomôcok a ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane by mohol prihliadať len na také doklady, ktoré by boli daňovým subjektom predložené počas

- v priebehu určovania dane podľa pomôcok (§ 48 ods. 4 Daňového poriadku), teda do doručenia protokolu. Žalobca podal dodatočné daňové priznanie po tom, čo určenie dane podľa pomôcok bolo skončené, nakoľko protokol o určení dane podľa pomôcok č. 100400907/2021 zo dňa 09.03.2021 bol žalobcovi doručený dňa 31.03.2021. Navyše je v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré obmedzuje právo daňového subjektu vyjadriť sa k protokolu o určení dane

podľa pomôcok, pretože v zmysle tohto ustanovenia sa daňový subjekt môže vyjadriť len k tomu, či boli splnené podmienky pre takýto postup správcu dane a ďalej či bol dodržaný postup podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého má pri určení dane podľa pomôcok správca dane prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Z uvedeného je zrejmé, že Daňový poriadok umožňuje v procese určenia dane podľa pomôcok realizovať určitú aktivitu zo strany daňového subjektu len v priebehu určovania dane podľa pomôcok, teda od začatia tohto procesu do jeho ukončenia, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu do dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok daňovému subjektu. Zároveň obmedzuje aj rozsah skutočností, ku ktorým sa daňový subjekt môže vyjadriť, a to len vo vzťahu k tomu, či boli splnené podmienky pre určenie dane podľa pomôcok a či boli zohľadnené výhody zistené z pomôcok, avšak daňový subjekt nemá právo vyjadrovať sa a namietať rozsah a druh pomôcok zvolených správcom dane.

62. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane, keď vychádzal z daňových priznaní podaných k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december roku 2015 s tým, že správca dane nemohol zohľadniť základ dane uvedený v týchto daňových priznaniach, pretože išlo o zaplatené preddavky, pri ktorých v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH síce vznikla daňová povinnosť - povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, ale nešlo o príjmy, ktoré by bolo možné zohľadniť pri určení základu dane pre daň z príjmov právnickej osoby a následne určiť daň. V tejto časti správnej žaloby ide len o polemiku žalobcu. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca túto námietku formuluje tak, že zdaniteľné plnenia z pohľadu DPH na výstupe boli vo významnej miere len na základe prijatých preddavkov, teda žalobca ani nekonkretizoval, či všetky plnenia boli preddavkami alebo len niektoré z nich, nakoľko z formulácie žalobnej námietky „vo významnej miere len na základe prijatých preddavkov“ na základe gramatického výkladu možno vyvodiť, že žalobca netvrdí, že všetky plnenia boli preddavkami. K tejto námietke ďalej správny súd považuje za potrebné uviesť, že Daňový poriadok v ust. § 48 ods. 3 demonštratívne vymedzuje, čo môže byť pomôckou pri určení dane podľa pomôcok. Konkrétne uvádza, že pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisov z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov. Z uvedeného vyplýva, že daňové priznanie v zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku môže byť použité ako pomôcka pri určovaní dane podľa pomôcok. Žalobcovi bolo oznámené, že bude daň určovaná podľa pomôcok, žalobca si bol vedomý toho, že podal daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a mohol teda predpokladať, že aj takéto daňové priznania môžu byť použité ako pomôcka v rámci určovania dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Žalobca žalobnými námietkami ani nepreukázal, že pomôcka - daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015 by nemohli byť pomôckou preto, že nešlo o zdaniteľné príjmy ale o prijaté preddavky. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, určenie dane podľa pomôcok je osobitným inštitútom, ktorý nastupuje v prípade, ak daňový subjekt neposkytol dostatočnú súčinnosť správcovi dane, resp. neplnil si svoje povinnosti. V tomto prípade sa nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako je to v prípade daňovej kontroly, ale Daňový poriadok zveruje správcovi dane oprávnenie obstarať si pomôcky za účelom určenia daňovej povinnosti daňového subjektu, ktorý nesplnil svoje povinnosti, resp. bol nedostatočne súčinný pri plnení svojich daňových povinností. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a teda tento postup správcu dane ani nepredpokladá, že jeho výsledkom bude určenie skutočnej daňovej povinnosti daňového subjektu, resp. že výsledná určená daňová povinnosť sa bude rovnať skutočnej daňovej povinnosti daňového subjektu. Ide o osobitný postup, kedy sa určuje daň podľa pomôcok a aj z vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v tomto prípade sa nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako sa vykonáva v daňovej kontrole za účelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok vychádza z dostupných podkladov a ani nevyzýva daňový subjekt na to, aby predkladal dôkazy, pretože preukazovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dokazovanie v takom rozsahu ako pri daňovej kontrole sa v tomto type konania nevykonáva. Je na správcovi dane aké pomôcky si obstará a správca dane navyše ani nie je povinný o zvolených pomôckach informovať daňový subjekt v priebehu určovania dane podľa pomôcok a daň určuje podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2017). Daňový subjekt má možnosť určitým spôsobom ovplyvniť určovanie dane podľa pomôcok, pretože v priebehu určovania dane podľa pomôcok môže predložiť účtovné alebo

iné doklady, ktoré správca dane môže zohľadniť a tieto potom môžu mať vplyv na určenie základu dane aj výslednej daňovej povinnosti. V prejednávanej veci ale žalobca v priebehu určovania dane podľa pomôcok žiadne účtovné ani iné doklady správcovi dane nepredložil a tým nevyužil zákonom priznanú možnosť ovplyvniť proces určovania dane podľa pomôcok.

63. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať miestne zisťovanie u obchodných partnerov žalobcu. Správca dane nevykonáva preverovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane ale určuje daň podľa pomôcok, ktoré sám určí. Žalobca v správnej žalobe ani netvrdí, že preddavky, ktoré mali tvoriť základ dane pre účely DPH, sa nestali príjmami a teda, že nedošlo k dodaniu tovarov alebo služieb. Daňové priznania k dani z pridanej hodnoty aj v zmysle demonštratívneho výpočtu pomôcok v § 48 ods. 3 Daňového poriadku môžu byť pomôckami, ktoré je správca dane oprávnený použiť pri určení dane podľa pomôcok. Žalobca má obmedzené právo vstupovať do okruhu správcom dane zvolených pomôcok a žalobnými námietkami ani nepreukázal, že táto pomôcka by v prejednávanej veci nemohla byť správcom dane použitá. Z týchto dôvodov správny súd neuznal za dôvodnú ani požiadavku žalobcu, aby si správny súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby ku skutočnostiam, ktoré žalobca považoval za nezákonné, a to napr. znalca z odboru ekonómia a manažment a z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo.

64. Žalobca poukazoval na to, že k určovaniu dane podľa pomôcok by mal správca dane pristúpiť až v krajnom prípade a že povinnosťou správcu dane je, aby si obstaral spoľahlivé podklady pre svoje rozhodnutie, pretože aj určenie dane podľa pomôcok musí byť spoľahlivé, dôvodné a zvolené ako posledná alternatíva a musí byť aj zákonné. Navyše poukazoval na to, že správca dane je tiež povinný prihliadať na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že nie je pochybné, že v danom prípade nastali také okolnosti, pre ktoré správca dane bol oprávnený pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok, nakoľko žalobca ani na výzvu správcu dane nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 (§ 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt a že daň určuje podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu, pričom v priebehu určenia dane podľa pomôcok už daňový subjekt nemá právo preukazovať svoje tvrdenia dokazovaním, teda nemôže prednášať návrhy na vykonanie dôkazov. Daňový subjekt má oprávnenie v priebehu určovania dane podľa pomôcok predkladať účtovné a iné dôkazy, ktoré môžu byť správcom dane zohľadnené ako pomôcky, avšak v prejednávanej veci žalobca toto svoje právo nevyužil a žiadne účtovné alebo iné doklady nepredložil, teda nevyužil priestor, ktorý mu Daňový poriadok v rámci určenia dane podľa pomôcok vymedzuje a v rámci ktorého žalobca mohol určitým spôsobom ovplyvniť určovanie základu dane a aj určenie konečnej daňovej povinnosti.

65. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správca dane je povinný prihliadať aj na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď daňovým subjektom neboli uplatnené, z obsahu protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 100400907/2021 zo dňa 09.03.2021, ako aj z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, vyplýva, že správca dane vzal do úvahy také skutočnosti, z ktorých vyplývali výhody pre daňový subjekt, konkrétne správca dane prihliadol na náklady - odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, na mzdové náklady, na zaplatenú daň z motorových vozidiel, ako aj na náklady súvisiace s vedením bankových účtov. K okolnostiam, z ktorých pre daňový subjekt plynú výhody, na ktoré je správca dane povinný prihliadnuť aj keď daňovým subjektom neboli uplatnené, sa žalobca mohol vyjadriť vo vyjadrení k protokolu o určení dane podľa pomôcok v rámci oprávnenia uvedeného v § 49 ods. 2 Daňového poriadku, pričom v tejto veci sa žalobca k protokolu vôbec nevyjadril. Ani v správnej žalobe žalobca neprednáša konkrétne žalobné námietky, v čom postup správcu dane podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku nebol správny a zákonný a prečo nemôže obstáť.

66. Podľa správneho súdu daňové orgány nevychádzali z nesprávnej interpretácie zákona o DPH a zákona o dani z príjmov, skutkový stav, ktorý vzali za základ svojich rozhodnutí nebol v rozpore so skutočným stavom veci a s účelom správy daní, pretože správca dane realizoval postup, ktorý Daňový poriadok umožňuje (pri ktorom je rozsah zisťovania skutkového stavu napríklad oproti daňovej kontrole modifikovaný) a nebolo pochybné, že tento postup bol následkom toho, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 ani na výzvu správcu dane. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty je Daňovým poriadkom akceptovanou pomôckou, na základe ktorej môže byť určovaná daň podľa pomôcok. Žalobca nevyužil časový rámec - priebeh určovania dane podľa pomôcok, kedy mohol predkladať účtovné alebo iné doklady, ktoré mohli byť správcom dane vzaté

do úvahy a ktoré mohli ovplyvniť výšku základu dane a konečnej daňovej povinnosti na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015.

67. Na základe uvedenej argumentácie správny súd dospel k záveru, že správna žalobca žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

68. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.