Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-95-2015.pdf
PDF · 72.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/95/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: Mária Hubinová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. XXX/XX proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku bližšie špecifikovaného v petite návrhu.
Pred začatím pojednávania dňa 18.06.2015 navrhovateľka vzala svoj návrh späť celkom z dôvodu, že medzičasom sa poradila s osobou znalou právo, ktorá jej potvrdila, že od 01.01.2015 došlo k zmene legislatívy v tom smere, že rozhodcovské rozsudku medzičasom stratili svoju účinnosť a platnosť, pokiaľ boli vydané do konca roka 2014 a zároveň navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že by voči nej bola vedená exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa pôvodne domáhala v tomto súdnom konaní, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p..
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.
Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2, veta prvá). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006 ) Okrem toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..
Tým, že navrhovateľka svoj návrh vzala späť z dôvodu zmeny legislatívy, ktorá mala nastať od 01.01.2015 a konanie bolo začaté dňa 11.02.2015, je možné konštatovať, že zavinila zastavenie konania, čím v zásade by odporcovi mala prináležať náhrada trov konania podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. pri splnení predpokladov uvedených vyššie však umožňuje nepriznať náhradu trov konania. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, v ktorej sa navrhovateľka - spotrebiteľka domáhala voči odporcovi - dodávateľovi zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo je nezanedbateľná skutočnosť aj z pohľadu náhrady trov konania. Z hľadiska náhrady trov konania je ďalej podstatné to, že navrhovateľka pred začatím pojednávania si po porade s inou osobou uvedomila zmenu legislatívy, čím zbytočne nenavyšovala ďalšie trovy konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľkou označená zmena legislatívy je obsiahnutá v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenia na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2015, čo teda znamená, že exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 01.01.2015 bolo možné začať a teda doručiť návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi len do 31.03.2015. Následne exekútor mal povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonania exekúcie najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by exekúcia pri rozhodcovských rozsudkoch vydaných pred 01.01.2015 bola začatá od 01.04.2015, exekučný súd by sa musel z úradnej povinnosti s touto skutočnosťou vysporiadať a to už v štádiu žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Záverom tak možno konštatovať, že uvedené legislatívne zmeny bezpochyby majú charakter dôvodov vhodných osobitného zreteľa a zároveň výnimočný charakter, ktorých záverom je konštatovanie súdu, že o trovách konania bolo nutné rozhodnúť podľa § 150 ods.1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čím odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.