Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-55-2020.pdf
PDF · 168.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: T.O.P. HOLDING, a.s., Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, IČO: 36 675 059, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Boržík & partners, s.r.o., Gallayova 11, 841 02 Bratislava, IČO: 44 948 867, zastúpený: JUDr. Ondrej Nagy, advokát, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 39.840,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 39.840,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39.840,- eur odo dňa 01.04.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 39.840,- eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalovaného ako audítora pri výkone auditu.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 07.07.2015 uzatvoril zmluvu o poskytovaní audítorských služieb č. XX/XXXX, na základe ktorej došlo k odplatnému auditu účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015 a auditu súladu výročnej správy s auditovanou účtovnou závierkou za rok 2015. Následne žalobca so žalovaným uzavrel dňa 11.07.2016 zmluvu o poskytovaní audítorských služieb č. XX/XXXX, na základe ktorej došlo k odplatnému auditu účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2016 a auditu súladu výročnej správy s auditovanou účtovnou závierkou za rok 2016. Po uskutočnení auditu žalovaný vypracoval správy audítora, ktoré obsahovali záver, že príslušná účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a verný obraz finančnej situácie žalobcu k rozhodnému dátumu a výsledku jeho hospodárenia za príslušný rok. Napriek tomuto záveru sa žalobca v roku 2018 dozvedel, že v rokoch 2015, 2016, 2017 a 2018 mu boli odčerpané z bankového účtu finančné prostriedky. V dôsledku čoho žalobca zaznamenal reálny úbytok na majetku v celkovej výške 12.085.680,- eur. Po preverení situácie žalobca zistil, že žalovaný mal pri výkone auditu zistiť, že došlo k odlivu finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu, túto skutočnosť mal následne preveriť a vyhodnotiť, a tak o tejto skutočnosti informovať žalobcu. V dôsledku tejto skutočnosti mal žalovaný aj upraviť závery správ audítora. Keďže tak ale žalovaný neurobil, v roku 2015 bolo z účtu žalobcu neoprávnene odčerpaných a zaúčtovaných 5.531.680,- eur, pričom táto suma v roku 2016 vzrástla na 8.603.680,- eur a v roku 2017 na sumu 9.935.680,- eur. Žalobca mal za to, že keby žalovaný vykonal audit s odbornou starostlivosťou, nedošlo by k nárastu vzniknutej škody, keďže žalobca mohol prijať vhodné opatrenia na zamedzenie ďalšieho odlivu finančných prostriedkov. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať audit s odbornou starostlivosťou tak došlo k nárastu vzniknutej škody o 4.404.000,-
eur. Vzniknutá škoda následne ešte v roku 2018 narástla o sumu 2.150.000,- eur. Žalovaný v správe audítora za rok 2017, vyhotovenej až dňa 10.12.2018 uviedol výhrady, že informácie, ktoré zistil do dňa vydania predmetnej audítorskej správy vo vzťahu k finančnej investícii vo výške 9.935.680,- eur vykázanej v rámci ostatného dlhodobého finančného majetku, spochybňujú účtovnú hodnotu a spätnú vymožiteľnosť tejto investície v plnej výške, čo nie je v účtovníctve zohľadnené tvorbou opravnej položky. Túto správu žalovaný vyhotovil až ako dôsledok toho, že žalobca zistil, aká je skutočná finančná situácia žalobcu. V súvislosti s tým, žalobca poukázal na to, že došlo k zadržaniu a následne k odsúdeniu pána Ing. J. E. (vtedajšieho výkonného riaditeľa a člena predstavenstva), ktorý odčerpával finančné prostriedky z bankového účtu žalobcu na svoj osobný účet a tieto zámerne nesprávne zaúčtoval v účtovníctve žalobcu. Žalobca tak mal za to, že žalovaný bol povinný pri výkone auditu postupovať v zmysle zmlúv a § 28 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite s odbornou starostlivosťou. Nakoľko podľa žalobcu žalovaný takto nepostupoval, porušil svoju povinnosť a v dôsledku tohto porušenia žalobcovi vznikla škoda, a to minimálne vo výške 4.404.000,- eur ( vroku 2016 vo výške 3.072.000 eur a v roku 2017 vo výške 1.332.000,- eur). Žalobca mal za to, že umožnenie pokračovania protiprávneho konania p. E., ktoré bolo priamym následkom porušenia povinností žalovaného ako audítora pri overení účtovných závierok, spôsobilo pokračovanie možnosti pre p. E. odčerpávať finančné prostriedky od žalobcu. Žalobca uviedol, že porušenie povinnosti žalovaného ako audítora nebolo jediným dôvodov pre vznik škody, škodu primárne spôsobilo protiprávne konanie p. E., avšak v prípade vykonania auditu účtovných závierok v súlade so zákonom by bolo protiprávne konanie oveľa skôr zastavené a nedošlo by k nárastu vzniknutej škody. Ak by teda žalovaný vykonal audit s odbornou starostlivosťou a identifikoval by odliv finančných prostriedkov, odhalil by nesprávne zaúčtovanie a tieto skutočnosti by zohľadnil v správe audítora, došlo by jednak k zmierneniu už vzniknutej škody a zároveň by nedošlo k jej ďalšiemu nárastu. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 423/2015 Z.z. (s poukazom na § 373 Obchodného zákonníka), a to vo výške 10 násobku poplatku za výkon štatutárneho auditu, za každý audit, čo pri dohodnutej odmene v zmluvách za rok 2015 a 2016 vo výške 1.992,- eur bez DPH predstavuje sumu 39.840,- eur.
2. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 13.08.2020 vyjadril k žalobe a uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca účtoval peňažné transakcie metódou tzv. cash-poolingu, keď sa všetky peňažné prostriedky v dcérskych spoločnostiach odvádzali do materskej spoločnosti žalobcovi s cieľom dosiahnuť maximálny efekt na termínovaných vkladoch. Následne materská spoločnosť prevádzala peniaze do dcérskych spoločností podľa potreby a tieto vzájomné prevody sa účtovali prostredníctvom účtu 261 - peniaze na ceste, nebolo preto nič neobvyklé, že sa na tomto účte priebežne nachádzali vyššie čiastky peňažných prostriedkov. Pri záverečnom audite účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2015 žalovaný zistil, že konečný zostatok na účte 261 je podstatne vyšší ako obvykle. Objasnenie žalovanému mal poskytnúť Z.. J. E., výkonný riaditeľ a člen predstavenstva žalobcu, s tým, že je to spôsobené novým produktom, na realizáciu ktorého mal splnomocnenie od akcionárov žalobcu. Uvedené plnomocenstvo oprávňovalo Z.. E. na vykonávanie, sprostredkovanie a uzatváranie finančných operácií a obchodov na finančných trhoch. Bol splnomocnený konať v mene a na účet žalobcu, tak aj vo svojom mene a na účet žalobcu, a to podľa svojho uváženia. V predmetnom plnomocenstve akcionári tiež prehlásili, že všetky úkony, ktoré Z.. E. vykonáva v súlade s predmetom poverenia, budú plne rešpektovať a sú prejavom ich vôle. Plnomocenstvo nadobudlo platnosť a účinnosť dňom podpisu 01.01.2015. Na základ uvedeného žalovaný pristúpil k rozhodnutiu, na základe ktorého žalobca musel peňažné prostriedky týkajúce sa predmetnej finančnej investície za rok 2015 preúčtovať v účtovníctve za rok 2015 z účtu 261 - peniaze na ceste, v rámci cash-poolingu v určitej anonymite, na účet 069-ostatné finančné investície tak, aby boli evidované samostatne na osobitnom účte. Žalobca rozhodnutie žalovaného akceptoval a účtovný prípad podľa jeho pokynov aj zaúčtoval. Keďže peňažné prostriedky na predmetnú finančnú investíciu odchádzali z firemného bankového účtu aj v roku 2016 a 2017, vyžadoval žalovaný od Ing. E. podpísané inventarizácie účtu 069-ostatné finančné investície. Dňa 28.09.2018 konateľ žalovaného informoval Z.. R. S., predsedu predstavenstva, že ,,cinkla“ banka a z jeho bankového účtu odišlo 500.000,- €. Z.. S. ostal prekvapený, pretože na žiadne obchody si nevedel spomenúť, na čo mu žalovaný priblížil, že malo ísť o obchody, na ktoré dali Z.. E. plnomocenstvo ešte v roku 2015, na čo si Z.. S. dal od žalovaného predložiť predmetné plnomocenstvo. Na stretnutí dňa 01.10.2018 bola rozdiskutovaná stratégia postupu objasňovania skutočnosti a kvantifikácia dopadov z činnosti Z.. E.. Boli porovnávané údaje súvisiace s predmetnými prevodmi na bankovom účte, ktorých pôvod nebol žalovanému známy.
Žalovaný mal za to, že pri výkone auditu za roky 2015-2017 postupoval v súlade s požiadavkami na odbornú starostlivosť, pričom navrhol aby si za tým účelom súd vyžiadal odborné stanovisko Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len UDVA), či žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou pri výkone auditu. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca vedel z účtovníctva o všetkých prevodoch na účtoch a nikto nenadobudol podozrenie, že tieto prevody nie sú legitímne. Žalovaný na základe podkladov, ktoré mal od žalobcu, nemohol zistiť, že prevody peňazí uvedené v žalobe sú podozrivé či nekalé.
3. Žalobca v následnej replike zo dňa 21.09.2020 uviedol, že žalovaný sa svojím vyjadrením snažil odviesť pozornosť od merita veci, ktorým bolo porušenie postupovať pri výkone auditu s odbornou starostlivosťou. Popis udalostí totiž zachytáva iba skutočnosti, ktoré nastali až po tom, ako žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, t.j. až v čase kedy žalobca zistil, že mu chýbajú finančné prostriedky, o čom sa navyše dozvedel od banky, namiesto toho aby sa o tom dozvedel od audítora. Žalobca poukázal na to, že sám inicioval konanie na UDVA, ktorým by malo dôjsť k prevereniu kvality vykonaného štatutárneho auditu. Žalobca ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, či ktorýkoľvek pracovník žalobcu vedel alebo nevedel o prevodoch na účtoch žalobcu, žalovaný je a bol ten, kto mal v rámci vykonania auditu zidentifikovať, že ide o neobvyklé prevody, tieto mal bližšie skúmať a vykonať riadnu inventarizáciu a príslušnými audítorskými postupmi mal overiť, či tento podstatný majetok uvedený v účtovnej závierke skutočne existuje, no tak neurobil. Podľa žalobcu mal žalovaný prevody niekoľko miliónov eur pri tržbe žalobcu cca 1,7 milióna eur považovať keď nie za nekalé, tak prinajmenšom za podozrivé, minimálne to stálo za povšimnutie a preskúmanie, s cieľom zistiť, kde sa tieto finančné prostriedky nachádzajú, či existujú a či je možné ich získať späť. K plnomocenstvu údajne udelenému Ing. E. žalobca uviedol, že ostatní členovia predstavenstva žalobcu nemajú vedomosť o tom, že by takéto plnomocenstvo podpísali, ani vedomosť o tom, že by udelili akýkoľvek súhlas, ktoré by Z.. E. oprávňovalo na úkony uvedené v plnomocenstve. Žalobca považoval plnomocenstvo za sporné v celom rozsahu. Poukázal pritom aj na fakt, že dátum 01.01.2015, ku ktorému je plná moc datovaná, je štátnym sviatkom, pričom v štátne sviatky nikdy stretnutia predstavenstva neprebiehali. Z.. S., člen predstavenstva, bol v daný dátum navyše mimo územia SR, takže plnú moc mu nemohol udeliť 01.01.2015, ale ani do dňa 05.01.2015, kedy bol uskutočnený prvý neoprávnený bankový prevod. Z internej komunikácie navyše vyplýva, že návrh predmetného plnomocenstva bol Z.. E. zaslaný od internej právničky žalobcu, p. N., emailom až dňa 16.03.2017, čo je viac ako 2 roky po dátume, kedy malo byť udelené. Aj napriek všetkému, ak by predsa len členovia predstavenstva žalobcu nevedome Z.. E. plnomocenstvo udelili, žalobca ho považuje za neplatné, pretože je v rozpore so stanovami žalobcu z 13.07.2011, keďže v zmysle čl. XI písm. c) Stanov môže člen predstavenstva konať v mene žalobcu len vždy spoločne s predsedom a dvomi podpredsedami predstavenstva žalobcu, pričom rovnako tak je v rozpore so spôsobom konania zapísaným v Obchodnom registri SR. Taktiež je to rozpore s inštitútom zákonného zastúpenia právnickej osoby v zmysle § 15 Obchodného zákonníka, keď osoba, ktorá je členom štatutárneho orgánu, nemôže byť zároveň zákonným zástupcom právnickej osoby, keďže by táto osoba bola oprávnená vykonávať právne úkony v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán a zároveň zastupovať právnickú osobu na základe poverenia. Plná moc bola tiež v rozpore so spôsobom schvaľovania každej finančnej operácie žalobcu v hodnote nad 33.193,92 eura v zmysle čl. VII bod. 6 písm. l) Stanov, ako aj spôsobom prevodu vlastníctva majetku žalobcu alebo poskytnutia užívania majetku žalobcu do vlastníctva alebo užívania p. Gocníka, keďže v zmysle § 196a Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť previesť vlastníctvo k svojmu majetku alebo tento poskytnúť do užívania členovi predstavenstva len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku, avšak súhlas dozornej rady žalobcu na takéto užívanie finančných prostriedkov zo strany p. E. nebol udelený. Žalobca tiež poukázal na to, že predmetné plnomocenstvo navyše neobsahovalo oprávnenie p. E. na prevádzanie finančných prostriedkov na jeho osobný účet, keďže plná moc neobsahovala príkaz pre p. E. alebo oprávnenie na prevádzanie finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na osobný účet p. E.. Jeho konanie by tak bolo nad rámec oprávnení udelených mu plnomocenstvom. Žalobca mal teda za to, že plnomocenstvo mohlo byť predložené žalovanému zo strany p. E. najskôr po 16.03.2017, a teda až po tom, čo bola vyhotovená správa audítora pre žalobcu za rok 2015 datovaná k 12.12.2016, čo len potvrdzuje fakt, že žalovaný nekonal pri výkone auditu s odbornou starostlivosťou, keďže pri jej vypracovaní nemohol mať plnomocenstvo k dispozícii. Taktiež samotné inventarizácie majetku, ktorých obsahom je potvrdenie p. E., že má zverené finančné prostriedky žalobcu určené na investovanie a obchodovanie na finančných trhoch v určitej výške, sú dokumenty, ktoré nič nepreukazujú a žalovaný sa v rámci auditu nemal uspokojiť s týmito dokumentami, ale naopak mal hlbšie preveriť účtovanie o
týchto finančných prostriedkoch a vyhodnotiť možnosť návratnosti odčerpaných finančných prostriedkov. Žalovaný sa tak bez ďalšieho spoľahol na triviálne a účelovo vyrobené dokumenty, ktorými si chcel kryť chrbát, pričom sa s obsahom týchto dokumentov uspokojil a nesplnil si povinnosť audítora, vykonať audit s odbornou starostlivosťou, keďže nezidentifikoval, že odčerpané finančné prostriedky boli prevedené na súkromný účet p. E., a to bez právneho titulu, že tieto finančné prostriedky boli nesprávne zaúčtované, keďže boli v účtovných závierkach účtované ako ostatný dlhodobý finančný majetok žalobcu a vydávané za ostatné finančné investície, napriek tomu, že išlo o pohľadávku žalobcu voči súkromnej fyzickej osobe p. E. z titulu bezdôvodného obohatenia, nepreveril či skutočne existuje takýto dlhodobý finančný majetok o akom bolo účtované a nevyhodnotil bonitu takto odčerpaných finančných prostriedkov, tzn. nevykonal inventúru, ktoru by zistil, či je takáto pohľadávka žalobcu voči p. E. vymáhateľná a v akej výške.
4. V duplike zo dňa 20.1.02020 žalovaný uviedol, že či bolo predmetné plnomocenstvo vydané štatutárnym orgánom žalobcu vedome, či nevedome, bolo vydané, čím bol žalovaný ako audítor uvedený do omylu, pričom nie je úlohou audítora skúmať pravosť podpisov, dátumy ani to či v danom čase mohli štatutári plnú moc podpísať. Žalovaný poukázal na to, že audítor nie je interný kontrolór spoločnosti, ani jeho právny zástupca, aby posudzoval právne dokumenty spoločnosti a nemôže suplovať funkcie dozornej rady, ktorá má dohliadať na hospodárenie spoločnosti, činnosť predstavenstva a jeho jednotlivých členov. Žalovaný poukázal na to, že riadne valné zhromaždenie žalobcu, ktoré sa konalo dňa 28.06.2016 sa oboznámilo s riadnou individuálnou účtovnou závierkou za rok 2015, s výročnou správou ako aj s návrhom na vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2015, so stanoviskom dozornej rady a s výsledkami kontrolnej činnosti a vzalo ich na vedomie. Tiež sa oboznámilo so správou audítora za rok 2015, zároveň jednomyseľne prijalo uznesenie o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a taktiež uznesenie o schválení audítorskej spoločnosti žalovaného na výkon auditu za obdobie začínajúce od 01.01.2016 a končiace 31.12.2016. Žiaden z akcionárov nemal pripomienky ani nevyužil možnosť vzniesť námietky do zápisnice. Podľa žalovaného predmetné plnomocenstvo neodporuje stanovám, nakoľko bolo podpísané predsedom a dvomi podpredsedami predstavenstva, oprávňovalo splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom týkajúcich sa vykonávania, sprostredkovania a uzatvárania finančných operácií a obchodov na finančných trhoch, čo je v súlade s § 15 Obchodného zákonníka, splnomocniteľ prehlásil, že všetky úkony Z.. E. bude plne rešpektovať a sú prejavom jeho vôle. Podľa stanov spoločnosti navyše dozorná rada mala schváliť prevod peňažných prostriedkov pri bežnom obchodnom styku, avšak v danom prípade sa nejednalo o bežný obchodný styk. V neposlednom rade poukázal žalovaný na to, že je potrebné opraviť mylnú informáciu, ktorá porovnávala výnosy s úbytkom peňažných prostriedkov, pričom abstrahuje od pravidiel cash-poolingu, keď sa na účtoch spoločnosti zhromažďujú peňažné prostriedky nielen materskej spoločnosti, ale aj jej dcérskych spoločností.
5. Na pojednávaniach a v následných písomných vyjadreniach žalobca poukázal na to, že predmetom sporu je skutočnosť, či žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou pri výkone auditu žalobcu a či mal alebo nemal zistiť, či reálne došlo k nákupu cenných papierov alebo nie. Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri vykonávaní auditu. Keby tak tomu bolo, zidentifikoval by, že odčerpané finančné prostriedky boli prevedené na osobný účet p. E., a to bez právneho titulu, že odčerpané finančné prostriedky boli nesprávne zúčtované, keďže boli v účtovných závierkach zaúčtované ako ostatný dlhodobý majetok žalobcu a vydávané za ostatné finančné investície, preveril by, či skutočne existuje takýto dlhodobý finančný majetok o akom bolo účtované a vyhodnotil by bonitu takto odčerpaných finančných prostriedkov, tzn. vykonal by inventúru, ktorou by zistil, či je takáto pohľadávka žalobcu voči p. E. vymáhateľná a v akej výške. Žalovaný si mal podľa žalobcu preveriť, kde reálne boli finančné prostriedky žalobcu prevedené a ak by postupoval s odbornou starostlivosťou, zistil by, že dlhodobý finančný majetok žalobcu neexistuje a tieto prostriedky boli prevedené na účet p. E.. Ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou pri výkone auditu, dospel by k záveru, že účtovná závierka neposkytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie žalobcu podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalovaný mal následne postupovať tak, že mal vydať podmienený alebo záporný audítorský názor, resp. mal odmietnuť poskytnutie názoru. Keďže tak neurobil, potvrdil, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie žalobcu, čo nebola pravda. K predmetnému plnomocenstvu žalobca uviedol, že k odčerpaniu finančných prostriedkov z účtu žalobcu došlo na osobný účet p. E. prvýkrát už v roku 2015, kedy p. E. zrealizoval 45 transakcií. Podozrivé operácie tak v prípade, ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, mohli byť odhalené v správe audítora za rok 2015, ktorá bola vypracovaná ku dňu 12.12.2016. Z vyšetrovania v trestnom konaní bolo navyše preukázané, že návrh plnomocenstva bol doručený p. E. až dňa 16.03.2017. Do uvedeného dátumu plnomocenstvo
nemohlo existovať a žalovaný ho tak do dňa 16.03.2017 nemohol vidieť ani ho mať k dispozícii. V čase vyhotovenia audítorskej správy za rok 2015 teda nemohol plnomocenstvo žalovaný mať k dispozícii. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný ako licencovaný audítor disponuje s potrebným vzdelaním a oprávnením na vykonávanie audítorskej činnosti a je to práve on, kto má odhaliť nezrovnalosti v účtovníctve. Valné zhromaždenie sa oboznamuje so správami audítora a v nadväznosti na závažnosť zistení príjme kroky k tomu, aby tieto boli odstránené resp. napravené. V prípade, že zistenia audítora nie sú odstránené, tento vydá následne správu s výhradou. Správa audítora za rok 2015 však žiadne takéto zistenia ani výhrady neobsahovala. K schváleniu účtovnej závierky došlo dňa 28.06.2016, a teda v čase, kedy valné zhromaždenie nemalo k dispozícii ani správu audítora za rok 2015, vydanú dňa 12.12.2016, preto k nej ani nemohlo mať žiadne výhrady a pripomienky. Podľa žalobcu žalovaný pri vykonávaní auditu mohol a mal odhaliť podozrivé finančné operácie, ak by postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom mal žalobcu upozorniť na neobvyklé finančné operácie už v čase vypracovania správy audítora za rok 2015. Uvedené však žalovaný nesplnil, keďže nepostupoval s odbornou starostlivosťou a uspokojil sa s povrchnými zisteniami z auditu bez ďalšieho skúmania. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní sa domáha náhrady škody za účtovné obdobia 01.01.2015 - 31.12.2015 a 01.01.2016 - 31.12.2016, nie za obdobie roku 2017. Tým poukázal na to, že upozornenie žalovaného na nezrovnalosti v časti dlhodobý finančný majetok za obdobie roku 2017 v danom prípade nie je relevantné. V podkladoch pre správu audítora za účtovné obdobia 2015 a 2016 takéto upozornenia absentujú a práve audítor je tá osoba, ktorá mala prevody skúmať hlbšie a podrobne.
Žalobca mal za to, že porušenie povinností zo strany žalovaného bolo skonštatované aj v rozhodnutí UDVA, bolo preukázané, že škoda žalobcovi vznikla a existuje aj vzájomný kauzálny nexus medzi škodou a konaním žalovaného.
6. Na pojednávaniach a v následných písomných vyjadreniach žalovaný uviedol, že zavinenie na celej veci má žalobca, tým že zanedbal povinnosť preverovať si stav účtu, a to dlhodobo. Žalobca o finančných operáciách vedieť musel, len ich nijak neskúmal. Žalovaný dôveroval plnej moci p. E., ktorá reálne existovala a nemal pochyby, žeby pri svojej činnosti niečo opomenul. Žalovaný poukázal aj na výpoveď svedkyne p. M., ktorá potvrdila, že obchody a prevody neboli u žalobcu ničím neobvyklé, depozity boli aj v iných bankách, preto na nich nebolo nič podozrivé. Žalovaný tak neporušil svoju povinnosť ani zásadu profesionálneho skepticizmu a nespôsobil žalobcovi škodu.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne, Z.. Y. M. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: zápisnica o verejnom zasadnutí z 16.01.2020, správa audítora o overení účtovnej závierky a výročnej správy k 31.12.2017, účtovná závierka za rok 2017, správa audítora o overení účtovnej závierky k 31.12.2016, účtovná závierka za rok 2016, prehľad peňažných tokov s použitím nepriamej metódy za rok 2016, správa nezávislého audítora zo dňa 12.12.2016, účtovná závierka za rok 2015, prehľad peňažných tokov s použitím nepriamej metódy za rok 2015, zmluva o poskytovaní audítorských služieb č. 41/2016, zmluva o poskytovaní audítorských služieb č. XX/XXXX, plnomocenstvo zo dňa 01.01.2015, potvrdenia zo dňa 10.01.2017 a 08.01.2018, výpis z knihy pohľadávok ku dňu 18.09.2018, faktúra č. 2552015, faktúra č. 942017, emailová komunikácia z 01.10.2018, faktúra č. 2018350, faktúra č. 2018346, zbavenie povinnosti mlčanlivosti z 23.10.2018, emailová komunikácia z 26.10.2018 a 11.12.2018, faktúra č. 2018443, faktúra č. 2018340, faktúra č. 2018429, článok z aktuality.sk, poistná zmluva č. XXX XXX XXX, dodatok č. 1 k poistnej zmluve č. XXX XXX XXX, emailová komunikácia z 16.03.2017, návrh plnomocenstva, stanovy akciovej spoločnosti T.O.P. HOLDING, a.s. z 13.07.2011, vyhlásenie vedenia účtovnej jednotky T.O.P HOLDING, a.s. k auditu účtovnej závierky k 31.12.2015, vyhlásenie - prebiehajúce súdne spory, nároky a sťažnosti k auditu účtovnej závierky k 31.12.2015, vyhlásenie vedenia účtovnej jednotky T.O.P HOLDING, a.s. k auditu účtovnej závierky k 31.12.2016, vyhlásenie - prebiehajúce súdne spory, nároky a sťažnosti k auditu účtovnej závierky k 31.12.2016, vyhlásenie vedenia účtovnej jednotky T.O.P HOLDING, a.s. k auditu účtovnej závierky k 31.12.2017, vyhlásenie - prebiehajúce súdne spory, nároky a sťažnosti k auditu účtovnej závierky k 31.12.2017, podklady pre správu audítora o overení závierky spoločnosti T.O.P. HOLDING, a.s. za overované obdobia 01.06.2015-30.11.2015 a 01.01.2015 - 31.12.2015, podklady pre správu audítora o overení závierky spoločnosti T.O.P. HOLDING, a.s. za overované obdobie 01.01.2016-31.12.2016, podklady pre správu audítora o overení závierky spoločnosti T.O.P. HOLDING, a.s. za overované obdobia 01.01.2017-31.08.2017, 01.01.2017-30.11.2017 a 01.01.2017-31.12.2017, zápisnica z konania riadneho valného zhromaždenia T.O.P. HOLDING, a.s. zo dňa 28.06.2016,
oznámenie o začatí dohľadu UDVA zo dňa 13.10.2020, zápisnica z otvorenia dohľadu č. UDVA -XX/ XXXX, Rozhodnutie Rady UDVA č. UDVA-XXXX-X/XXXX SK-R z 22.09.2021.
8. Svedkyňa Z.. Y. M. pri výsluchu dňa 19.10.2022 uviedla, že so stranami sporu spolupracovala a stále je zamestnanec žalobcu na oddelení platobného styku a poistení. Žalovaný bol audítor žalobcu, aktuálne s ním už žalobca nespolupracuje. Svedkyňa uviedla, že v rokoch 2015-2018 bola vedúca ekonomického oddelenia, mala na starosti účtovníčky, účtovníctvo, platobný styk, poistenie, komunikáciu s bankami a so zahraničnými klientmi. Svedkyňa podpisovala aj príkazy na úhradu. K platbám z firemného účtu odchádzajúcich na iný účet v roku 2015 - 5.000.000,- €, v roku 2016 - 3.500.000,- € a v roku 2017 - 1.500.000,- € svedkyňa uviedla, že tieto platby zadával pán E., bez neho konať nemohla, buď podpisoval on sám alebo svedkyňa s ním, konala na základe pokynov nadriadeného, ktorým bol pán E.. Stávalo sa, že niečo podpisovala aj s kolegyňu, ale vždy len na základe jeho pokynu. Keď sa svedkyňa pána E. pýtala na predmetné platby uviedol, že ide o depozit, tak to aj účtovali. Podľa svedkyne išlo o čiastky, ktoré boli u nich bežné a nebol dôvod ich overovať. Navyše ona zo svojej pozície bola malý pán, aby to zisťovala u predsedov alebo nadriadených. Na otázku či vedeli audítori o týchto platbách a či ich na ne upozornila svedkyňa uviedla, že správny audítor vie o všetkých dokladoch a nie je potrebné na to upozorňovať. Tak ako to bolo zaúčtované, to museli vidieť, keďže to bolo riadne zaúčtované a bol to dlhodobý depozit. Či to mohlo byť audítorom podozrivé svedkyňa nevedela posúdiť, neboli to však bežné operácie, ale to išlo mimo ňu, mal to riešiť práve audítor. Svedkyňa tieto prevody rešpektovala ako pokyny nadriadeného, nikdy netvrdila, že by boli tieto prevody v poriadku. Ani v rokoch 2016 a 2017 keď prevody pokračovali, svedkyňa zo svojej pozície nemala dôvod ich spochybňovať, hlavne ak s tým súhlasil audítor a členovia predstavenstva nemali voči účtovným závierkam námietky. Svedkyňa nevedela či celé predstavenstvo o presunoch peňazí vedelo, pán E. o tom asi mal vedieť. Pán E. im nevysvetľoval o aké prevody ide, keďže depozity mali aj v predchádzajúcich obdobiach v J&T alebo v Tatra Banke, nevysvetlil prečo sú tieto iné prevody, ale malo ísť len o ďalšiu podobnú operáciu. Svedkyňa sa o konaní pána E. dozvedela až na výsluchu na NAKA v Bratislave, dňa 26.10.2018 a pán E. bol vypovedať na NAKA v Nitre. To či niečo pán E. spoločnosti vysvetľoval svedkyňa nevedela, ona sa s ním potom už nevidela a nemala informácie, že by to bolo predmetom diskusií, on zo svojej pozície nebol povinný niečo také oznamovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie kto všetko vedel o plnej moci pre pána E.. Ona o existencii plnej moci vedela, ukázali jej ju na NAKA, mali ho aj na firme - originál, to ju presvedčilo, že takúto plnú moc skutočne má. Oni tak boli vo vedomí, že on má na to plnú moc - požehnanie, že môže vykonávať činnosť, ktorú vykonával. Svedkyňa si nepamätala v akom období sa predmetné plnomocenstvo podpisovalo a nemala vedomosť o tom, či mal pán E. také plnomocenstvo aj pred tým. S ostatnými členmi predstavenstva sa svedkyňa stretávala sporadicky, jedine keď bolo treba niečo doručiť alebo podpísať. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by audítori upozorňovali na pochybné prevody alebo na to, že niečo nie je v poriadku, ani o tom, či audit prebehol normálne.
9. Z právoplatného rozhodnutia Rady Úradu pre dohľad nad výkonom auditu č. UDVA-XXXX-X/ XXXXSK-R zo dňa 22.09.2021 zistil, že Rada UDVA ako druhostupňový orgán zamietla odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie Výboru pre prešetrovanie a sankcie č. UDVA-XXXX-X/XXXX- SK zo dňa 14.07.2021, ktorým bola žalovanému uložená pokuta 50.000,- €, v plnom rozsahu potvrdila. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia Zákona č. 423/2015 o štatutárnom audite v spojení s medzinárodnými audítorskými štandardami ISA, keď pri štatutárnom audite účtovných závierok účtovnej jednotky žalobcu zostavených k 31.12.2015, 31.12.2016 a 31.12.2017 nevykonal primerané, dostatočné audítorské postupy a nedostatočne aplikovala profesionálny skepticizmus, nedostatočne posúdil riziko podvodu, nezískal primerané uistenie o správnosti vykazovania odčerpaných finančných prostriedkov, nedostatočne komunikoval s osobami poverenými spravovaním, nezabezpečil dostatočnú a kompletnú audítorskú dokumentáciu pri audite žalobcu a vydal nesprávny výrok v správach audítora k predmetným účtovným závierkam žalobcu.
10. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalovaný na základe zmlúv o poskytovaní audítorských služieb č. XX/XXXX a XX/XXXX pre žalobcu vykonal audit za roky 2015 a 2016, pričom po uskutočnení auditu príslušných účtovných závierok vyhotovil žalovaný správy audítora za rok 2015 dňa 12.12.2016 a za rok 2016 ku dňa 01.12.2017. Tieto správy obsahovali záver konštatujúci, že príslušná účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a verný obrad finančnej situácie žalobcu k rozhodnému dátumu a výsledku jeho hospodárenia za príslušný rok. Napriek týmto záverom sa žalobca v roku 2018 dozvedel, že za roky
2015-2018 mu boli odčerpané finančné prostriedky a zaznamenal celkový úbytok majetku k 19.10.2018 vo výške 12.085.680,- eur. Žalobca mal za to, že žalovaný mal pri výkone auditu zistiť, že došlo k odlivu finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu, mal situáciu preveriť a vyhodnotiť a následne mal žalobcu o tom informovať a upraviť závery správ audítora. Keďže tak neurobil, v roku 2015 bolo z účtu žalobcu odčerpaných neoprávnene a nesprávne zaúčtovaných 5.531.680,- eur a následne táto suma v roku 2016 narástla na sumu 8.603.680,- eura a v roku 2017 na sumu 9.935.680,- eura. Žalobca mal za to, že keby žalovaný vykonal audit s odbornou starostlivosťou, identifikoval by odliv finančných prostriedkov, odhalil by ich nesprávne zaúčtovanie a zohľadnil tieto skutočnosti v správe audítora, nedošlo by k nárastu vzniknutej škody, keďže mohli byť prijaté vhodné opatrenia na zamedzenie ďalšieho odlivu finančných prostriedkov. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať audit s odbornou starostlivosťou tak došlo k nárastu vzniknutej škody o 4.404.000,- eur, pričom v nadväznosti na nesprávny postup žalovaného následne škoda ešte v roku 2018 narástla o sumu 2.150.000,- eur. V súvislosti s uvedeným došlo následne k zadržaniu Ing. J. E., vtedajšieho výkonného riaditeľa a člena predstavenstva žalobcu, ktorý odčerpával finančné prostriedky z bankového účtu žalobcu, na svoj osobný účet a tieto zámerne nesprávne zaúčtoval v účtovníctve žalobcu, a k jeho následnému odsúdeniu za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, za čo mu bol udelený trest odňatia slobody na 7 rokov. Žalovaný pri výkone auditu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom túto povinnosť mu ukladala jednak zmluva a jednak zákon č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite. Žalobcovi mala v dôsledku porušenia tejto povinnosti vzniknúť škoda, pričom túto je povinný nahradiť žalovaný pokiaľ by nepreukázal, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Skutočná škoda žalobcu mala byť v dôsledku konania žalovaného minimálne 4.404.000,- eur, keď z dôvodu porušenia povinností pri overení účtovnej závierky za rok 2015 mohlo pokračovať protiprávne konanie Ing. E., ktorého následkom bolo ďalšie odčerpanie finančných prostriedkov žalobcu počas roka 2016 o sumu 3.072.000,- eur a z dôvodu porušenia povinnosti pri overení účtovnej závierky za rok 2016 mohlo pokračovať protiprávne konanie Ing. E., ktorého následkom bolo ďalšie odčerpanie finančných prostriedkov žalobcu počas roka 2017 o sumu 1.332.000,- eur. Ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, nedošlo by k nárastu úbytku na majetku žalobcu, a preto medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť. Výšku nároku na náhradu škody žalobca odôvodnil § 28 ods. 3 zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite, vychádzajúc z dohodnutej zmluvnej odmeny žalovaného v rokoch 2015 a 2016 vo výške 1.992,- eur bez DPH. Žalovaný náhradu škody odmietol žalobcovi uhradiť, keďže mal za to, že pri výkone auditu konal s odbornou starostlivosťou, v súlade s jemu predloženou plnou mocou pre Z.. E. zo dňa 01.01.2015, pričom prevody s vyššími finančnými čiastkami neboli u žalobcu ničím neobvyklé. Žalovaný mal tiež za to, že zavinenie na škode má žalobca, ktorý zanedbal povinnosť preverovať účty, a to dlhodobo. V priebehu súdneho konania Úrad pre dohľad nad výkonom auditu vo veci sťažnosti na postup žalovaného pri výkone štatutárneho auditu vydal rozhodnutie, ktorým bola žalovanému uložená pokuta 50.000,- €.
11. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite (ďalej len zákon č. 423/2015 Z.z.), štatutárny audit je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie individuálnej výročnej správy alebo konsolidovanej výročnej správy podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia účtovnej jednotky, ktorá nemá povinnosť overovania individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovania individuálnej výročnej správy alebo konsolidovanej výročnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z.z., štatutárny audit v účtovných jednotkách so sídlom na území Slovenskej republiky sa vykonáva podľa medzinárodných audítorských štandardov, s nimi súvisiacich vyhlásení a štandardov vzťahujúcich sa na výkon štatutárneho auditu, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 423/2015 Z.z., štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní počas celého výkonu štatutárneho auditu preskúmavať skutočnosti, ktoré sú predmetom štatutárneho auditu, s ostražitosťou voči okolnostiam, ktoré môžu naznačovať možnú nesprávnosť v dôsledku
chyby alebo podvodu a kriticky posudzovať dôkazy zistené pri výkone štatutárneho auditu (ďalej len „profesionálny skepticizmus“).
Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť pri výkone štatutárneho auditu musia pripustiť možnosť významnej nesprávnosti vrátane podvodu alebo chyby v dôsledku skutočností alebo správania naznačujúceho existenciu takejto nezrovnalosti bez ohľadu na skúsenosti, ktoré majú z minulosti, týkajúce sa čestnosti a integrity manažmentu a osôb poverených riadením a správou auditovaného subjektu. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť zachovávajú profesionálny skepticizmus najmä pri preverovaní odhadov manažmentu, ktoré sa týkajú oceňovania majetku a záväzkov reálnymi hodnotami, zníženia hodnoty majetku, rezerv a budúcich peňažných tokov relevantných pre schopnosť auditovaného subjektu nepretržite pokračovať vo svojej činnosti.
Podľa § 28 ods. 1 až 3 zákona č. 423/2015 Z.z., štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní vykonávať štatutárny audit s odbornou starostlivosťou a nestranne.
Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní dodržiavať osobitný predpis, ustanovenia tohto zákona, medzinárodné audítorské štandardy, vnútorné predpisy vydané úradom, komorou a Etický kódex audítora.
Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone štatutárneho auditu v subjektoch verejného záujmu do výšky 20-násobku poplatku za výkon štatutárneho auditu a v ostatných účtovných jednotkách do výšky 10-násobku poplatku za výkon štatutárneho auditu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Medzi stranami sporu nebol sporný ich záväzkový vzťah na základe zmlúv o poskytovaní audítorských služieb č. 40/2015 a 41/2016 pre roky 2015 a 2016, ani fakt, že za obdobie rokov 2015-2018 došlo k reálnemu úbytku na majetku žalobcu, čím mu vznikla škoda. Sporné bolo to, či je za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, zodpovedný žalovaný, či pri výkone štatutárneho auditu konal s odbornou starostlivosťou a či tak žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na náhradu škody v zmysle vyššie uvedených cit. ust. zákona.
13. Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že medzi stranami sporu boli v rozhodnom období za roky 2015 a 2016 uzatvorené zmluvy o poskytovaní audítorských služieb č. 40/2015 a 41/2016. Odmena za vykonanie auditu bola dohodnutá spolu v každej zo zmlúv vo výške 1.992,- eur bez DPH. Súd mal z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrení strán sporu a svedkyne preukázané, že
za predmetné účtovné obdobia, ako aj v následných účtovných obdobiach, t.j. 2015-2018, boli z účtu žalobcu neoprávnene prevedené finančné prostriedky, podľa rozsudku v trestnej veci sp.zn. 2T/34/2019, vo výške spolu 20.196.980,- eur, na osobné účty Ing. J. E., ktorý v tom čase u žalobcu pôsobil ako člen predstavenstva a ekonomický riaditeľ. Žalobca mal za to, že žalovaný za účtovné obdobia 2015 a 2016, kedy u neho vykonával štatutárny audit, tento nevykonával s odbornou starostlivosťou, čím neidentifikoval neoprávnene odčerpané finančné prostriedky, že práve on je zodpovedný za spôsobenú škodu, ktorá žalobcovi vznikla, a to v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z.z.
14. Súd pri rozhodovaní o tom, či žalovaný pri výkone štatutárneho auditu postupoval s odbornou starostlivosti, prihliadol primárne na rozhodnutie Úradu pre výkon dohľadu nad výkonom auditu (ďalej len UDVA), ktorý o sťažnosti na postup žalovaného ako audítora pri výkone štatutárneho auditu rozhodol rozhodnutím Rady Úradu pre dohľad nad výkonom auditu č. UDVA-XXXX-X/XXXXSK-R zo dňa 22.09.2021 tak, že Rada UDVA ako druhostupňový orgán zamietla odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie Výboru pre prešetrovanie a sankcie č. UDVA-XXXX-X/XXXX-SK zo dňa 14.07.2021, ktorým bola žalovanému uložená pokuta 50.000,- €, v plnom rozsahu potvrdila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v priebehu tohto súdneho konania, dňa 16.11.2021. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd preukázané, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia Zákona č. 423/2015 Z.z. v spojení s medzinárodnými audítorskými štandardami ISA, keď pri štatutárnom audite účtovných závierok účtovnej jednotky žalobcu zostavených k 31.12.2015, 31.12.2016 a 31.12.2017 nevykonal primerané, dostatočné audítorské postupy a nedostatočne aplikoval profesionálny skepticizmus, nedostatočne posúdil riziko podvodu, nezískal primerané uistenie o správnosti vykazovania odčerpaných finančných prostriedkov, nedostatočne komunikoval s osobami poverenými spravovaním, nezabezpečil dostatočnú a kompletnú audítorskú dokumentáciu pri audite žalobcu a vydal nesprávny výrok v správach audítora k predmetným účtovným závierkam žalobcu. Z výsledkov vykonávania dohľadu a predmetného rozhodnutia mal súd preukázané, že žalovaný mal preukázať vyššiu mieru ostražitosti voči okolnostiam, ktoré v skutočnosti naznačovali nesprávnosť účtovania a vykazovania v dôsledku podvodu.
15. K problematike plnomocenstva pre pána Gocníka z 01.01.2015, na ktoré poukázal v konaní žalovaný, má súd za to, že v konaní nebolo presne preukázané, kedy sa plná moc dostala k žalovanému a kedy sa s ňou oboznámil žalobca, keď ani svedkyňa si presne nepamätala kedy sa plná moc podpisovala, avšak potvrdila, že originál bol na firme. Žalobca síce predložil súdu email, ktorým malo byť plnomocenstvo pre Z.. E. poslané až dňa 16.03.2017, avšak to samo o sebe ešte nepreukazuje, že Z.. E. toto plnomocenstvo antidatoval, resp. že nemal k dispozícii plnomocenstvo aj pred týmto dátumom. Bez ohľadu na to, má súd aj s ohľadom na predmetné rozhodnutie UDVA za to, že platnosť plnomocenstva alebo akékoľvek iného dokumentu nemá brániť audítorovi ďalej tento dokument a okolnosti jeho vzniku skúmať. V súlade so zásadou profesionálneho skepticizmu a s ohľadom na vykonávanie auditu s odbornou starostlivosťou mal žalovaný plnomocenstvo aj s ohľadom na skutočnosť, že finančné operácie a obchody na finančnom trhu môžu byť neprimerane riskantné, skúmať adekvátnosť procesu ich schvaľovania a monitorovania. UDVA za nezvyčajnú okolnosť plnej moci považoval aj schému ,,vo vlastnom mene“, ktorá v skutočnosti znamenala, že Ing. E. finančné prostriedky prevádzal podľa vlastného uváženia na svoj osobný účet. Súd navyše poukazuje na fakt, že v konaní nebolo preukázané, že by takéto konanie prostredníctvom prakticky neobmedzeného plnomocenstva pre Ing. E., či niektorého iného z členov štatutárneho orgánu, bolo bežnou praxou, čo potvrdila aj svedkyňa, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby Z.. E. mal takú plnú moc aj predtým. Súd rovnako ako UDVA poukazuje aj na dátum podpisu plnej moci dňa 01.01.2015, ktorý bol štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja a aj keď ho žalovaný nepovažoval za nezvyčajný, tak spolu s nezvyčajnými okolnosťami, mal žalovaný zvýšiť svoju ostražitosť. Spoľahlivosť tohto dôkazu navyše znižuje aj fakt, že pochádza z interných zdrojov žalobcu a bolo žalovanému poskytnuté priamo Z.. E. a žalovaný tak mal tomu venovať primeranú pozornosť. V súvislosti s predmetným plnomocenstvom súd poukazuje aj v ďalšom na rozhodnutie UDVA, ktorý poukázal na to, bolo skúmané, či spĺňalo požiadavky medzinárodných audítorských štandardov na audítorský dôkaz, či bol tento dôkaz spoľahlivý a či mal žalovaný získať ďalšie dôkazy. K faktu, že žalovaný nepovažoval schému ,,vo vlastnom mene“ za nezvyčajnú, pretože presuny samotných peňažných prostriedkov išli cez hlavnú účtovníčku a jej tím, súd v súlade s rozhodnutím UDVA uvádza, že v účtovníctve žalobcu bolo zaznamenané len samotné odčerpanie finančných prostriedkov na osobný účet Z.. E., pričom toto účtovanie sa dialo nesprávnym spôsobom. Navyše chýbali účtovné záznamy o ziskoch a stratách zo zrealizovaných finančných operácií a obchodov, čiže účtovanie bolo neúplné. Ak by boli tieto veci posudzované v celku, žalovaný by došiel k záveru, že použitá schéma ,,vo vlastnom mene“ a jej zobrazenie v účtovníctve bolo nielen nezvyčajné, ale aj nesprávne, pričom existovali významné
nedostatky v systéme internej kontroly, ale žalovaný o týchto nedostatkoch ani manažment ani dozornú radu neinformoval.
16. Súd poukazuje na to, že odbornú starostlivosť žalovaný zanedbal aj tým, keď nezískal o správnosti účtovného zostatku ostatného dlhodobého finančného majetku žalobcu žiadne informácie z externých zdrojov, nezávislých od žalobcu. Takými mohli byť napr. výpis o realizovaných a nerealizovaných ziskoch a stratách alebo výpis o aktuálnej hodnote otvorenej pozície týchto obchodov, potvrdenie od banky alebo brokera, kde sa peniaze nachádzali. Žalovaným však nebolo identifikované žiadne overenie alebo analýza pohybov ani na účte ostatného dlhodobého finančného majetku, ani súvzťažných pohybov na bankovom účte jednotky počas rokov 2015-2017. Žalovaný taktiež nepreukázal primeranú ostražitosť voči uvedeným nezvyčajným okolnostiam a nezvážil primerane dostatočnosť získaných audítorských dôkazov, pričom sa uspokojil len s dôkazmi, ktoré nie je možné považovať za vhodné a dostatočné. Práve nevykonanie primeraných audítorských postupov a nedostatočná aplikácia profesionálneho skepticizmu spôsobili, že žalovaný v konečnom dôsledku nezískal primerané audítorské dôkazy a nedostatočne vyhodnotil spoľahlivosť informácií k auditovanej súvahovej položke ,,Ostatný dlhodobý finančný majetok“, ktorá sa neskôr ukázala ako fiktívna.
17. Súd poukazuje na fakt, že tak v konaní pred UDVA ako ani súdu nebola predložená audítorská dokumentácia, ktorá by potvrdzovala vykonanie postupov overovania interných kontrol účtovnej jednotky. Skutočnosť, že účtovná jednotka splnomocnila Z.. E. na vykonávanie, sprostredkovávanie a uzatváranie finančných operácií a obchodov na finančných trhoch s významnými sumami finančných prostriedkov bez adekvátnej kontroly nad nimi, sa dá považovať za významný nedostatok v systéme internej kontroly účtovnej jednotky, ktorý mal žalovaný identifikovať. Tento nedostatok je umocnený skutočnosťou, že zmienené finančné operácie môžu byť neprimerane riskantné a splnomocnenie jednej osoby k ich vykonanie bez adekvátneho schvaľovacieho a monitorovacieho procesu môže viesť k vystaveniu účtovnej jednotky neprimeranému riziku. Súd tak nemohol prihliadnuť na námietku žalovaného, že išlo o bežné operácie s bežnými sumami, keď poukázal aj na výpoveď svedkyne, ktorá uviedla, že prevody v takých čiastkach boli bežné, avšak vzhľadom na plnomocenstvo len pre jednu osobu na vykonávanie takýchto prevodov, mal žalovaný bližšie skúmať možné riziká, navyše keď z konania ani predložených dôkazov nevyplýva, že by podobné plné moci boli u žalobcu bežnou praxou. Aj samotný UDVA mal za to, že neexistuje preukázaná audítorská dokumentácia, ktorá by potvrdzovala riadne posúdenie rizika významnej nesprávnosti v oblasti podvodu. Žalovaný neidentifikoval riziko podvodu na úrovni tvrdení k jednotlivým účtom, a to napriek tomu, že v položke ,,Ostatný dlhodobý finančný majetok“ žalobca vykazoval počas rokov 2015-2017 významné zostatky, s chýbajúcimi internými kontrolami nad ich správnosťou a ocenením. Žalovaný tiež nenavrhol a neuskutočnil primerané audítorské postupy ako reakciu na identifikované riziko významnej nesprávnosti v oblasti podvodu, na úrovni zostatkov na jednotlivých účtoch a tvrdení o správnosti týchto zostatkov. Ohľadom danej problematiky z rozhodnutia UDVA tiež vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný žiadne signály podvodu nezachytil, tak nevykonaním dostatočných postupov požadovaných medzinárodnými štandardami ISA a nedôslednou dokumentáciu audítorských postupov požadovaných jeho vlastnou metodikou a jeho vlastnými štandardnými pracovnými listami nastala situácia, kedy žalovaný ďalšie možné signály podvodu prehliadol. Žalovaný tak v tejto oblasti porušil § 28 ods. 2 zákona č. 423/2015 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z.z. a v spojení s medzinárodnými audítorskými štandardami ISA 240.15, 240.16, 240.17, 240.18, 240.25, 240.30, 240.32, 240.34, 340.44, 340.45.
18. Z rozhodnutia UDVA má tiež súd preukázané, že na základe predmetného plnomocenstva odčerpané finančné prostriedky nemali byť podľa platných postupov účtovania vykazované ako dlhodobý finančný majetok, nakoľko v plnomocenstve sa nespomínajú žiadne realizovateľné cenné papiere ani podiely, ktoré sa podľa § 14 opatrenia MFSR č. XXXXX/XXXX-XX vykazujú na účte 069 - Ostatný dlhodobý finančný majetok. V plnomocenstve sa pritom uvádzajú iba ,,forexové spotové obchody, forexové opčné obchody, opčné obchody a obchody s akciami“, ktoré sa správne účtujú ako deriváty v zmysle § 16 predmetného opatrenia MFSR. Žalovaný sa zároveň dostatočne neuistil, či odčerpané finančné prostriedky spĺňajú definíciu majetku podľa § 2 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Takéto uistenia mohol žalovaný získať, keby od účtovnej jednotky požadoval zmluvu o vykonaných obchodoch na finančnom trhu, výpis o realizovaných a nerealizovaných ziskoch a stratách, výpis o aktuálnej hodnote otvorenej pozície týchto obchodov a pod. Aj v prípade nevedomosti o podvode, mali byť dané významné hodnoty finančných prostriedkov vykazované na pohľadávkových, záväzkových, výnosových a nákladových účtoch finančných derivátov. Žalovaný neupozornil žalobcu na nesprávne vykazovanie
odčerpaných finančných prostriedkov a nevykonal overenie ocenenia danej majetkovej položky, čím nedodržal cieľ štatutárneho auditu v zmysle medzinárodných audítorských štandardov. Žalovaný sa uspokojil s tým, že v účtovníctve účtovnej jednotky sa o finančných operáciách a obchodoch na finančných trhoch účtovalo oddelene, na účte 069 „Ostatný dlhodobý finančný majetok”, ktorý sa žalovanému javil ako najvhodnejší a zároveň žalovaný predpokladal, že Z.. E. vedie k odčerpaným finančným prostriedkom tzv. operatívno technickú evidenciu. S takýmto vysvetlením sa nebolo možné stotožniť, pretože plnomocenstvom dohodnutá schéma finančných operácií a obchodov „na účet splnomocniteľa" predpokladá, že všetky zisky a straty je potrebné priebežne vykazovať' v účtovníctve splnomocniteľa, k čomu neprišlo a čo žalovaný nesprávne akceptoval. Náklady a výnosy z daných obchodov sa teda mali účtovať prostredníctvom účtov 567 a 667, prípadne zmeny reálnej hodnoty investovaných položiek mali byt' účtované cez účet 414, v závislosti od ich povahy. Žalovaný si od účtovnej jednotky spomínanú operatívno-technickú evidenciu k uskutočneným obchodom nevyžiadal, resp. takúto evidenciu počas výkonu štatutárneho auditu nikdy nemal k dispozícii. Žalovaný sa uspokojil len s potvrdeniami , ktoré vystavil Z.. E., pričom tieto potvrdenia na nedajú považovať za dostatočný audítorský dôkaz. Keďže plnomocenstvo bolo vystavené na uzatváranie obchodov výlučne na účet splnomocniteľa, tak žalobca mal vo svojom účtovníctve vykazovať' zisky a straty z precenenia alebo realizácie otvorených pozícií daných finančných operácií a obchodov, nezávisle od toho, v mene koho boli finančné operácie a obchody uzatvárané. Žalovaný nijakým spôsobom neupozornil svojho klienta na takúto významnú chybu v účtovníctve a nemal k významne nesprávnej účtovnej závierke vydať správu audítora s nemodifikovaným výrokom.
19. Súd má zhodne s názorom UDVA za to, že žalovaný nevykonal dostatočné audítorské postupy ohľadom účtovného odhadu a objektívnej hodnoty vykazovanej účtovnej položky „Ostatný dlhodobý finančný majetok”, interných kontrol súvisiacich s touto položkou, vrátane všeobecných monitorovacích kontrol, napríklad dohľad manažmentu zo strany dozornej rady, kontrol predchádzania podvodom a ich odhaľovania, kontroly výberu a uplatňovania dôležitých účtovných pravidiel, ohľadom kontroly významných transakcií mimo rámec bežnej činnosti spoločnosti, kontroly procesu finančného vykazovania na konci účtovného obdobia, napríklad kontroly neopakujúcich sa zápisov v účtovnom denníku. Vykazovanie položky „Ostatný dlhodobý finančný majetok” pritom bolo významnou transakciou mimo rámec bežnej činnosti auditovanej účtovnej jednotky. Súd poukazuje na zásadu, na ktorú poukázal vo svojom rozhodnutí UDVA, podľa ktorej pri výkone štatutárneho auditu všeobecne platí, že čím slabšie sú interné kontroly účtovnej jednotky relevantné pre proces finančného vykazovania, tým väčší dôraz musí štatutárny audítor klásť na tzv. substantívne audítorské postupy, t.j. priame overovanie zostatkov účtovnej závierky. Žalovaný takéto substantívne postupy nevykonal v dostatočnom rozsahu a nezozbieral k položke „Ostatný dlhodobý finančný majetok” dostatočné množstvo relevantných dôkazov. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v rozhodnom období žalobcu upozornil na nedostatočné interné kontroly ohľadom položky „Ostatný dlhodobý finančný majetok". Žalovaný nezískal počas výkonu štatutárneho auditu dostatočné dôkazy o primeranom overení interných kontrolných mechanizmov, ktorými by bol „Ostatný dlhodobý finančný majetok” zo strany manažmentu a dozornej rady priebežne monitorovaný. Z rozhodnutia UDVA pritom vyplýva, že v predmetnej audítorskej dokumentácii boli identifikované viaceré prípady nedostatočných alebo chýbajúcich popisov vykonaných postupov, analýz alebo úvah audítora v oblasti interného kontrolného prostredia, rizika podvodu či správnosti klasifikácie alebo ocenenia danej účtovnej položky. Žalovaný taktiež nedodržal pri výkone štatutárneho auditu účtovnej závierky žalobcu za roky 2015 - 2017 viaceré požiadavky legislatívy a odborných štandardov, ktoré upravujú spôsob výkonu štatutárneho auditu a tieto porušenia mali za následok, že žalovaný následne vydal k účtovným závierkam zostaveným k 31.12.2015 a k 31.12.2016 správy nezávislého audítora s nemodifikovanými názormi. Súd má za to, že ak by žalovaný vykonal aspoň niektoré z audítorských postupov uvedených v danom rozhodnutí UDVA, musel by nevyhnutne prísť k záveru, že v danej situácii, nezávisle o jeho vedomosti o spôsobenom podvode, nie je možné k vyššie uvedeným účtovným závierkam vyjadriť nemodifikovaný názor. Ak by žalovaný uplatnil pri výkone štatutárneho auditu primeranú mieru profesionálneho skepticizmu, ak by vykonal postupy vyžadované pri posudzovaní rizika podvodu a ak by vykonal primerané postupy pri overení účtovnej položky „Ostatný dlhodobý finančný majetok”, mal dospieť k modifikovanému názoru, buď' podmienenému alebo zápornému, prípadne by musel názor odmietnuť. Žalovaný teda nemal vydať správu nezávislého audítora s nemodifikovaným výrokom v situácii, keď' nevykonal alebo nemohol vykonať dostatočné audítorské postupy ohľadom overenia účtovnej položky „Ostatný dlhodobý finančný majetok”, keď nemal k dispozícii dostatočné audítorské dôkazy, a navyše v situácii, keď daná položka bola v účtovnej závierke klasifikovaná nesprávne a v účtovníctve neboli zachytené súvisiace zisky a straty. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že žalovaný vydal nesprávne výroky k účtovným závierkam zostaveným k 31.12.2015 a 31.12.2016, preto nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že postupoval podľa vlastného úsudku a s náležitou odbornou starostlivosťou.
20. K námietke žalovaného k spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode, ako aj k tomu, že valným zhromaždením žalobcu zo dňa 28.06.2016 bola schválená výročná správa a účtovná závierka za rok 2015 súd uvádza, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 423/2015 Z.z., ktorý príkladmo poukazuje na § 373 Obchodného zákonníka (Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť), pričom výška tejto náhrady škody je zákonom presne daná (10-násobok poplatku za výkon štatutárneho auditu). V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej by sa žalovaný mohol zbaviť v prípade, ak by preukázal, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. To, že žalobcovi vznikla škoda, medzi stranami sporu nebolo sporné. K otázke zavinenia súd uvádza, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný viacerými spôsobmi porušil ustanovenia zákona č. 423/2015 Z.z. ako aj medzinárodných audítorských štandardov ISA, čím nedodržal zásadu profesionálneho skepticizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 423/2015 Z.z. a nekonal pri výkone štatutárneho auditu s odbornou starostlivosťou v zmysle § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 423/2015 Z.z. Súd nespochybňuje zodpovednosť štatutárneho orgánu žalobcu za správnosť účtovnej závierky, avšak súd primárne preskúmaval zodpovednosť žalovaného, či splnil svoje zákonné povinnosti v zmysle zákona č. 423/2015 Z.z. v úlohe štatutárneho audítora, pričom mal za to, že nedodržanie viacerých ustanovení zákona ako aj medzinárodných audítorských štandardov ISA štandardov malo za následok, že v konečnom dôsledku boli vykonané audítorské postupy a získané dôkazy vyhodnotené ako nedostatočné a neprimerané. Z uvedených skutočností s poukazom na rozhodnutie UDVA, ktorý vykonal dohľad nad výkonom štatutárneho auditu, má súd zato, že v prípade ak by žalovaný pri výkone auditu konal s odbornou starostlivosťou a plne v súlade so zásadou profesionálneho skepticizmu, mohol pri výkone auditu zistiť skutočnosti, ktoré ak by nie úplne odvrátili spôsobenú škodu, minimálne by jej rozsah výrazne znížili. Na základe predložených správ audítora navyše žalobca nemal dôvod robiť nejaké opatrenia, keďže na žiadne podozrivé finančné operácie audítorom v rozhodnom období 2015-2016 upozornený nebol. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný tým, že porušil pri výkone štatutárneho auditu svoje povinnosti audit vykonať s odbornou starostlivosťou, v súlade so zásadou profesionálneho skepticizmu a ust. zákona č. 423/2015 Z.z. v spojení s viacerými medzinárodnými audítorskými štandardami, zavinil, že došlo ku škode na majetku žalobcu, pričom v konaní nepreukázal, že by existovali okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť.
21. Výšku náhrady škody súd ustálil v zmysle § 28 ods. 3zákona č. 423/2015 Z.z. vo výške 10-násobku poplatku za výkon štatutárneho auditu, keď z predmetných zmlúv o poskytovaní audítorských služieb vyplýva, že odmena audítora bola dohodnutá v každej zo zmlúv vo výške 1.992,- eur bez DPH, t.j. spolu 3.984,- eur. 10-násobok tejto sumy je teda 39.840,- eur.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba bola podaná žalobcom dôvodne, a preto jej súd v celom rozsahu vyhovel.
23. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou náhrady škody, na zaplatenie ktorej bol žalobcom vyzvaný listom aj emailom dňa 18.03.2020, a to v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, pričom z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.08.2020 vyplýva, že výzva mu bola doručená dňa 20.03.2020, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, vo výške 8 % ročne, a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 01.04.2020 až do zaplatenia predmetnej náhrady škody.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.