Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/6/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2015, v trestnej veci obžalovanej G. Q. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 21.08.2014, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a o d v o l a n i e obž. G. Q..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú G. Q. za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

- v období od presne nezisteného dňa roku 2006 do 18.12.2012 v mieste svojho trvalého bydliska, v byte na C. ulici XXXX/XX v Y., v nepravidelných intervaloch, pod vplyvom požitých alkoholických nápojov a z tohto dôvodu zvýšenej agresivity, najmenej jeden týždeň do mesiaca sa svojej matke J. H., nar. XX.XX.XXXX, opakovane vyhrážala zabitím, vulgárne jej nadávala, poškodzovala a ničila zariadenie bytu, rukami ju udierala do oblasti tváre a hlavy, strkala do nej, hádala sa s ňou, verbálne ju ponižovala, a keď chcela odísť z bytu, opakovane jej v tom bránila kopaním, bitím, vyhrážaním sa zabitím, takto sa k nej správala a bola hlučná aj v nočných hodinách po 22.00 hod., čím matke bránila v spánku, v presne nezistený deň roku 2006 ju fyzický napadla tak, že ju kopala do nôh, hrudníka a chrbta, a pritom sa jej vyhrážala zabitím, v presne nezistený deň roku 2010 ju fyzický napadla tak, že ju udrela dreveným lopárom po prstoch pravej ruky, následkom čoho jej zmodreli nechty, v presne nezistený deň roku 2011 ju bezdôvodne udrela knihou s tvrdou väzbou po hlave, dňa 10.11.2011 jej vulgárne nadávala, vyhrážala sa zabitím a ponižovala nadávkami a sotila do nej a jej konanie vyvrcholilo dňa 18.12.2012, keď potom, ako v čase okolo 22.00 hod., pod vplyvom požitého alkoholu, prišla do bytu na C. ulici XXXX/XX v Y., začala poškodenej vulgárne nadávať, hodila po nej kvetináč, ktorým ju trafila do predlaktia, kvetom z druhého kvetináča ju udierala po hlave, čím týmto konaním obžalovaná u poškodenej matky J. H. vzbudzovala obavu o jej život a zdravie.

Za to jej podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého jej podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov, počas ktorej jej uložil probačný dohľad nad jej správaním.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. jej uložil aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. jej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podala obžalovaná odvolanie, ktoré bližšie nezdôvodnila.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho obžalovaná spáchala, a to aj napriek tomu, že obžalovaná spáchanie skutku v celom rozsahu poprela pripustiac len hádky s matkou (teda poškodenou), ktoré ale podľa jej vyjadrenia vyvolávala práve matka, vulgárnu reakciu na adresu matky, ak matka bola voči nej vulgárna a príležitostné pitie vo sviatky a dôvodiac, že matka ju chce zničiť, je voči nej zaujatá, keďže nesúhlasila s jej vzťahom s bývalým priateľom, svedkom I. W..

Zo spáchania skutku, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, je však obžalovaná usvedčovaná najmä obsahom svedeckej výpovede poškodenej J. H., v súlade s ktorou vyznievajú svedecké výpovede J. Y., M. T. a závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a odboru psychológia.

Poškodená J. H. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní opakovane, detailne, v podstatných rysoch zhodne správanie obžalovanej popísala v zásade tak, ako ho súd prvého stupňa pojal do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia, pričom ani krajský súd dôvod, pre ktorý by nemal poškodenej veriť, nezistil. V zmysle záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológia, realizovaného znalkyňou PhDr. U. C., poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalostí, nemá sklony k vymýšľaniu, nie je sugestibilná, teda ľahko ovplyvniteľná inými osobami a aj keď má tendenciu niektorí detaily skresľovať, doplniť, ubrať, či zveličiť, táto tendencia sa netýka len jej vyjadrení ohľadom dcéry (obžalovanej), ale ide vo všeobecnosti o spôsob jej vyjadrovania, pritom nepresný popis niektorých nepodstatných detailov, podľa názoru krajského súdu, všeobecnú vierohodnosť poškodenej neznižuje a nie je potom ani dôvodom, ktorý by bránil tvrdeniam poškodenej neveriť. Navyše poškodená sa so správaním dcéry (obžalovanej) k nej zdôverila svedkyniam J. Y., susede a M. T., kolegyni v práci, ktoré jej vyjadrenia potvrdili, pričom svedkyni M. T. sa mala v tomto smere sťažovať dlhodobo po dobu asi piatich rokov, teda dávno predtým, ako na obžalovanú podala trestné oznámenie, preto len ťažko by v tomto smere obstálo podozrenie, že tak konala účelovo, v snahe obžalovanú zničiť, pretože je len málo pravdepodobné, aby dokázala tak dlhodobo, v podstate cudzej osobe uvádzať nepravdivé informácie a zvlášť takéhoto citlivého charakteru, navyše svedkyňa M. T. bola podľa jej vyjadrenia svedkom toho, ako sa obžalovaná v neprítomnosti poškodenej nepekne vyjadrovala o svojej matke.

S tvrdeniami poškodenej nie sú v rozpore ani výpovede svedkov Z. H. a jeho manželky Z. H., susedov poškodenej, ktorí z jej bytu počuli hluk, či krik, vzhľadom ale na to, že hádky s matkou (poškodenou) potvrdila aj obžalovaná, nie je možné konštatovať, že by ich výpovede jednoznačne vyznievali v prospech, či neprospech poškodenej alebo obžalovanej, každopádne ale tvrdenia poškodenej nijakým spôsobom nespochybňujú. Pokiaľ svedok Z. H. na hlavnom pojednávaní, v rozpore so svojim vyjadrením v prípravnom konaní, uviedol, že poškodená sa mu zdôverila, že ju poškodená udrela do hlavy, čo v prípravnom konaní netvrdil, malo k tomu dôjsť (k rozhovoru medzi susedmi) dva alebo tri mesiace

pred konaním hlavného pojednávania, teda niekedy začiatkom roka 2014, pričom v prípravnom konaní vypovedal 18.07.2013, čo znamená, že v čase výpovede v prípravnom konaní informácie tvrdené na hlavnom pojednávaní nemal, vzhľadom ale na to, že mu boli poškodenou poskytnuté až s dlhším časovým odstupom, v čase prebiehajúceho trestného konania, pre z tohto dôvodu možnosť pochybnosti o dôvode ich prednesenia nemajú zvláštnu výpovednú hodnotu.

Svedkovia I. V., Mgr. J. K., sestry poškodenej a I. Q., syn poškodenej, nepotvrdili, že by mali vedomosť o týraní poškodenej obžalovanou, nepotvrdili ale ani, že by medzi nimi bol bezproblémový vzťah, navyše z ich vyjadrení vplýva, že s poškodenou sa kontaktujú málo, čo znamená, že ani nemali dostatočný priestor na to, aby získali podstatné informácie súvisiace so stíhaným skutkom. Ich výpovede teda nevyznievajú ani v prospech a ani v neprospech, či už obžalovanej alebo poškodenej a tvrdenia ani jednej z nich nevyvracajú.

Svedok I. W. uviedol, že vzťah medzi obžalovanou a poškodenou bol zlý, vadili sa, obžalovaná často prišla k nemu domov s plačom, s tým, že poškodená jej ublížila slovne aj fyzicky, videl na nej aj stopy po zranení, bol svedkom toho, že matka jej vulgárne nadávala, obžalovaná požívala alkohol denne, opitá ale bola asi raz za mesiac, pod vplyvom alkoholu sa správala agresívne, k nemu ale aj k matke (poškodenej). Svedok teda nepoprel, že obžalovaná užívala alkoholické nápoje, potvrdil, že obžalovaná sa k matke (poškodenej) správala agresívne a že vzťah medzi nimi bol zlý, ani jeho výpoveď teda tvrdenia poškodenej nevyvrátili. Pokiaľ svedok tvrdil, že poškodená mala obžalovanej vulgárne nadávať, či fyzicky ju napadnúť, okrem toho, že aj za predpokladu pravdivosti týchto tvrdení, obžalovanú viny nezbavujú, možno mať pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení, jednak z dôvodu, že ide o bývalého druha obžalovanej a teda jeho výpoveď by mohla byť poznamenaná snahou napomôcť jej, navyše poškodená mala výhrady voči tomu, že obžalovaná mala so svedkom vzťah, čím sa netajila, vyslovila želanie, aby svedok do jej bytu nechodil, vedela o tom obžalovaná, a preto o tom s najväčšou pravdepodobnosťou musel vedieť aj svedok, čo vzbudzuje podozrenie, že by mohol byť voči poškodenej negatívne naladený, a preto jeho výpoveď nepovažuje ani krajský súd za presvedčivú, či hodnovernú.

V podrobnostiach potom, pokiaľ ide o obsah výpovedí vypočúvaných osôb poukazuje krajský súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Pochybnosti o tvrdeniach obžalovanej, okrem toho, že sú v rozpore s tvrdeniami poškodenej a svedkýň J. Y. a M. T., vyvolávajú aj závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a odboru psychológia.

Znalci psychiatri MUDr. Z. M. a MUDr. W. W. u obžalovanej zistili poruchu psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu, a to v treťom štádiu podľa N., prejavujúce sa zvýšenou iritabilitou, explozivitou, zníženou frustračnou toleranciou, pričom užívanie alkoholu znižuje schopnosť sebaovládania a takéto osobnostné rysy sa dostávajú do popredia, zníženie sebaovládania je potom spojené s verbálnymi alebo fyzickými útokmi, u obžalovanej nebola ale zistená žiadna duševná porucha v pravom slova zmysle, preto obžalovaná mala v plnom rozsahu zachovanú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť svoje konanie ovládať bola u nej znížená len nepodstatne, vplyvom alkoholu, nikdy však nebola vymiznutá a u obžalovanej nebola zistená patologická opitosť.

Znalkyňa psychologička PhDr. U. C. uviedla, že osobnosť obžalovanej je ovplyvnená dlhodobým užívaním alkoholu, jej osobnosť je disharmonický štruktúrovaná s veľmi silnými prejavmi afektov, teda zlosti, bola u nej zistená výrazná impulzivita, veľmi rýchlo sa dokáže nahnevať a hnev nevie účinným spôsobom zvládať, dá sa u nej očakávať agresivita minimálne na verbálnej úrovni, vplyvom nadužívania alkoholu došlo u nej k zníženiu citlivosti voči morálnym normám, boli u nej zistené poruchy pozornosti, čo naznačuje poškodeniu centrálnej nervovej sústavy ako dôsledku toxického vplyvu alkoholu, u obžalovanej boli zistené sklony k vedomému bagatelizovaniu jej správaniu, nekritický postoj k užívaniu alkoholu, hoci jej tvár nesie zjavné známky alkoholizmu, má sklony k vymýšľaniu a zbavovaniu sa zodpovednosti.

Z uvedeného potom vyplýva, že štruktúra osobnosti obžalovanej plne zodpovedá stíhanému trestnému činu, teda charakter spomínaného trestného činu nie je v rozpore s vlastnosťami jej osoby a ich prejavmi, už vo všeobecnosti je jej vierohodnosť znížená z dôvodu, že má sklony vymýšľať si, bagatelizovať svoje konanie, nekriticky posudzovať užívanie alkoholu z jej strany, hoci jej problémy s alkoholom sú na prvý pohľad zrejmé, teda len ťažko je možné jej tvrdeniam uveriť a neveriť poškodenej, u ktorej žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej veriť, zistený nebol.

Obrane obžalovanej spočívajúcej v tom, že stíhaného skutku sa nedopustila a matka (poškodená) si všetko vymyslela, chce ju zničiť, ani krajský súd neuveril, považuje ju za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými a vyššie rozvedenými dôkazmi a zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie a odboru psychológie vyplynulo, že obžalovanej nie je možné veriť.

Na tomto závere potom nič nemení ani námietka obhajoby, že poškodená nikdy nebola v súvislosti s konaním obžalovanej na lekárskom ošetrení, nepredložila teda žiadne potvrdenie o ošetrení lekárom v súvislosti s konaním obžalovanej. Poškodená v tejto súvislosti hodnoverným a akceptovateľným spôsobom vysvetlila, že k lekárovi ísť sa hanbila a poškodená nikdy netvrdila, že by jej obžalovaná spôsobila také zranenia, ktoré by si lekárske ošetrenie nevyhnutne vyžadovali. Pokiaľ teda poškodená neutrpela zranenia, ktoré by vyžadovali nevyhnutný zásah lekára, nebol ani dôvod, aby k lekárovi išla a táto skutočnosť potom pochybnosti o jej tvrdeniach nevyvoláva.

Prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ustáleného skutku, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že konanie obžalovanej, ktorá týrala blízku osobu (ktorou matka nepochybne je - § 127 ods. 4 Tr. zák.) spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, a to bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

Aj keď znalkyňa z odboru psychológie u poškodenej syndróm týranej osoby nezistila, k tomu je potrebné uviesť, že takýto záver pre posúdenie konania obžalovanej ako týrania, nie je potrebný a takéto zistenie pre posúdenie konania páchateľa takéhoto trestného činu ako týrania ani nevyžaduje. Týraním, podľa ustálenej súdnej praxe, je potrebné rozumieť také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pociťovanie prejavov správania sa inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou, pre záver však, že o takého prežívanie, resp. vnímanie správania sa inej osoby ide, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj navonok. V žiadnom prípade však, ako to už bolo vyššie uvedené, to nemusí byť konštatovanie syndrómu týranej osoby.

Napokon znalkyňa z odboru psychológie vysvetlila, že na rozvoj dôsledkov spôsobených správaním, akého sa dopúšťala obžalovaná voči poškodenej, vplýva niekoľko faktorov, v prvom rade je to štruktúra osobnosti človeka, pričom energický, aktívni ľudia, akým je aj poškodená, sú voči stresu odolnejší, obdobne tak odolnejší sú aj ľudia, ktorí majú menej intenzívne emocionálne prežívanie, teda sú menej citliví, čo je aj prípad poškodenej, avšak v jej prípade môže ísť práve o spôsob ochrany a napomôcť jej zregenerovať mohla aj skutočnosť, že sa stará o vnuka.

Z výpovede svedkyne PhDr. K. Y., klinickej psychologičky, vyplýva, že poškodená navštevuje jej ambulanciu už od roku 2008, sťažovala sa jej na zdravotné problémy a problémy s dcérou, ktorú nevedela motivovať k tomu, aby sa zamestnala a prestala požívať alkohol, spomenula jej, že dcéra ju napadla, pričom jej stav uzavrela ako miernu depresiu.

Pokiaľ teda poškodená tvrdila, že správanie jej dcéry ku nej ju veľmi trápilo, keď videla, že dcéra je opitá, bola v strese, rozbolel ju žalúdok, pričom vyhľadala aj odbornú pomoc, a to už v roku 2008, teda dávno predtým, ako na dcéru podala trestné oznámenie, čo v podstate vylučuje, aby išlo z jej

strany o účelové konanie, pričom psychologička zistila u nej miernu depresiu, s tým, že iné ťažšie následky na duševnom zdraví u nej nenastali, pretože má takú štruktúru osobnosti, ktorá je voči takémuto správaniu odolnejšia, je nutné uzavrieť, že tieto okolnosti objektívne nasvedčujú tomu, že poškodená naozaj správanie obžalovanej ako ťažké príkorie pociťovala, pričom konanie obžalovanej sa nepochybne vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, a preto je záver súdu prvého stupňa o týraní poškodenej obžalovanou správny.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaná hodnotená len všeobecne. Z odpisu registra trestov plynie, že v minulosti súdne trestaná nebola a z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že pred rokom 2006, teda pred začatím páchania stíhaného skutku, sa nedopustila ani priestupku, poľahčovalo jej teda, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Ani krajský súd žiadne priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. por. nezistil, čo znamená, že u obžalovanej prevažovala zistená poľahčujúca okolnosť, a preto bolo potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu vyplývajúcu z ust. § 208 ods. 2 Tr. zák. v rozmedzí od troch do ôsmich rokov postupom podľa § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. zák. upraviť a znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou, t.j. na šesť rokov a štyri mesiace.

Prihliadajúc teda na vyššie uvedené zásady ukladania trestov, ako aj na účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a na to, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov vyjadrujúc tým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel aj krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, zohľadňujúc relatívne dobru prognózu nápravy obžalovanej prameniacu zo skutočnosti, že doposiaľ nebola súdne trestaná, že ňou páchaná trestná činnosť nezanechala na zdraví poškodenej závažné následky, že trestného činu sa dopustila spôsobom, ktorý sa zásadne neodlišuje od spôsobu iných páchateľov obdobných trestných činov ani v smere väčšej, či menšej závažnosti, vo výmere troch rokov je trestom na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti primeraným. Vzhľadom na už spomínanú osobu obžalovanej, a to najmä jej doterajší život pred spáchaním žalovaného trestného činu a z toho vyplývajúcu relatívne priaznivú prognózu jej nápravy, ako to už bolo vyššie uvedené, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej nebude potrebný bezprostredný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, ale postačí aj jeho hrozba, a preto odloženie jeho výkonu napadnutým rozhodnutím na skúšobnú dobu troch rokov považoval aj krajský súd za správne.

Na posilnenie účinku uloženého podmienečného trestu odňatia slobody súd prvého stupňa správne uložil obžalovanej aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorý by obžalovanej mal napomôcť vo vedení riadneho života v súlade so zákonom.

Obžalovaná si ale musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním iného trestného činu alebo priestupku, nedodržiavanie podmienok probačného dohľadu, nepodrobenie sa programu sociálneho výcviku alebo inému programu, môže byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov vykoná.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že by obžalovanej nepoľahčovala žiadna okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 Tr. zák., vzhľadom ale na to, že obžalovanej uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda nižší trest jej už pri nezistení žiadnych mimoriadnych okolností uložený byť nemohol, skutočnosť,

že prvostupňový súd túto poľahčujúcu okolnosť do svojho rozhodnutia nepojal, nemala vplyv na správny druh a výmeru trestu, a preto krajský súd nepovažoval za potrebné len z tohto dôvodu napadnutý rozsudok meniť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná spáchala stíhaný trestný čin pod vplyvom alkoholu, pričom znalci psychiatri odporučili uložiť jej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou očakávajúc, podľa ich názoru, pozitívny efekt, preto súd prvého stupia postupoval správne, keď obžalovanej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Z doteraz uvedených dôvodov, nezistiac teda okolnosti opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovanej ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.