Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/188/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. 9, C., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou: P. A., D. Y. B. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, 080 05 Prešov, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 762,30 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 213,12 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.07.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 693,00 eura, zmluvnú pokutu vo výške 69,30 eura, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 693,00 eura od 21.10.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 27.10.2006 úver vo výške 900,62 eura, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 36 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.10.2009. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca svoj záväzok nesplnil v čase určenom v zmluve, čím sa dostal do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie zostatku dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 693,00 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu. Po postúpení pohľadávky odporca svoj záväzok neuhradil ani len sčasti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 10.03.2011 bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 693,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou postúpená na navrhovateľa. Dátum prvej splátky bol dohodnutý k 20.11.2006 a dátum poslednej splátky k 20.10.2009. Odporca na zmluvu plnil sumu 105,96 eura.

Podaním zo dňa 14.09.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, pričom zároveň vznieslo námietku premlčania.

Nakoľko pobyt odporcu bol v konaní neznámy, súd mu ustanovil opatrovníčku a ďalej konal s ňou; opatrovníčke bol návrh s prílohami doručený dňa 19.04.2013, k tomuto sa nevyjadrila.

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -62 zo dňa 27.05.2013, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -78 zo dňa 15.10.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s pokynom na rozhodnutie o námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

O námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol Okresný súd Trnava uznesením č.k. -93 zo dňa 07.05.2015, právoplatným dňa 02.06.2015, tak, že vedľajšie účastníctvo predmetného občianskeho združenia v konaní na strane odporcu je prípustné.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd po vrátení veci na ďalšie konanie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 18.07.2012, Žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len „VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2011, prílohou k Zmluve o postúpení č.l. 9, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 14.09.2012, Vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 27.11.2012, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 04.01.2013, Prehľadom úhrad č.l. 29, Stanoviskom vedľajšieho účastníka zo dňa 07.02.2013, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24.05.2013, Odvolaním vedľajšieho účastníka zo dňa 04.07.2013, Vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 25.07.2013, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 27.10.2006 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku v sume 20.000,00 Sk (663,88 eura), ktorú sa odporca zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 798,00 Sk (26,49 eura) mesačne. RPMN bola dojednaná vo výške 28,41%. Z článku III. písm. a) VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci a z písm. b) vyplýva, že prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy o pôžičke. Odporca vychádzajúc z prehľadu úhrad zaplatil celkovo sumu 105,96 eura. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa zmluvou zo dňa 10.03.2011, s poukazom na čo je navrhovateľ v spore aktívne vecne legitimovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania (§ 3 ods. 1 ZoSÚ) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na základe ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 20.000,00 Sk (663,88 eura). Odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, vzťahuje sa na ňu ustanovenie § 4 ods. 5 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), podľa ktorého nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o pôžičke pritom súd zistil, že v nej nie je uvedený údaj o výške úrokov a poplatkov, čo má v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ za sankciu stratu práva veriteľa na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má pritom podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporca však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená.

Odporca z poskytnutej pôžičky v sume 663,88 eura zaplatil sumu 105,96 eura. Splátky boli podľa VOP splatné do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Vychádzajúc z toho, že poskytnutá pôžička 20.000,00 Sk (663,88 eura) je bezúročná a bez poplatkov, z výšky splátky 798,00 Sk (26,49 eura), zo splatnosti splátok 20. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2006, odporca mal povinnosť vrátiť sumu pôžičky v 26 splátkach splatných vždy 20. dňa v mesiaci počínajúc 20.11.2006 a končiac 20.12.2008, z toho 25 splátok vo výške 798,00 Sk (26,48 eura) a poslednú splátku dňa 20.12.2008 vo výške 50,00 Sk (1,66 eura), t.j. (25 x 798,00 Sk) + 50,00 Sk = 20.000,00 Sk. Z uvedeného vyplýva, že k celkovému splateniu poskytnutej pôžičky v sume 20.000,00 Sk (663,88 eura) malo dôjsť dňa 20.12.2008.

V konaní vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť, keď vedľajšieho účastníka považuje za oprávneného vzniesť námietku premlčania, nakoľko

tento je zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom, o ktorý dispozičný úkon pri námietke premlčania nejde, pričom tieto úkony robí v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Zároveň je súd v zmysle ustanovenia § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadať na premlčanie pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj ex offo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Všetky splátky, ktorými mala byť vrátená poskytnutá pôžička do sumy 20.000,00 Sk (663,88 eura), boli splatné viac ako tri roky pred podaním návrhu na súd. Posledná splátka vo výške 50,00 Sk (1,66 eura) sa stala splatnou dňa 20.12.2008, a teda právny predchodca navrhovateľa mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 21.12.2008, pričom dňa 21.12.2011 (streda) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Pri ostatných splátkach nastala ich splatnosť ešte skôr, a preto aj skôr uplynula premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 26.07.2012, teda v čase, keď boli jeho nároky zo všetkých splátok premlčané.

V prejednávanej veci je predmetom sporu plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto sa uplatní trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ, čo znamená, že premlčané sú všetky splátky poskytnutej pôžičky splatné do dňa 26.07.2009 (tri roky pred podaním návrhu na súd), nakoľko návrh bol na súd doručený dňa 26.07.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, nakoľko bol podaný až po uplynutí premlčacej doby, pričom prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z uvedených dôvodov návrh v časti zaplatenia istiny a príslušenstva zamietol.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil aj zmluvnú pokutu v sume 69,30 eura, a to s poukazom na VOP. Z Článku VII. písm. b) bod 1. VOP vyplýva, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok, v 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Nakoľko súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný, premlčaný je aj nárok z uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže jej splatnosť mala nastať 30. deň po dobe splatnosti jednotlivej splátky, pričom uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie ďalej neskúmal existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol potom aj v tejto časti.

Navyše, zmluvná pokuta bola obsiahnutá len v časti označenej ako všeobecné obchodné podmienky, a nie priamo v zmluve, preto možno dospieť k záveru, že nedošlo k jej písomnému dojednaniu ako to predpokladá § 544 ods. 2 OZ. Navrhovateľovi tiež z rozhodovacej činnosti súdov musí byť zrejmé, že v prípade čo aj platného dojednania o zmluvnej pokute, išlo by o neprijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania, čo má oporu aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno napraviť iba pozitívnym zásahom, a to naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti istiny, príslušenstva aj zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane plne úspešného odporcu, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 213,12 eura pozostávajúcich z odmeny za 3 úkony právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07.02.2013, odvolanie zo dňa 04.07.2013) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 1x režijný paušál á 7,63 eura, 2x režijný paušál á 7,81 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH (právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom DPH).

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za odmenu za úkon právnej služby „vyjadrenie zo dňa 27.11.2012“, nakoľko tieto náklady nepovažoval za účelne vynaložené, pretože išlo o formulárové podanie bez argumentácie príznačnej pre prejednávaný prípad.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcu a vystupoval na strane odporcu, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bol v konaní úspešný. Zároveň súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.