Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-84-2013.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľky: G. D., rodená G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, D., zastúpenej opatrovníčkou A. K., bytom I., Q. XXXX/X, v konaní zastúpenou JUDr. Annou Líškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, proti odporcovi: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XX/X, v konaní zastúpeným JUDr. Robertom Bockaničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Seberiniho 1, o zaplatenie 11.148,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.03.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatením sumy 11.148,85 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od podania návrhu do zaplatenia a náhradou trov konania, dôvodiac tým, že účastníci konania sú bývalí manželia, ich manželstvo, uzavreté dňa 29.05.2006, bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P 192/2011, zo dňa 23.10.2012, vyhlásené za neplatné. Rodina navrhovateľky bola celý čas presvedčená, že manželstvo bolo zo strany odporcu uzavreté z finančnej vypočítavosti, pretože si bol plne vedomý, že vzhľadom na navrhovateľkine zdravotné postihnutie - duševná porucha trvalého charakteru po prekonaní mozgovej príhody v roku 2003, mu umožní výlučne disponovať s peniazmi na jej účte. Po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Senica, č.k.11Ps 1/2001-72, zo dňa 12.10.2011, ktorým bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony celkom, si jej súdom ustanovená opatrovníčka vyžiadala predchádzajúce výpisy z osobného bankového účtu navrhovateľky vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., spätne za obdobie od 18.01.2006 do 16.09.2011 a zistila, že odporca bol disponentom bankomatovej karty k bankovému účtu, a teda disponentom navrhovateľkiných finančných prostriedkov. Opatrovníčka navrhovateľky ďalej zistila, že navrhovateľka uskutočňovala výbery prostredníctvom svojej bankomatovej karty výlučne v meste D., pretože sama sa z tohto mesta nevzdialila a iné mestá nenavštevovala zo zdravotných dôvodov. V priebehu manželstva navrhovateľka nevýhodne zrušila životnú poistku uzavretú v AMSLICO AIG LIFE - POSŤOVŇA a.s., ktorú poisťovňa v plnej sume 1.621,46 Eur poslala navrhovateľke na jej bankový účet dňa 14.11.2008. Svoj návrh právne odôvodnila ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, keď je presvedčená, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu - manželstvo účastníkov bolo vyhlásené za neplatné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky navrhovateľky A. K., odporcu, svedkov O. S., G. D., A. D., X. D. a obsahom nasledovných listinných dôkazov: rozsudok Okresného súdu Senica, č.k.11Ps 1/2001-72, zo dňa 12.10.2011, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P 192/2011, zo dňa
23.10.2012, výpisy z účtu navrhovateľky a dospel k nasledovnému zisteniu skutkového a právneho stavu veci:
Z výsluchu opatrovníčky navrhovateľky A. K., sestry navrhovateľky, súd zistil, že opatrovníčkou navrhovateľky sa stala rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 11Ps 1/2011, zo dňa 12.10.2011. Predtým sa o navrhovateľku starala sestra S. D. s rodinou. Podľa vyjadrenia svedkyne je navrhovateľka v súčasnosti po dvoch ťažkých mozgových príhodách a nie je schopná sama sa o seba postarať. Odporcu navrhovateľka poznala ako kolegu z práce a pred jej ochorením spolu chodili, potom ju chodil navštevovať, bral ju na prechádzky, manželstvo uzavreli bez upovedomenia príbuzných v rámci jednej prechádzky. Po uzavretí manželstva si ju zobral k sebe asi na dva dni a hneď potom ju priviezol k ich mame do D., kde bola až do maminej smrti v septembri 2013. Hneď po svadbe si nechal zriadiť kartu k jej účtu a prostredníctvom tejto karty opakovane vyberal hotovosti v rôznej výške, napr. hneď prvý týždeň po uzavretí manželstva - štyri dni po svadbe, bola vybratá suma 15.000,- Sk. Okrem výberov v priebehu manželstva na návrh odporcu navrhovateľka zrušila inak výhodnú životnú poistku, ktorú mala uzavretú v Amslico poisťovni a peniaze vo výške 48.848,- Sk za necelé dva mesiace, odkedy boli poisťovňou na jej bankový účet zaslané, odporca vybral a použil na vlastné účely. Navrhovateľka dostávala pravidelne na účet cca 400,- Eur invalidný dôchodok, ktorý odporca z účtu postupne vyberal, o výberoch sa dozvedeli na základe sťažností ich mamy, že G. nemá peniaze, napr. nemala peniaze na zaplatenie telefónnych účtov a často jej mobil vypínali. Keď sa o tom ako rodina dozvedeli, navrhli súdu pozbaviť ju spôsobilosti a po pozbavení spôsobilosti bol daný aj návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné. Na dokreslenie nezáujmu odporcu o jej sestru uviedla, že po zamedzení prístupu k jej peniazom (t. j. rok, ktorý uplynul od rozhodnutia o pozbavení jej spôsobilosti do rozhodnutia súdu o neplatnosti manželstva), ju nebol v D. ani raz navštíviť. Ak tam aj predtým chodil, bolo to preto, že lepil plagáty napr. v G. a mal tam cestu. Zdôraznila, že z výpisov výberov je zrejmé, že boli uskutočnené pravidelne prvé dni každého mesiaca, čo znamená, že peniaze boli vyberané hneď po tom, čo invalidný dôchodok prišiel na účet.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že návrh žiada zamietnuť, keď s navrhovateľkou boli manželia, a preto mu na jej vlastný podnet zriadila kartu k bankovému účtu, s ktorým mohol disponovať, pretože ho o to požiadala priamo navrhovateľka z dôvodu, že nevedela hospodáriť s peniazmi. Po úraze bývala u D. u svojej sestry S., ale stále túžila ísť do D. k mame, ktorá tam žila sama, čo jej nechceli dovoliť. Preto sa dohodli, že sa vezmú a na jej žiadosť ju odviezol do D. k mame. Ich vzťah s navrhovateľkou trval asi dvadsať rokov a chodili spolu aj potom, čo sa je stali obe mozgové príhody. Vybraté peniaze použil na vedenie dvoch domácností, t.j. svojej a druhej v D. (jej s mamou), platili sa navrhovateľkine lieky (cca 1.000,- Sk na mesiac), cesta z Bratislavy do D., pretože odporca chodil navrhovateľku navštevovať každé dva týždne, na dovolenky (vždy týždeň v roku, po uzavretí manželstva boli spolu v J., E. I. a S. S.), kedy sa o mamu navrhovateľky starala švagriná z Z.. Ich spolužitie počas obdobia, keď bola navrhovateľka zdravá, vyzeralo tak, že cez týždeň spolu bývali v jednom z bytov (navrhovateľkinom alebo odporcovom) a cez víkendy chodila do D. k rodičom. Je pravdou, že ju už od vyhlásenia za nesvojprávnu nenavštevoval, ale dôvodom bolo to, že sa jej mama stále bála, že ju odtiaľ odvezie a mama zostane sama, po jeho návštevách sa s ňou nerozprávala, a preto nechcel navrhovateľke svojimi návštevami zdravotne priťažiť.
Z výsluchu svedkyne G. D., súd zistil, že navrhovateľka aj jej opatrovníčka sú jej sestrami, odporcu spoznala asi pred 11 rokmi, keď navrhovateľka ochorela. V čase, keď navrhovateľka bývala u ich mamy, tam odporcu asi dvakrát videla, bol navrhovateľku navštíviť. Pre rodinu to bolo veľké prekvapenie, že sa vzali. Mysleli si, že ju bude ako manžel navštevovať aspoň počas víkendov, ale nestalo sa tak, prišiel ju navštíviť len občas, a to len vtedy, keď bol vylepovať v G. plagáty. Mama ju upozornila na to, že G. chýbajú peniaze a odporca jej ich zrejme berie. Najprv tomu nechcela veriť, ale potom bola s G. v banke a naozaj nemala na účte takmer nič. Mama jej našetrila v slovenských korunách asi 10.000,- Sk a aj tie odporcovi dala asi za týždeň. Na začiatku jej odporca nosil lieky, ale potom svedkyňa vybavila u lekára, aby si mohla lieky nechať predpisovať sama. Vedela aj o zrušení navrhovateľkinej životnej poistky, peniaze jej síce prišli na účet, ale podľa názoru svedkyne ich navrhovateľka určite nevybrala, pretože ich nemala na čo minúť, keď s babkou hospodárili spoločne, platili si plyn, elektrinu a obedy im vozili z charity. Z D. sa navrhovateľka prakticky nevzdialila, iba výnimočne išla na vyšetrenie do Bratislavy, odporca s ňou bol na vyšetrení asi trikrát. Uviedla, že ich mame spočiatku nevadilo, že odporca navrhovateľku navštevuje, až po zistení účelu jeho návštev bola proti. Keď sestry zrušili G. účet, neprišiel ju navštíviť už vôbec. Pri návštevách priniesol len granule pre psa, navrhovateľke ani mame nedoniesol nič, naopak, stávalo sa, že sa tam najedol.
Z výsluchu svedka A. D., synovca navrhovateľky, súd zistil, že odporcu spoznal v roku 1993, keď prišiel študovať do Bratislavy a poznal ho ako navrhovateľkinho kolegu z práce. Potom sa ešte párkrát stretli v D. v domácnosti jeho starej mamy, raz k nim na návštevu prišla spolu s ním teta G. - navrhovateľka, a predstavila im ho ako svojho manžela. Navrhovateľka o svojom osobnom živote ani pred chorobou ani v súčasnosti takmer vôbec nehovorí. Vedel sa vyjadriť len k sprostredkovaným informáciám, ktoré mal od babky, ktorá sa sťažovala, že G. nemala peniaze, viackrát označila priamo odporcu ako toho, kto jej peniaze z účtu vyberá, prípadne, že mu ich pri návšteve v D. sama dala. S odporcom sa pri návšteve u starej mamy osobne nestretol, ďalej uviedol, že v čase, keď si G. J. zobrala, bola na úrovni asi trojročného dieťaťa, čo vie z vlastných pozorovaní, pretože ju chodil navštevovať do nemocnice po úraze, nebola sebestačná, nebola schopná ani po fyzickej, ani po psychickej stránke byť v žiadnom funkčnom, tobôž nie v manželskom vzťahu. V súčasnosti desať rokov od úrazu je na úrovni asi osemročného dieťaťa.
Z výsluchu svedka X. D., švagra navrhovateľky, súd zistil, že odporcu pozná ako bývalého kolegu z práce ešte pred rokom 1989. Po mozgovej príhode si navrhovateľku zobrali k sebe domov s tým, aby sa o ňu postarali, raz po ňu došiel na prechádzku odporca a stihol sa s ňou oženiť, čo svedok považoval za dobre premyslený podvod, aby sa dostal k jej peniazom. Štyri dni o jej sobáši nevedeli, potom sa o tom dozvedela manželka (sestra navrhovateľky), zbalila jej veci a poslala ju za manželom, ale už o krátky čas (4 - 6 dní) im volala svokra z D., že G. je u nej a bola tam 5 rokov. Keď svokra zomrela, tak si G. znovu zobrali a starajú sa o ňu doteraz, v septembri to budú dva roky. Po svadbe prišiel odporca k nim po G. a ako prvé si pýtal jej platobnú kartu namiesto pozdravu. Svedok uviedol, že navrhovateľke zmizli peniaze z účtu a bola zrušená jej výhodná životná poistka. Svedok uviedol, že vzťah navrhovateľky a odporcu trval asi dvadsať rokov a on ho považuje za ziskuchtivý zo strany odporcu od začiatku.
Z výsluchu svedka O. S. súd zistil, že je kolegom odporcu, občas sa stretnú aj mimo práce, k návštevám pani G. G. - navrhovateľky, sa vyjadril tak, že ju pozná ako bývajú kolegyňu, spolu s odporcom ju boli viackrát v priebehu rokov 2010 - 2011 navštíviť u jej mamy v D., priniesli jej lieky, pokosili záhradu, porozprávali sa s jej mamou, atmosféra bola pri stretnutiach dobrá (asi 5 - krát). Na spoločnej dovolenke z práce, kým bola navrhovateľka zdravá, boli asi trikrát, dvakrát potom, čo sa jej stala zdravotná komplikácia. Na dovolenkách sa odporca k navrhovateľke správal pekne, držal ju za ruku, neboli medzi nimi žiadne zjavné konflikty. Vylúčil, že by návštevy v D. boli spojené s lepením plagátov, išli tam kvôli tomu, že ho odporca zavolal, ďalej svedok uviedol, že odporca nosil navrhovateľke lieky, nie recepty na lieky. Spolu s odporcom boli viackrát pozrieť navrhovateľku aj v nemocnici.
Z výpisov z účtu navrhovateľky, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., za obdobie od 18.01.2006 do 07.09.2011 súd zistil, že vybratej sumy zodpovedajú zoznamu vybratých súm z uvedených v návrhu na začatie konania.
Z rozsudku Okresného súdu Senica, č.k.11Ps 1/2001-72, zo dňa 12.10.2011, právoplatného dňa 27.10.2011, súd zistil, že podľa znaleckého posudku A.. Š. M. má navrhovateľka organicky podmienenú poruchu osobnosti (frontálny syndróm), prejavujúci sa nedostatkom iniciatívy, pasivitou, znížením kritičnosti, narušením plánovania a predvídania osobných a sociálnych situácií. Stanovená diagnóza v rokoch 2003 - 2004 (stav po mozgovej príhode) viedla k duševnej poruche s takými dôsledkami, že u navrhovateľky došlo k narušeniu logického úsudku a vôle a mala obmedzujúci charakter vo vzťahu k právnym úkonom. Preto súd navrhovateľku pozbavil spôsobilosti na právne úkony celkom, okrem nakladania s finančnými prostriedkami do výšky 100,- Eur mesačne a ustanovil jej za opatrovníčku A. K., jej sestru.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P 192/2011, zo dňa 23.10.2012, právoplatnom dňa 05.12.2002, súd zistil, čo odporca v konaní o neplatnosť manželstva vypovedal tak, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvoril po 20 - ročnej známosti z citových dôvodov, keď navrhovateľka chcela ísť bývať ku svojej matke do D., kam ju však jej sestra S., ktorá sa o ňu starala, nechcela pustiť, a preto jediné riešenie situácie odporca videl v sobáši s navrhovateľkou, o čom matku navrhovateľky aj informoval. V D. ju navštevoval, chodil s ňou na všetky vyšetrenia, platil jej lieky a recepty na lieky, taktiež navrhovateľku brával na dovolenky. Po uzavretí manželstva mu navrhovateľka udelila dispozičné právo k jej účtu, pripustil, že z neho nejaké peniaze vyberal za účelom nákupu liekov navrhovateľke. Rovnako uznal, že navrhovateľke zrušil životnú poistku, pretože to chcela sama navrhovateľka, ale nepamätal si, či mu boli z toho vyplatené nejaké finančné prostriedky.
Súd vyhlásil manželstvo za neplatné z dôvodu, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka v čase uzavretia manželstva s odporcom dňa 29.05.2006 trpela duševnou poruchou trvalého charakteru v dôsledku organickej poruchy, ktorá sa u nej rozvinula po opakovanom krvácaní do mozgu v roku 2003, pričom vyšetrovaná vzhľadom na takéto poškodenie mozgu nie je spôsobila zabezpečovať si svoje potreby, nie je schopná nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a je odkázaná na pomoc druhej osoby, čo vyplynulo z výpovedí znalcov. Duševná porucha trvalého charakteru, spôsobujúca, že navrhovateľka nie je schopná posúdiť následky svojho konania, keď tento stav trval u navrhovateľky aj v čase uzatvorenia jej manželstva, viedlo súd k záveru, že boli naplnené podmienky Zákona o rodine o vyhlásení manželstva za neplatné.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
Podľa ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných dohody alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (ods. 2).
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil (ods. 3).
Podľa ustanovenia § 459 Občianskeho zákonníka, ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení O.s.p. výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na účastníkovi, ktorý je v právnom postavení navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z pomerne rozsiahleho dokazovania, ktoré súd vykonal, najmä výpoveďami účastníkov a svedkov vyplynulo, že navrhovateľka, resp. jej opatrovníčka nepreukázali nimi tvrdené skutočnosti osvedčujúce ich nárok. V prvom rade, návrh neobstojí právne, keď podľa súdu nemožno na tento prípad aplikovať citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V prípade bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu právny dôvod od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval napríklad pri poskytnutí zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte nebola uzavretá. O takéto bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade, keď niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostali po tom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie (prípad uzavretia dohody o obstaraní veci, zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila). Dôležité je, že základ plnenia musí spočívať občianskoprávnych vzťahoch. Pri neplatnosti právneho úkonu je dôležité, že v rámci bezdôvodného obohatenia má význam len vtedy, keď bola táto neplatnosť predtým uplatnená. Ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe, ktorej plnili obe strany, nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia, tzv. obojstranná reštitúcia, tieto nároky sú vzájomne podmienené (synalagmatické).
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.05.2006, o uzavretí manželstva sa rodina navrhovateľka dozvedela bezprostredne po jeho uzavretí (asi 4 dni), ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede švagra navrhovateľky X. D.. V danom čase mali príbuzní navrhovateľky nepochybnú vedomosť o jej zdravotnom stave, ako i o jej bývaní v D. a návštevách odporcu. Rovnako mali vedomosť o tom, že odporca disponuje kartou k účtu navrhovateľky, ktorú mu sama zriadila, čo rovnako vyplýva zo svedeckej výpovede X. D.. Napriek týmto skutočnostiam podali návrh na pozbavenie spôsobilosti navrhovateľky na súd až 23.06.2010, t. j. 4 roky po uzavretí manželstva. Súd pri rozhodovaní musel preto vychádzať z rozhodnutia Okresného súdu Senica, sp. zn. 11Ps 1/2011, zo dňa 12.10.2011, právoplatnom dňa 27.10.2011, z čoho vyplýva, že dovtedy, t. j. do 27.10.2011, je potrebné navrhovateľku pokladať za svojprávnu, plne spôsobilú na právne úkony, v kontexte tohto sporu za plne spôsobilá na dispozíciu so svojou bankomatovou kartou na výbery zo svojho účtu či akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa svojho účtu (vrátane určenia spoludisponenta), zrušenie životnej poistky a vôbec nakladanie so svojimi finančnými prostriedkami. Preto nie je možné bez ďalšieho stanoviť a podľa názoru súdu je nepreukázateľné odlíšiť, ktoré konkrétne výbery realizovala navrhovateľka a ktoré odporca ako spoludisponent. Argumentácia opatrovníčky navrhovateľky, že navrhovateľka neopúšťala D. s výnimkou zopár vyšetrení v Bratislave, a je teda možné odlíšiť jej výbery od výberov odporcu, neobstojí, keď toto vysvetlenie je len v pozícii nepreukázateľného tvrdenia. V danom čase bola navrhovateľka svojprávna, sama rozhodovala o dispozícii so svojimi finančnými prostriedkami, nikto jej pohyb nesledoval 24 hodín denne, i keby to tak bolo, v rozhodnom čase boli účastníci konania manželia, preto ak sa navrhovateľka ako svojprávna (plne spôsobilá na právne úkony) rozhodla, že odporca ako jej manžel bude disponovať s jej účtom, prípadne mu peniaze sama dávala, bolo to v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine upravujúcimi manželstvo. Práve preto v tomto prípade podľa súdu nebola naplnená skutková podstata vedúca k záveru, že by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie z akéhokoľvek dôvodu. Ani následné pozbavenie spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony a vyhlásenie manželstva za neplatné nemôžu na tomto závere nič zmeniť, keď posledný výber, na základe ktorého bolo žalované, sa realizoval dňa 07.09.2011, navrhovateľka bola právoplatne pozbavená spôsobilosti dňa 27.10.2011 a manželstvo bolo právoplatne vyhlásené za neplatné dňa 05.12.2012. Rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony nemá spätnú účinnosť, a preto z dôvodu absencie právneho titulu navrhovateľky v tomto konaní súd vzhľadom na závery dokazovania, vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keď navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vyplývajúce z jej procesného postavenia účastníka v konaní, preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, ich náhradu nepriznal z dôvodu, že o ňu nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.