Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-151-2015.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/151/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX , bytom M.P.Z. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, podnikajúci pod obchodným menom M. Z.- O., s miestom podnikania M..Z. XXX/XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 17354/14, na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 558,23 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/325/2014-13 zo dňa 6. októbra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/325/2014-13 zo dňa 6. októbra 2014 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 06696/13 zo dňa 19.09.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 558,23 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 558,23 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 558,23 Eur od 13.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od samostatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy Okresný súd s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poukázal na to, že rozhodcovský súd sa nezaoberal výškou ani primeranosťou odplaty za poskytnutý úver a ani výškou a kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka zo zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v sume 350,-Eur. Príslušenstvo pohľadávky zo zmluvy o úvere za necelé tri roky od uzavretia zmluvy narástlo o viac ako 5- násobok výšky poskytnutého úveru. Zmenkový úrok oprávnený odvodil od zmeny vyplnenej na základe dohody o vyplnení zmeniek obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (povinného), ako vystaviteľa zmeniek, tento vystavil veriteľovi (oprávnenému), ako remitentovi dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Okresný súd poukázal na to, že dohoda o vyplnení zmeniek nebola individuálne dojednaná. ďalej uviedol, že nespochybňuje právo oprávneného na plnenie zo zmluvy o úvere, ale výška a kumulácia sankcií z omeškania je v tejto veci pre povinného ako dlžníka likvidačná a v hrubom nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť riadne a včas svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Vyjadril domnienku, že kauzou takýchto právnych úkonov je získanie majetkového
prospechu z takto nastavených sankčných plnení. Okresný súd sa zaoberal aj povahou zmluvných strán a poukázal na to, že napriek tomu, že ide o dva podnikateľské subjekty, oprávnený predložil povinnému na podpis zmluvu, ktorá má adhéznu povahu, teda ide o zmluvu vo forme vopred predtlačeného formulára, ktorý používa oprávnený opakovane pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru okresného súdu v kontraktačnom procese proti sebe nestáli rovnocenné zmluvné strany, teda subjekty s rovnakou alebo aspoň obdobnou vyjednávacou silou. Okresný súd vyslovil názor, že ani v obchodnoprávnych vzťahoch nemožno dohodnúť čokoľvek, pričom obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov je plne účinný aj v zmluvných vzťahoch medzi podnikateľmi. Korektívom dobrých mravov je teda modifikovaná aj zmluvná sloboda zúčastnených podnikateľov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní týkajúcich sa sankcií za poručenie zmluvy. Okresný súd preto skúmal, či plnenie priznaného rozhodcovským rozsudkom neodporuje dobrým mravom, ale neskúmal neplatnosť zmluvných dojednaní zmluvy. Dospel k záveru, že právny úkon medzi oprávneným a povinným, ktorým boli dojednané neprimerané sankcie, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania, preto okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku priznal oprávnenému plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd preto poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ktoré predstavujú právny prostriedok, ktorým zákonodarca zveruje súdu právomoc zastaviť konanie aj v štádiu výkonu rozhodnutia, resp. v prípadoch, kedy by bolo rozhodcovské konanie zneužité na priznanie plnenia v rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 20.10.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- Eur. Zmluvná odmena na poskytnutie predstavuje 322,-Eur, čo je 92 % z výšky poskytnutého úveru. Povinný sa zaviazal oprávnenému splatiť sumu 672,-Eur v 12-ich mesačných splátkach po 56,- Eur. V zmluve je ako dlžník označená fyzická osoba, ktorá je podnikateľom. K Zmluve oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), v ktorých podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany uzavreli mediačnú doložku v tom znení, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so
zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra. V bode 13 VPPÚ je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek, ktorými zabezpečil oprávnený vrátenie peňažného záväzku. Okresný súd uviedol, že táto dohoda bola obsahom VPPÚ, teda bola obsahom vopred pripraveného formulára, ktorý oprávnený používa opakovane v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V dohode o vyplnení zmeniek sa uvádza, že zmenkovú sumu na prvej z blankozmeniek vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že súčasne v ten istý deň zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konaní vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.
Z obsahu Zmluvy odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský, naopak okresný súd poukázal na to, že povinným v tomto konaní je fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť. Okresný súd nekonštatoval, že by zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným mal spotrebiteľskú povahu, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a §45 ods. 2 ZoRK, pretože plnenie, na ktoré zaviazal rozhodcovský súd povinného ,je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd k argumentácii okresného súdu o ohľadom rozpornosti plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku uvádza, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, keď v odôvodnení aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Z obsahu odôvodnenia ako celku vyplýva, že okresný súd skúmal plnenie priznané exekučným titulom, resp. úroky za poskytnutie úveru, ktoré považoval za rozporné s dobrými mravmi, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy ako celku podľa ust. § 45 ods. 2 v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZRK. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou okresného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania preskúmať aj exekučný titul. Okresný súd preto správne skúmal, či exekučný titul nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. V danom prípade však okresný súd neuviedol, prečo zastavil exekúciu v celom rozsahu, resp. prečo alebo či považuje celé plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Obmedzil sa len na konštatovanie, že výška úrokov za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi. Zo zákonného znenia ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK vyplýva, že súd môže posudzovať nedovolenosť plnenia a jeho rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský rozsudok povinného zaväzuje. Extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK by nemala byť zneužívaná ako ďalšia inštancia prieskumu rozhodcovského rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3728/2011 z 9. mája 2012, ktoré bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 100/2012. Najvyšší súd ČR v citovanom rozhodnutí vyslovil názor, že za "nedovolené" možno považovať plnenie, ktoré nie je aprobované vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len niektorým subjektom, najmä štátu alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu (napr. strelné zbrane, drogy, nerastné bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť dispozície s nimi obmedzená alebo vylúčená. S ohľadom na to, pojem "nedovolené plnenie" je spojený s predmetom záväzku (s plnením žalovanej strany) a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon práva na požadované plnenie pre rozpor s dobrými mravmi
nepovolený. Odvolací súd preto konštatuje, že dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní súd posudzuje z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom peňažné plnenie je dovolené a neodporuje dobrým mravom. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, resp. nedovolenosť takto priznaného plnenia.
S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na aplikované ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní odvolací súd poukazuje na novelu zákona o rozhodcovskom konaní č.k. 336/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015. Predmetným zákonom došlo k zrušeniu ust. § 45 ZoRK, čím zákonodarca sledoval posilnenie úlohy strán v nespotrebiteľskej arbitráži na úkor súdnej ingerencie. Účastníci konania preto musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, v spotrebiteľskej arbitráži sa právna úprava presunula do osobitného zákona, ktorú je možné aplikovať len na spotrebiteľské vzťahy.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.