Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-42-2015.pdf
PDF · 132.71 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: U.. Š. E., nar. X.X.XXXX, bytom Č.W. R. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, proti odporkyni: C.. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.Ľ. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpená JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 986,96 Eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.218,70 Eur titulom vyporiadania BSM a náhradou trov konania.
V návrhu uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS Martin zo dňa 13.2.2012, sp.zn. 12P/207/2011, právoplatný 11.4.2012.
Účastníci konania za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti zapísané na D. Ú. U., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. U., Obec U., okres U., a to:
- rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parc. M.-N. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 spolu s prístavbou v zadnej časti;
- rozostavaný rodinný dom na pozemku par. M.- Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2;
- pozemky: parc. M.-N. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2; č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2; č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2; č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2; č. XXXX/X záhrady o výmere XXXX m2; č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej ako „nehnuteľnosť“).
Po rozvode manželstva a zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva účastníci si boli vedomí skutočnosti, že ani jeden z nich nie je schopný po prípadnom nadobudnutí nehnuteľností do výlučného vlastníctva vyplatiť druhému vyporiadací podiel. Dohodli sa, že uvedené nehnuteľnosti predajú a následne si rozdelia výťažok z kúpnej ceny. Navrhovateľ trval na tom, aby výťažok z kúpnej ceny bol rozdelený rovnakým dielom medzi účastníkov, odporkyňa s tým nesúhlasila. Svoj súhlas s predajom
nehnuteľností podmieňovala iným spôsobom vyplatenia finančných prostriedkov z predaja. Navrhovateľ bol pod tlakom a v tiesni, pretože si uvedomoval situáciu, že ak nepristúpi na žiadosť odporkyne ohľadom vyplatenia kúpnej ceny, nehnuteľnosti nebudú môcť predať. Uvedené nehnuteľnosti účastníci konania po rozvode manželstva a po zániku BSM ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli kúpnou zmluvou zo dňa 28.12013 na kupujúceho, ktorý ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva dňa 21.3 2013. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 200.000,- Eur. Suma 21.000,- Eur bola použitá na úhradu zostatku nesplatenej časti úveru č XXXXXX/IU/XX/XXX, ktorý si účastníci zobrali v UniCreditBank Slovakia a. s. vo výške 1.700.000 Sk/56.429,66 Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 12.510,- Eur bola použitá na úhradu nesplatenej časti úveru č. XXXXXX/IU/XX/XXX, ktorý si účastníci zobrali v UniCreditBank Slovakia a.s. vo výške 20.000,- Eur. Zostávajúca časť kúpnej ceny vo výške 166.490,- Eur bola vyplatená bezhotovostne na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX vedený v UniCreditBank Slovakia a.s. vo výške 64.026,30 Eur dňa 31 3 2013 a suma vo výške 102.463,70 Eur na účet odporkyne č XXXXXXXXXX dňa 31.1.2013.
Uvedeným úkonom tak vlastne účastníci konania vyporiadali svoje BSM, avšak navrhovateľ považuje túto dohodu za neplatnú, a to v časti spôsobu vyplatenia kúpnej ceny. K inému platnému vyporiadaniu majetku v BSM medzi účastníkmi nedošlo a preto navrhovateľ uplatnil týmto podaním návrh na vyporiadanie BSM. Dohoda s odporkyňou nie je možná, vzájomne spolu nekomunikujú, čo je prejavom ich zlých vzťahov po rozvode manželstva. Navrhovateľ má za to, že ak došlo k vyporiadaniu medzi účastníkmi na základe neplatnej dohody, takéto vyporiadanie nie je právne relevantné. Otázka platnosti dohody by mala byť riešená ako prejudiciálna v rámci konania o vyporiadanie BSM. V návrhu uvádza citácia ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Ďalej sa uvádza, že po predaji ich spoločného majetku získané finančné prostriedky nadobudli už každý do svojho výlučného vlastníctva. Navrhovateľ po predaji spoločných nehnuteľností za cenu 200 000,- Eur mal v zmysle § 150 OZ nadobudnúť 100.000,- Eur a odporkyňa 100.000,- Eur. Z kúpnej ceny 200.000,- Eur bolo poukázané na úhradu úveru č. 000009/IU/07/061 suma 21.000,- Eur a na zostatok úveru č. 000001/IU/10/061 suma 12.510,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 33.510,-;Eur, ktorú v zmysle § 150 OZ uhradili navrhovateľ a odporkyňa rovnakým dielom, teda každý po 16.755,- Eur. Po úhrade nesplatených zostatkov úveru mali navrhovateľ aj odporkyňa dostať každý 83.245,- Eur. V skutočnosti navrhovateľ dostal z kúpnej ceny sumu 64.026,30 Eur a odporkyňa 102.463,70 Eur, čiže okrem podielu, ktorý mala s poukazom na § 150 OZ odporkyňa získať, tj 83.245,- Eur, bolo zo spoločného majetku účastníkov (z jeho výťažku) vynaložená suma o 38.437,40 Eur viac (83.245,- Eur + 38.437,40 Eur = 102.463,70 Eur). Preto navrhovateľ požaduje, aby mu odporkyňa vyplatila polovicu z tejto sumy, tj 19.218,70 Eur.
Pretože nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode manželstva platnou dohodou a od zániku BSM neuplynuli viac ako tri roky, navrhovateľ podáva tento návrh.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. 28) uviedla, že k vyporiadaniu BSM súdom bráni hmotnoprávna prekážka, ktorou je platná dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM. Tvrdenie navrhovateľa ohľadne neplatnosti tejto dohody (že túto uzatvoril pod tlakom a v tiesni) považuje za účelové tvrdenie. Uviedla, že súhlas oboch účastníkov s predajom nehnuteľností pred vyporiadaním BSM nemožno vyhodnotiť ako nátlak alebo tieseň. Navrhovateľ sa s odporkyňou dohodli na vyporiadaní BSM dohodou. Dohoda nebola písomná. Bola v skutočnosti širšia ako uvádza navrhovateľ. Predmetom dohody nebolo len vyporiadanie kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ale aj dlhy, obchodné podiely navrhovateľa v spoločnosti S. Y. P. F., F..E..D.., IČO XX XXX XXX, kde navrhovateľ ako spoločník (v čase zániku BSM) vlastnil obchodný podiel s vkladom vo výške 1.995,- Eur, čo na celom základnom imaní spoločnosti 6.650 Eur predstavuje 30 %-tný podiel a obchodný v spoločnosti S., F..E..D.., IČO XX XXX XXX, kde bol ako jediný spoločník so 100 %-tným podielom na základnom imaní, čo predstavuje 5.000,- Eur.
Súčasťou dohody o vyporiadaní BSM bolo aj vyporiadanie obchodných podielov v uvedených spoločnostiach. Obchodný podiel, ktorý za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne jeden z manželov v spoločnosti s ručením obmedzeným, sa stáva (jeho hodnota) zo zákona súčasťou BSM. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2006 sp.zn.: 2Cdo 168/2005. Takto získaný majetok (hodnotu obchodného podielu) potom možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM. Pri dohode o vyporiadaní BSM účastníci prihliadli aj na obchodné podiely, ktoré boli v majetku navrhovateľa.
Ďalšou súčasťou dohody o vyporiadaní BSM bolo aj vyporiadanie spoločných dlhov. Zostatok nesplatenej časti úveru č. XXXXXX/IU/XX/XXX vo výške 21.000- Eur a zostatok nesplateného úveru č.. XXXXXX/IU/lX/XXX vo výške 12.510,- Eur, oba úvery v UniCreditBank Slovakia, a.s. Účastníci sa dohodli, že nezaplatenú časť z úveru vo výške 21.000,- Eur zaplatia spoločne, rovným dielom po 10.500,- Eur a nesplatený úver vo výške 12.510,- Eur, ktorý vznikol za trvania manželstva a finančné prostriedky z neho získané boli použité na oddelený majetok navrhovateľa na úhradu záväzkov spoločnosti S. Y. P. F., F..E..D.. - v zmysle zásady podľa § 150 OZ súčasťou dohody o vyporiadaní BSM bola aj dohoda ohľadom tohto úveru tak, že z podielu, ktorý by mal inak navrhovateľovi pripadnúť, nahradí to, čo vynaložil na svoj ostatný majetok, tj. doplatí nezaplatenú časť úveru.
Ďalším dlhom, ktorým bolo BSM - účastníkov zaťažené, boli náklady spojené s predajom nehnuteľností, provízia za nájdenie záujemcu o kúpu spoločnej nehnuteľnosti a ostatné náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Eur. Účastníci sa dohodli, že túto sumu bude hradiť odporkyňa. K tomu poukázala na mailovú komunikáciu.
BSM bolo tiež zaťažené nedoplatkom za odber elektrickej energie vymáhaný platobným rozkazom. Dlžnú sumu si účastníci rozdelili tak, že odporkyňa uhradila 1.453,42 Eur a navrhovateľ 726,- Eur. Pôžička od rodičov odporkyne bola v čase zániku BSM nezaplatená vo výške 2.600,- Eur, podľa dohody o vyporiadaní BSM ju hradila odporkyňa. Z uvedeného vyplýva, že hoci bola z kúpnej ceny za rodinný dom vyplatená na účet odporkyne vyššia suma, súčasne však odporkyňa hradila väčšiu časť dlhov.
Odporkyňa poukazuje na platnú dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá nebola uzavretá v rozpore s § 150 OZ, podľa ktorého sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké. Odporkyni síce bola pripísaná vyššia kúpna cena, avšak odporkyňa z tejto kúpnej ceny hradila aj spoločné dlhy. Zákon nevyžaduje písomnú formu dohody o vyporiadaní BSM, môže byť urobená písomne, ústne či mlčky, resp., konkludentným spôsobom (poukázala na rozsudok NS SR sp.zn.2Cdo 83/98 alebo R62/1974). V rozdielne vyplatenej cene sú zohľadnené aj obchodné podiely, ktoré do BSM rozhodne patrili. Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM prihliada aj na potreby mal. detí. Navrhovateľ a odporkyňa majú dve deti - mal. Y. E., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a t.č.. plnoletého Y. E., nar. XX.XX.XXXX.
Pri uplatnení dispozitívnej voľnosti účastníkov, ak dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z manželov nadobudne podstatne menší podiel, príp. nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ. Preto sa navrhovateľ nemôže dovolávať absolútnej neplatnosti tejto dohody pre rozpor so zákonom (§150 OZ); aj keď odporkyňa nadobudla väčší podiel, súčasne v rámci vyporiadania hradila aj viac dlhov, pričom nemožno opomenúť ani vyporiadanie obchodných podielov. Dohoda účastníkov o vyporiadanie BSM nie je v rozpore so zásadami stanovenými v § 150 OZ, súd je povinný túto dohodu rešpektovať (poukázala na rozsudok NS ČR z 27.11.1998 sp.zn.: 22Cdo 1622/1998). Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že túto dohodu uzavrel v tiesni, neuviedol, v čom konkrétnom mala spočívať tvrdená tieseň a kto ju vyvolal. Odporkyňa rozhodne nevyvíjala na navrhovateľa žiadny tlak, návrh na vyplatenie vyššej kúpnej ceny od počiatku odôvodňovala vyrovnaním dlhov, ktorými bolo BSM zaťažené.
Žiadala, aby súd vyriešil otázku platnosti dohody o vyporiadaní BSM a keď zistí, že neexistuje zákonný dôvod neplatností tejto dohody, návrh zamietol a priznal odporkyni náhradu trov konania z dôvodu, že BSM je už vysporiadané.
Súd na pojednávaní dňa 18.6.2015 vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich PZ, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, pripojeného spisu 12P/207/2011 a zistil:
OS Martin rozsudkom č. k. 12P/207/2011-45 zo dňa 13.2.2012 rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 2.7.1994, zveril v tom čase mal. deti Y., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal platiť na mal. deti výživné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.4.2012 (č.l. 81). Ku dňu zániku BSM patrili do BSM, účastníkov konania nehnuteľnosti opísané v žalobnom návrhu, ktoré účastníci konania ako bezpodieloví spoluvlastníci - predávajúci predali kupujúcemu (Ľ. B.) kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili dňa 28.1.2013 (č.l. 4). Kúpna cena bola dohodnutá v čl. IV./2. vo výške 200.000,- Eur. Podľa čl. IV./3 sa dohodli, že prvá časť kúpnej ceny bude uhradená na splatenie úveru č. XXXXXX/IU/XX/XXX v UniCreditBank Slovakia, a.s. vo výške 21.000,- Eur na účet banky, podľa čl. IV./4 druhá časť kúpnej ceny bude uhradená na splatenie úveru č.
XXXXXX/IU/XX/XXX v UniCreditBank Slovakia, a.s. vo výške 12.510,- Eur na účet banky, podľa čl. IV./5 tretia časť kúpnej ceny vo výške 64.026,30 Eur bude uhradená na účet predávajúceho U.. Š. E. na jeho účet v banke a podľa čl. IV./6 štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 102.463,70 Eur bude uhradená na účet predávajúcej C.. L. E..
Účastníci na pojednávaní dňa 18.6.2015 potvrdili, že kupujúci kúpnu cenu v zmysle čl. IV. KZ zo dňa 28.1.2013vyplatil.
V maili zo dňa 14.12.2012 (č.l. 32) odporkyňa poslala navrhovateľovi správu s textom: „Posielam rozdelenie kúpnej ceny K platbám: 797,- Eur je polovica splátok hypotéky uhradená odkedy sme rozvedení, tj. od 02/2012 do 12/2012, 10.000,- Eur - tak ako sme sa dohodli, 13.000,- Eur je úver do S. Y. (bude to menej, už teraz je tam 12.490,- Eur) tak ako sme sa dohodli, 1.300,- Eur je polovica pôžičky, čo nám naši dali na tehlu. S pozdravom C.. L. E.“.
V maili zo dňa 13.11.2012 (č.l. 33) odporkyňa žiadala od navrhovateľa faktúru na elektriku a doplatiť splátky hypotéky od rozvodu, tj. od 02/2012 s tým, že „to predtým už nechám tak a nechcem od Teba ani splatenie kreditnej karty“. Ďalej sú dátumy od 02/2012 do 10/2012, uhradené sumy a polovica pripadajúca na navrhovateľa, spolu 797,- Eur.
Na pojednávaní dňa 18.6.2015 PZ navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ trvá na návrhu, podrobne sa o vzniku dohody, resp. vyporiadania, ktoré medzi účastníkmi prebehlo, vyjadrí sám navrhovateľ.
Navrhovateľ na tomto pojednávaní vypovedal, že odporkyňa našla kupujúceho p. B., všetci traja sa stretli a dohadovali cenu nehnuteľností. Navrhovateľ mal predstavu, že cena bude vyššia, keďže však ceny nehnuteľností v tom čase klesali, dohodli sa s kupujúcim na cene 200.000,- Eur za nehnuteľnosti, ako sú opísané v KZ. Odporkyňa trvala na tom, aby navrhovateľ hradil väčší podiel na úveroch, ktoré si zobrali za trvania manželstva. Navrhovateľ mal záujem, aby sa aj z úveru vyporiadali na 1-cu, s čím odporkyňa nesúhlasila. Z dôvodu, že ceny nehnuteľností v tom čase išli dole, mala prísť zima, navrhovateľ by sa musel o tieto nehnuteľnosti starať, keďže sa mohli cez zimu znehodnotiť, mal záujem, aby sa rýchlo predali, preto súhlasil s cenou 200.000,- Eur v zmysle uzatvorenej KZ. S odporkyňou sa dohodli, že prvý úver zaplatia na polovicu a druhý úver odporkyňa žiadala, aby navrhovateľ splatil sám, čo sa stalo. Pred podpisom KZ oznámila navrhovateľovi, že pokiaľ nedostane o 10.000,- Eur z kúpnej ceny viac, tak KZ nepodpíše, a to preto, že zohnala sama kupujúceho. Keďže potreboval peniaze a mal záujem, aby sa nehnuteľnosti rýchlo predali, súhlasil. V rámci dohody o vyporiadaní BSM iný majetok neriešili. Za trvania manželstva nadobudli aj iný majetok, napr. obchodné podiely a pod., ale tieto otázky s odporkyňou v rámci dohody neriešili.
PZ odporkyne uviedol, že dohoda účastníkov ohľadne vyporiadania kúpnej ceny za predaj nehnuteľností je platná, že aj konkludentným prejavom účastníkov môže dôjsť k uzatvoreniu dohody o vyporiadanie BSM. V zmysle dohody o vyporiadaní BSM je nepochybné, že odporkyňa hradila dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM vo väčšej miere ako navrhovateľ. Trval na tom, že dohoda o vyporiadaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti je platná, navrhovateľ neuviedol, v čom vidí tieseň, za ktorej mal uzatvoriť dohodu.
Odporkyňa uviedla, že kupca na predaj nehnuteľnosti našla sama, dohodla kúpnu cenu 205.000,- Eur, neskôr jej kupujúci oznámil, že navrhovateľ odsúhlasil zníženie kúpnej ceny na 200.000,- Eur, uvedené navrhovateľ nerozporoval. Po rozvode splácala splátky hypotéky sama, neskôr dlžnú sumu rozdelili na polovicu, čo sama zaplatila po rozvode, si zarátala na kúpnu cenu. Druhú hypotéku splácal sám navrhovateľ, lebo celá išla na úhradu faktúr z jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ mal dve spoločnosti s ručením obmedzeným, súčasťou ich dohody bolo aj to, že si nebude nárokovať na jeho podiely v týchto spoločnostiach, preto bola kúpna cena uvedeným spôsobom vysporiadaná. Sumu 10.000,- Eur dostala naviac preto, lebo mala náklady vo vzťahu k banke, nakoľko na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo a zohnala kupca. Ohľadne tejto sumy komunikovala s navrhovateľom skôr ako len pred podpisom KZ, čo vyplýva mailovej komunikácie.
PZ navrhovateľa popierala, že predmetom vyporiadania v rámci ústne uzatvorenej dohody by bola celá masa patriaca do BSM, teda aj obchodné podiely navrhovateľa v jeho obchodných spoločnostiach.
Zhodnými vyjadreniami účastníkov na pojednávaní dňa 18.6.2015 súd zistil, že po rozvode za obdobie od februára do decembra 2012 odporkyňa splácala zo svojho účtu úver v zmysle výpisu z účtu (č.l. 53-80).
Navrhovateľ vypovedal, že okrem kúpnej ceny si účastníci medzi sebou už nič nevyplácali.
PZ navrhovateľa trvala na tom, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM a pokiaľ ide o vyporiadanie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, túto považuje za neplatnú.
Odporkyňa vypovedala, že pri vyporiadavaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti bola v tom, že si vyporiadali celý majetok v BSM, pretože súhlasila pri vyporiadaní kúpnej ceny, že si nebude nárokovať na obchodné podiely vo firmách, hnuteľný majetok sa dohodli, že motorový čln si nechá navrhovateľ, lebo ho užíva, odporkyňa si nechá zariadenie domu, ktoré užíva po rozvode. Vozidlo Volkswagen, ktoré užívala, vrátila navrhovateľovi (patrilo jednej zo spoločností, ktorých spoločníkom bol navrhovateľ). Navrhovateľ vypovedal, že malý motorový čln, ktorý bol majetkom firmy, je t.č. amortizovaný, odpísaný z majetku. Užíval ho navrhovateľ sám približne rok, že o ostanom majetku sa nebavili. Potvrdil, že účastníci užívajú hnuteľné veci tak, ako každému zostali po rozvode. Tiež vypovedal: „Z obchodných podielov som odporkyňu nevyplatil, ani z motorového člna ani z auta, z ničoho“.
Odporkyňa vypovedala, že vyplatila nedoplatok za elektriku v deň, keď obdržala kúpnu cenu za dom. Pokiaľ v maili zo 14.12.2012 uviedla sumu 13.000,- Eur na úver do spol. S. Y., F..E..D.., bolo to preto, že nemala presnú sumu, neskôr sa ukázalo, že tento úver bol nižší, čo svedčí o tom, že o dohode, ako vyporiadajú kúpnu cenu, jednali od decembra do januára a navrhovateľa do ničoho netlačila. Skôr naopak, navrhovateľ tlačil na odporkyňu, lebo potreboval peniaze.
PZ navrhovateľa vypovedala, že v súvislosti s vyporiadaním finančných prostriedkov nerozporujú tvrdené výdavky, splatenie pôžičiek a i. sumy uvádzané odporkyňou, sporná zostala iba suma 10.000,- Eur ako provízia za sprostredkovania predaja a ďalej trvala na tom, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM a vyporiadanie kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti je neplatná dohoda.
V maili zo dňa 24.1.2013 (č.l. 50/rub) je vyčíslenie dlhu pre odberateľa U.. Š. E., vyplývajúci z právoplatného PR, ktorý je už je v exekučnom konaní, spolu suma ku dňu 29.1.2013 vo výške 1.173,44 Eur a dlh odberateľa U.. Š.Z. E. vyplývajúci z PR, ktorý nie je v exekučnom konaní, suma spolu ku dňu 29.1.2013 je 279,98 Eur, nedoplatok za dodávku a distribúciu elektriny 787,63 Eur (č.l. 52 rub).
Podľa § 143 OZ, v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 OZ, veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i BSM.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenie obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že BSM - účastníkov konania zaniklo v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ ku dňu 11.4.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Martin č.k. 12P/207/2011-45 zo dňa 13.2.2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Súd mal preukázané zhodnými vyjadreniami účastníkov v súlade s § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), že v BSM ku dňu 11.4.2012 boli nehnuteľnosti - predmet kúpnej zmluvy, ktorú účastníci ešte ako bezpodieloví spoluvlastníci - predávajúci, podpísali s kupujúcim dňa 28.1.2013 a tieto predali kupujúcemu za kúpnu cenu 200.000,- Eur, ktorá bola vyplatená spôsobom dohodnutým v čl. IV. KZ. Podľa názoru súdu spôsob vyplatenia kúpnej ceny dohodnutý v čl. IV. KZ preukazuje, ako sa účastníci dohodli nielen na vyporiadaní kúpnej ceny ako výťažku za predmetné nehnuteľnosti, ale aj na vyporiadaní všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle zásad uvedených v § 150 OZ, čo sa premietlo do výšky vyplatenej sumy na kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená v rozdielnej výške - vyššej odporkyni, nakoľko po rozvode účastníkov zaplatila dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva (pôžička od rodičov odporkyne, úver v banke, nedoplatok za el. energiu) a preto mala právo, aby jej navrhovateľ nahradil, čo mal na spoločné dlhy platiť podľa rovnakého podielu ich oboch na týchto dlhoch. Pokiaľ navrhovateľ a jeho PZ trvali na tom, že dohoda o vyporiadaní kúpnej ceny je neplatná z dôvodu, že navrhovateľ ju uzatvoril v tiesni - súd uvádza, že dohoda o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny odráža dohodu účastníkov o vyporiadaní celej masy BSM - účastníkov, v súvislosti s tvrdenou tiesňou poukazuje na ust. § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ ani jeho PZ v konaní netvrdili, že došlo k odstúpeniu od dohody ohľadne vyporiadania kúpnej ceny. Ohľadne tiesne pri uzatváraní tejto dohody navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.6.2015 vypovedal „... odporkyňa trvala na tom, aby som väčší podiel na týchto úveroch znášal ja, samozrejme ja som mal záujem, aby sa aj úvery vysporiadali na polovicu, s čím odporkyňa nesúhlasila. Keďže v dobe predaja ceny nehnuteľnosti išli dole a následne mala ísť zima a ja by som sa musel o tieto nehnuteľnosti starať, aby sa neznehodnotili cez zimu, takže aj ja som mal záujem, aby sa rýchlo predali a keby sme sa nedohodli, tak by sa tento predaj neuskutočnil.“ Alebo: „Následne mi však odporkyňa volala pred podpisom zmluvy, že pokiaľ nedostane o 10.000,- Eur z tejto kúpnej ceny viac, tak ona kúpnu zmluvu nepodpíše ...“ A tiež: „Keďže som potreboval peniaze a mal som záujem, aby sa nehnuteľnosti rýchlo predali, tak som s takýmto variantom súhlasil a podpísal som kúpnu zmluvu s tým, že sme sa dohodli, že odporkyňa dostane 10.000,- Eur naviac z kúpnej zmluvy ako ja.“
Súd v tejto súvislosti uvádza, že v ust. § 49 OZ je upravené právo účastníka odstúpiť od zmluvy na základe zákonného dôvodu, ktorým je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom tiesne. Navrhovateľ však nepreukázal, ale ani netvrdil úkon odstúpenia od dohody ohľadne vyporiadania kúpnej ceny, ktorá podľa názoru súdu je aj prejavom vôle, výsledok rokovaní účastníkov a teda aj dohodou účastníkov o celkovom vyporiadaní BSM. Súd uvádza, že tieseň by bola dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dohody v prípade, ak by vôľa navrhovateľa ako konajúceho bola tvorená pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. V takom prípade by navrhovateľ nemal právo na odstúpenie od zmluvy, ale by mal právo dovolávať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Išlo by potom o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 OZ. Navrhovateľ
však ani v návrhu ani vo vyjadreniach na pojednávaní dňa 18.6.2015 netvrdil, že dohodu ohľadne vyporiadania kúpnej ceny uzatvoril (v ústnej forme) s odporkyňou pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, ktoré by zakladali právo navrhovateľa dovolávať sa neplatnosti tejto dohody, ktorú súd vyhodnotil aj ako dohodu o vyporiadaní BSM. Tieseň možno vymedziť ako hospodársky alebo sociálny stav osoby, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a s takou závažnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok. I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave, na relevanciu to ešte nestačí, t.j. konajúci subjekt musí tieseň subjektívne pociťovať a táto sa musí stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň, tj. objektívne spôsobilý vyvolať tieseň, ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýva, potom nemožno od úkonu odstúpiť z tohto dôvodu. Skutočnosti, o ktorých navrhovateľ ohľadne tiesne pri uzatváraní dohody na pojednávaní dňa 18.6.2015 vypovedal (viď vyššie), mohli byť spôsobilé na to, aby navrhovateľ subjektívne pociťoval tieseň a táto sa mohla stať pohnútkou pre jeho prejav vôle pri úkone dohody o vyporiadaní kúpnej ceny a podľa súdu aj dohody o vyporiadaní BSM, uvedené však súd ďalej neskúmal, nakoľko navrhovateľ odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 49 OZ netvrdil a navrhovateľom uvádzané skutočnosti súd nevyhodnotil tak, že vôľa navrhovateľa pri vzniku predmetnej dohody bola tvorená pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, ktoré by zakladali právo dovolať sa neplatnosti tohto právneho úkonu. Na základe uvedeného potom súd prijal záver o platne uzatvorenej dohode o vyporiadaní BSM, a to aj v časti vyporiadania kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili účastníci ako predávajúci a bezpodieloví spoluvlastníci s kupujúcim Ľ. B. dňa 28.1.2013. Podľa názoru súdu došlo medzi účastníkmi konania k platnému vyporiadaniu BSM, nakoľko do dohody o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny (čl. IV. KZ) sa premietla dohoda o tom, ako si účastníci vyporiadali celý majetok patriaci do BSM, dohodnutý spôsob vyplatenia kúpnej ceny odráža vyporiadanie aj spoločných dlhov účastníkov, hodnoty obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, v ktorých bol navrhovateľ spoločníkom, ktoré v zmysle § 143 OZ (v spojení s § 118 ods. 1 OZ) tvoria predmet BSM, ako aj hnuteľných vecí, ako o tom vypovedala odporkyňa na pojednávaní..
OZ neustanovuje žiadnu formu pre dohodu o vyporiadaní BSM, pokiaľ nejde o nehnuteľnosť. Takáto dohoda môže byť uzavretá písomne alebo ústne, môže byť uzavretá i konkludentným činom, pokiaľ z nej možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo a akým spôsobom vyporiadané ich zaniknuté BSM. Pokiaľ navrhovateľ a jeho PZ na pojednávaní dňa 18.6.2015 trvali na tom, že nedošlo k vyporiadaniu iného majetku medzi účastníkmi konania dohodou, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Vychádzal z prejavenej vôle účastníkov konania v čase kreovania dohody ohľadne aj vyporiadania kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o tom, že účastníci prejavili vôľu vyporiadať celé BSM, ktoré zaniklo rozvodom, túto vôľu účastníkov (§ 35 ods. 1 OZ) preukazuje komunikácia účastníkov pred podpisom kúpnej zmluvy, predovšetkým maily odporkyne zo dňa 14.12.2012 (č.l. 32, 35), z ktorej vyplýva vôľa účastníkov konania vyporiadať aj záväzky, ktoré patrili do BSM, úvery od UniCreditBank a. s., pôžička od rodičov odporkyne, nedoplatky za elektriku. Odporkyňa na pojednávaní dňa 18.6.2015 jednoznačne trvala na tom, že medzi účastníkmi došlo k vyporiadaniu celej masy BSM, nakoľko pri vyporiadaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti súhlasila s tým, že si nebude nárokovať na obchodné podiely, dohodli sa aj na tom, ako si rozdelia nehnuteľný majetok - motorový čln si ponechal navrhovateľ, zariadenie bytu, ktoré odporkyňa užívala po rozvode, zostalo odporkyni, osobné motorové vozidlo Volkswagen, ktoré užívala spolu s deťmi, odovzdala navrhovateľovi. Navrhovateľ nerozporoval takéto rozdelenie hnuteľných vecí po zániku BSM medzi účastníkmi. Pokiaľ tvrdil, že sa o tomto ostatnom majetku pri vyporiadaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti nebavili, súd poukazuje, že prejav vôle sa môže urobiť tak konaním, ako aj opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Súd potom vychádzal aj z vyjadrenia navrhovateľa na tomto pojednávaní, ktorý vypovedal, že z obchodných podielov odporkyňu nevyplatil, ani z motorového člna ani z auta, z ničoho, pričom samotným návrhom na zaplatenie sumy 19.218,70 Eur sa domáhal len doplatenia - vyrovnania na kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili s kupujúcim dňa 28.1.2013. Súd mal za to, že takéto správanie sa navrhovateľa je dôvodné vyhodnotiť v zmysle ust. § 35 ods. 1 OZ tak, že sa správal takým spôsobom, ktorý nevzbudzoval pochybnosti o jeho vôli vyporiadať s odporkyňou celú masu patriacu do BSM. Táto vôľa sa nakoniec prejavila v písomnom právnom úkone, v čl. IV. kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 28.1.2013, v súvislosti so spôsobom vyplatenia kúpnej ceny; práve tam dohodnutý spôsob vyplatenia kúpnej ceny preukazuje aj tvrdenie odporkyne, prečo nežiadala vyrovnanie (vyplatenie) z hodnoty obchodných podielov, čo navrhovateľ nerozporoval. Na
základe uvedeného mal súd preukázané, že došlo k právne relevantnému vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 2 OZ, dohodou.
Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak by nebola preukázaná dohoda ohľadne vyporiadania celého majetku patriaceho do BSM, súd by mohol do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania; platí to aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak. Navrhovateľ návrhom žiadal, aby bola vyporiadaná kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy, ktorú účastníci ako predávajúci uzatvorili dňa 28.1.2013 a kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola vyplatená v zmysle zmluvného dojednania čl. IV./2, 3, 4, 5 a 6 a po vyplatení časti kúpnej ceny na úvery v zmysle čl. IV./2 a 3 žiadal navrhovateľ doplatiť z výťažku, teda z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti sumu 19.218,70 Eur, iný majetok vyporiadať nežiadal. V konaní o vyporiadaní BSM súd vyporiada len tie veci (majetok) patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Ak žiaden z účastníkov nepožiadal o to, aby určitý iný majetok bol v súdnom konaní vyporiadaný, bolo by prekročením ust. § 153 ods. 2 OSP, pokiaľ by súd takýto majetok vyporiadal. Súd je toho názoru, že ust. § 149 a § 150 OZ sú dispozitívneho charakteru a dávajú priestor pre vyporiadanie spoločného majetku manželov kumulovať rôzne spôsoby jeho vyporiadania, t.j., že môžu o časti spoločného majetku uzavrieť dohodu, časť majetku môžu urobiť predmetom konania o vyporiadania BSM a zvyšok môže byť vyporiadaný na základe zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ. Nemožno však vnucovať určitý spôsob vyporiadania BSM, ak medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o jeho vyporiadaní.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP. Odporkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva úkony právnej služby á 361,93 Eur: 1/ prevzatie, príprava a prvá porada s klientom 18.6.2015, 2/ účasť na pojednávaní pred OS Martin dňa 18.6.2015, spolu 723,86 Eur; náhrada hotových výdavkov za cestu z Bratislavy do Martina a späť spolu 440 km pri cene paliva 1,39 Eur/liter a priemernej spotrebe 7 l/100 km, cena spotrebovaného paliva 42,78 Eur; náhrada hotových výdavkov 123,30 Eur; náhradu za stratu času - za cestu na pojednávanie dňa 18.6.2015 z Bratislavy do Martina a späť, spolu 10 začatých polhodín, 1 začatá polhodina 13,98 Eur, spolu 139,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli spolu priznané vo výške 986,96 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet PZ navrhovateľa JUDr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, Bratislava, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.