Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2015, v trestnej veci proti obžalovanému Q. H., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.04.2015 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste týkajúci sa obžalovaného Q. H..

Na základe

obžalovanému Q. H., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I., ul. I. č. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV N. od 16.2.2015

u k l a d á :

Podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného Q. H. za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 16.02.2015 asi o 19.50 hod. v I. na R. I.. X pred obchodným domom „A.“ počas vykonávania služobného zákroku dvomi policajnými hliadkami OO PZ Sabinov ohľadne rušenia verejného poriadku bol obvinený Q. H. členom policajnej hliadky nstržm. Mgr. W. S. opakovane vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť, s výstrahou, že v opačnom prípade môže byť predvedený za účelom zistenia jeho totožnosti. Tieto výzvy nerešpektoval a bezdôvodne tohto chytil pravou rukou za bundu rovnošaty, v dôsledku čoho mu vytrhol výložku z ľavého ramena a označenie čísla osobnej známky policajta, ktorú mal na hrudi uchytenú suchým zipsom a poškodil zips bundy uniformy. Po tomto konaní sa ho nstržm. W. S. snažil

chytiť za ľavú ruku, s úmyslom mu nasadiť páku, ale v tom ho obvinený Q. H. udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre - úst spodnej pery, ktorú mu rozťal. Následne nstržm. Mgr. W. S. za pomoci ďalšieho policajta stržm. Mgr. Q. H. za použitia donucovacích prostriedkov povalili obvineného Q. H. na zem, pričom mu nasadili služobné putá. V tom k nim prišiel obvinený K. H., ktorý stržm. Mgr. Q. H. bezdôvodne chytil za služobnú rovnošatu v oblasti na hrudi, kde mu natrhol pravé vrecko. Keď sa stržm. Mg. Q. H. postavil, tak obvinený K. H. sa mu snažil z ruky vytrhnúť služobný obušok. V ďalšom konaní mu však bolo zamedzené až ďalším členom policajnej hliadky, ktorý za pomoci stržm. Mgr. Q. H. obvinenému K. H. nasadil služobné putá. Počas uvedeného služobného zákroku boli nstržm. Mgr. W. S. spôsobené povrchové poranenie spodnej pery úst, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, ani práceneschopnosť a stržm. Mgr. Q. H. nebolo spôsobené konaním obvinených, žiadne zranenie. Obaja obvinení v čase spáchania skutku boli v podnapitom stave.

Uložil mu za to podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ s použitím § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že obžalovaný bol dňa 26.08.2008 trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. uznaný za vinného z prečinov podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a § 289 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Následne dňa 18.06.2009 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou 18 mesiacov.

Naposledy bol obžalovaný uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Prešov z 15.12.2010 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 15.12.2010, podľa § 238 ods. 1 Tr. zák., § 247 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a § 249a ods. 1 tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou na dva roky do 15.12.2012.

Trest odňatia slobody nespojený s výkonom trestu na obžalovaného nemal prevýchovný účinok. U obžalovaného sa účinky individuálnej a generálnej prevencie minuli - boli nedostatočné. Poukázal na zásady ukladania trestov obžalovaným.

U obžalovaného Q. H. za danej situácie prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody v spojení s jeho výkonom tak, ako súd pôvodne rozhodol trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 20.04.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne a pre jeho výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Aj napriek tomu, že naposledy Okresný súd Prešov mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, tento svoj účel neplnil, nakoľko obžalovaný opätovne spáchal úmyselný trestný čin násilného charakteru.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste obžalovaného Q. H. odôvodnil tým, že tento je hodnotený všeobecne, doteraz nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP N.. Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že obžalovaný Q. H. doposiaľ bol 10-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného

súdu Prešov zo dňa 15.12.2010 sp. zn. , kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, ktorá uplynula 15.12.2012.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento oľutoval, pričom toto posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Na druhej strane obžalovanému priťažuje s poukazom na znenie § 37 písm. m/ Tr. zák. skutočnosť, že doposiaľ už bol súdne trestaný.

Na základe uvedeného, nakoľko od posledného odsúdenia uplynula dlhšia doba, súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a že išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, nakoľko je zrejmé, že skutku sa dopustil práve v súvislosti s požitím alkoholických nápojov. Takýto trest považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané, dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom je potrebné vytknúť okresnému súdu aj tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní neoboznámil spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného a zo spisov nečítal rozhodnutia o uznaní viny a ukladaných trestoch. Toto pochybenie okresného súdu krajský súd odstránil tým, že na verejnom zasadnutí tieto spisy oboznámil a z týchto spisov čítal rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Po takto vykonanom dokazovaní potom krajský súd dospel k inému záveru ako okresný súd. Čo sa týka osoby obžalovaného je potrebné poukázať, že tento bol, aj keď v mladom veku, už 10-krát súdne trestaný, pričom je zrejmé z odpisu registra trestov, že trestaný bol aj pre útoky na verejných činiteľov, aj keď sa v niektorých prípadoch na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Túto skutočnosť nie je možné opomenúť pri hodnotení osoby obžalovaného. Ďalej poukazuje krajský súd, že ani tresty, ktoré boli ukladané obžalovanému a to tresty nepodmienečné, ako aj tresty nespojené s ich výkonom, nemali pozitívny vplyv na obžalovaného, nakoľko tento opätovne páchal úmyselnú trestnú činnosť.

Tú skutočnosť, že obžalovaný neuznáva autority a ani príslušníkov Policajného zboru, potvrdzuje aj výpis z ústrednej evidencie priestupkov MS SR, z ktorého je zrejmé, že tento bol postihnutý za konanie zo dňa 17.6.2011, pričom mal vykrikovať na ulici a nepreukázať hliadke Policajného zboru svoju totožnosť. Bola mu za to uložená pokuta vo výmere 20,- eur. Taktiež z rozhodnutia zo dňa 15.6.2013 je zrejmé, že neposlúchol výzvu hliadky polície, aby prestal rušiť nočný kľud. Za to mu bola uložená pokuta vo výmere 10,- eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj skutočnosti zistené okresným súdom potom krajský súd dospel k záveru, že nie je možné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý nebude spojený s jeho výkonom.

Následne preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúci sa obžalovaného Q. H. a tomuto uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že iba uloženie takéhoto druhu trestu bude pôsobiť na obžalovaného a spĺňať podmienky uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák. v súvislosti s individuálnou a generálnou prevenciou.

Poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu ho v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.