Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-9P/346/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o mal. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. V. XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 30/33 a otca B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom G., J. W. XXXX/XX o návrhu matky a otca na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd mal. B. Z., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec B. Z., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. B. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zameškané výživné za čas od 1.11.2013 do 30.6.2015 v sume 500 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

IV. Súd upravuje styk otca B. Z., nar. X.X.XXXX s mal. B. Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., pričom otec si prevezme maloletého v stanovený čas pred bytom matky a v stanovený čas ho pred bytom matky odovzdá.

V. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

VI. Trovy konania v sume 535,36 eura hradí štát.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 15.11.2013 návrh na zvýšenie výživného a obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý odôvodnila tým, že posledné výživné bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. zo dňa 10.3.2010 právoplatným dňa 7.4.2010, kedy okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50 eur na sumu 65 eur mesačne, s účinnosťou od 1.12 2009, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č. k. zo dňa 11.1.2007 spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 24.5.2007 č. k. , v časti úpravy styku súd upravil

styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10-tej hod. do 18-tej hod. Maloleté dieťa sa jej narodilo ako slobodnej matke, pričom otcovstvo je riadne usporiadané a v spoločnej domácnosti ako rodičia nežijú od septembra 2013, kedy sa otec dieťaťa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Ona je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 312 eur, rodičovský príspevok 196,60 eura, prídavky na dve deti v sume 46,20 eura, výživné na mal. B. 65 eur, a náhradné výživné na jej dcéru N. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur, ktorá je jej dcérou z iného vzťahu a je jej zverená do osobnej starostlivosti. Jej príjem z doteraz určeným výživným jej nepostačuje na pokrytie nákladov na zabezpečenie potrieb a výživy pre maloletého. Býva v jednoizbovom veľkometrážnom mestskom byte, kde jej mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu cca 326 eur. Otec maloletému na výživu riadne prispieva. Maloletý B. má 7 rokov, navštevuje spojenú školu - Špeciálnu základnú školu pre žiakov s NKS v G., má psychické problémy, školou a klinickou psychologičkou PhDr. S. Q., ktorým je pacientom, jej bolo doporučené, aby maloletý mal zvýšenú celodennú starostlivosť. Návštevy otca maloletému neprospievajú, psychicky ho vyčerpávajú a z toho dôvodu žiada upraviť styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu od 13-tej hod. do 17-tej hod. za prítomnosti matky. Na pojednávaní dňa 14.1.2014 matka uviedla, že podľa nej aktuálne upravený styk otca s maloletým mu psychicky neprospieva, ona chodí kvôli jeho zdravotnému psychickému stavu psychiatrovi do Nitry, maloletý si vyžaduje vzhľadom na jeho zdravotný stav zvýšenú starostlivosť tak, že ona s ním musí byť 24 hod. denne. V minulosti sa styk otca s maloletým realizoval, v niektorých mesiacoch to bolo pravidelne, v niektorých nepravidelne. Stávalo sa v minulosti, že ona dávala otcovi dieťa na styk aj mimo rámca styku, nakoľko ho mal mať v sobotu a v nedeľu a mal ho v pondelok a v utorok. Maloletý sa podľa jej názoru otca bojí, má z neho strach a nechce byť s otcom. Ona hradí maloletému dopravu do školy 10 eur mesačne, kde sa prepravujú autobusom, platí mesačne nájom 385 eur, má úver z O. banky XX,XX eura, ide o spotrebný úver na nábytok, ktorý má v celkovej výške 1000 eur. Na pojednávaní dňa 12.3.2015 uviedla, že čo sa týka obnovenia ich spolužitia, je pravdou, že toto obnovili a bývali spoločne od roku 2011 dva roky do 18.9.2013, pričom bývali na adrese G., V., jednalo sa o jednoizbový veľkometrážny byt, pričom pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti, otec si vyživovaciu povinnosť plnil, avšak čo sa týka ostatných nákladov na domácnosť, to platila ona odporca jej dával 50 eur na jedlo, čo on prejedol, po septembri 2013 ako sa rozišli, platil si pravidelne výživné v sume 65 eur s tým, že nad rámec výživného žiadnou formou neprispel.

Aktuálne sa realizuje styk otca s maloletým za rok 2015 tak, že tento bol realizovaný 4.1.2015 od 10-tej do 18-tej hod., 10.1.2015 od 10-tej do 18.05 hod., 19.1.2015 od 10-tej do 18-tej, 24.1.2015 od 9.57 do 18-tej. hod., 31.1. 2015 od 9.57 do 18-tej hod., 8.2.2015 od 10-tej do 18.05 hod., 14.2.2015 od 9.55 do 18-tej hod., 22.2.2015 bol chorý, čo má potvrdené všeobecným dorastovým lekárom MUDr. E., náhradný termín nedala otcovi, 28.2.2015 od 10-tej do 18.15 hod., 8.3.2015 od 10-tej do 18-tej hod. Aktuálne, čo sa týka jej sociálnych pomerov platí 254 eur nájomné vrátane plynu, elektriku 25 eur mesačne, satro za štvrťrok 49 eur, poistné 33,68 eura na dve deti, 54,19 eura spotrebiteľský úver z O. banky za účelom nakúpenia nábytku, poplatky 4,50 eura za vedenie účtu, strava v škole 20 eur, autobus 15 eur doprava s doprovodom, družina 2 eur mesačne, školské potreby 20 eur, stravné 150 eur mesačne, ona plus dve deti, hygienické potreby 50 eur mesačne, oblečenie 15-20 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére N., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť O. X., poberá na ňu náhradné výživné v sume 100 eur. Má aj náklady za návštevu u psychiatra v Nitre, jedenkrát mesačne cestovné ako aj lieky, o čom predkladá potvrdenie cca 20 eur, t.j. 15 eur cestovné plus náklady na lieky.

Právny zástupca matky v záverečnom stanovisku uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, hlavne čo sa týka výdavkov matky navrhol, aby bolo určené výživné vo výške 120 eur mesačne, pretože matka má zvýšené výdavky vzhľadom na zdravotný stav syna a z titulu častejšieho oblečenia a potrieb stravovania, a čo sa týka úpravy styku navrhuje aby bol styk upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 10-tej do 16-tej hod. bez prespania, pretože pokiaľ sa aj nachádza u otca v rámci styku, po jeho príchode do domácnosti matky je agresívny, fyzicky napáda matku a svoju sestru a táto agresivita trvá po dobu troch dní.

Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2013 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko jeho mesačný príjem sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, výživné stanovené súdom platí riadne a včas, synovi prispieva mesačne k výživnému sumou 5 eur a v prípade potreby mu kupuje veci do školy, ošatenie, topánky. Matka má mesačný príjem 722,80 eura, čo je dvojnásobne vyšší ako jeho.

Zobrala si zbytočné pôžičky a teraz ich spláca aj s nevýhodnými úrokmi. S návrhom na obmedzenie styku s dieťaťom nesúhlasí, doterajšie rozhodnutie súdu o styku matka nerešpektuje a v stanovený čas okresným súdom mu odmieta možnosť stretávať sa so synom, čo riešil aj podaním trestného oznámenia ako aj návrhom na výkon rozhodnutia o úprave styku. Otec na pojednávaní dňa 14.1.2014 uviedol, že on pracuje u zamestnávateľa J. s priemerným mesačným zárobkom cca 380 eur, iný príjem nemá, býva v domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť, energie, stravu a nájom 30 eur, platí Satro štvrťročne 49,64 eura, výživné vo výške 65 eur, posledných 7 mesiacov platil výživné 70 eur, ročne platí poistku za auto 78 eur, jeho matka je poberateľkou dôchodku vo výške 282,30 eura, platí nájomné 109,86 eura, elektriku 18,62 eura, maloletému prispieva aj nad rámec určeného výživného zakupovaním ošatenia. Maloletému dva roky platil celoročnú stravu v družine, a celý minulý rok mu zabezpečoval dopravu zo školy a do školy. Takisto mu zakupoval školské pomôcky a takisto aj bicykel. Navrhovateľka od júla 2013 prestala dodržiavať rozsudok okresného súdu ohľadne styku, prestala mu maloletého dávať, čo zdôvodňovala tým, že maloletý nie je doma. Maloletému sa u neho páči, pokiaľ je u neho, je kľudný, nechce ísť domov ani matke z matkinej strany. Matke vadí to, že jeho matku má radšej ako jej mamu, a preto sa rozhodla, že mu zakáže s ním styk a robí všetko preto, aby maloletého od neho odtrhla a štve ho proti nemu. On s maloletým chodieval každý deň na výlety, keď spolu žili, na kúpalisko, bicyklovať, vtedy žiadne problémy neboli. On mu nikdy fyzicky neubližoval, odkedy mu matka prestala dávať syna, syn nikde nechodí, je stále doma, nemá sa s ním kto učiť, pretože matka a jej stará matka nevedia dobre komunikovať ani vysvetliť učivo, pričom matka chodila do špeciálnej školy.

Otec na pojednávaní dňa 12.3.2015 uviedol, že pripúšťa, že spoločnú domácnosť viedli do septembra 2014, kedy ho navrhovateľka so svojou matkou zo spoločnej domácnosti vyštvali, potom si plnil vyživovaciu povinnosť v sume 65 eur na základe rozhodnutia okresného súdu, ktoré mu bolo určené. Pokiaľ mali spoločnú domácnosť prispieval sumou 50 eur, pričom sa tam vôbec nestravoval, chodieval sa najesť svojej mame, matka vôbec nevarila, jedla len to čo doniesla jej mama, robil každodenné nákupy, prispieval na výživu jej druhej dcére, ktorá nie je jeho, maloletému kupoval podľa potreby oblečenie, školské pomôcky. Výživné žiada určiť v pôvodnej sume, zdá sa mu, že táto suma je pre matku dostačujúca, lebo jej príjmy sú takmer 2-násobok jeho platu. Zamestnaný je naďalej vo firme J. s priemerným mesačným zárobkom cca 400 eur, predkladá potvrdenia - poslednú výplatnú pásku v sume 381,22 eur v čistom. Prispieva matke na domácnosť 150 eur a nie 30 eur ako bolo uvedené, satro 49,64 eur štvrťročne, zákonnú poistku za auto 39,97 eur polročne, pričom je majiteľom motorového vozidla Škoda Felicia, r. výroky 1996, ďalej mobil 10 eur, výdavky na lieky 20 eur, ktoré zdokladoval na predchádzajúcom pojednávaní. Matka nevie rozumne zaobchádzať s peniazmi, chodí pre syna a na diskotéky taxíkom, dokonca aj na súdne pojednávanie taxíkom, veľa peňazí míňa na telefón aj do 50 eur. Začal synovi dávať vreckové a to zhruba posledné dva mesiace, keď sa dozvedel, že matka mu peniaze berie a dáva svojmu priateľovi na vlak, tak mu radšej odkladá do jeho šporkasy, cena vreckového bola 5 eur týždenne, kupuje mu oblečenie, ktoré má u neho, niektoré veci si berie domov. Čo sa týka priberania na váhe si myslí, že to má od liekov. Psychiatru v Nitre podľa jeho názoru navštevuje preto, aby mu matka zabránila styku s ním, predtým sa styk trištvrte roka nerealizoval, matka mu je dlžná ešte 500 eur, ktoré jej požičal na zábezpeku bytu, kúpil jej stôl, stoličky do bytu, tieto peniaze mu nevrátila. Úpravu styku by žiadal tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň od piatku poobedia od 16,00 hod do nedele do 18-19-tej hod. alebo poprípade prevzatím syna v piatok v škole a v pondelok jeho odovzdaním v škole, čo navrhovala znalkyňa v znaleckom posudku. Matka dáva maloletého cez víkendy jej matke, ktorá pôsobí na syna deprimujúco, správa sa ako nepríčetná, syn chodí podráždený odtiaľ, u neho je syn spokojný, prispieva to k normálnemu vývoju a nie ako u matky, ktorá je mierne retardovaná. So synom chodievajú na výlety, lebo jeho matka s ním nechodí nikde a je iba zavretý doma. Každý takýto výlet ho stojí cca 20 eur denne. Predkladá súdu potvrdenia za nájomné za byt, ktoré platí jeho matka a náklady na elektrickú energiu. Pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti platil synovi poistku 20 eur mesačne, na ktorej matka zarábala, keďže maloletého dávala do nemocnice a čo jej preplácali si nechávala.

Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil prihliadnuť k stanovisku - uzneseniu Krajského súdu v Nitre, nanovo upraviť práva a povinnosti k mal. dieťaťu, pričom navrhujú maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného primerane majetkovým, zárobkovým schopnostiam účastníkom a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Čo sa týka rozdielnych názorov znalkyne Doc. PhDr. W. K., Csc. ako aj svedkyne Mgr. B. navrhujú, aby súd rozhodol v kombinácií týchto dvoch názorov, kde by bola zohľadnená nábehová fáza otca stretávania sa s maloletým s prespaním.

Pokiaľ by súd rozhodol o tom, že otec by bol povinný preberať maloletého pred školou, je zrejmé, že tento výrok by bol v čase prázdnin nevykonateľný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom znalkyne Doc. PhDr. W. K., Csc, výsluchom svedkyne Mgr. W. B., a dokazovaním vykonanom v rámci intencií uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 10.12.2014, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 31.1.2006 bol mal. B. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 650 Sk s účinnosťou od 18.12.2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2006.

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, spis. značka zo dňa 10.3.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého zo dumy 50 eur na sumu 65 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2009, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2010.

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch spis. značka zo dňa 24.9.2009 bol upravený styk otca s mal. B. Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10-tej hod. do 18-tej hod. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2009.

Otec aktuálne naďalej pracuje vo firme J. s.r.o. v G. s čistým priemerným mesačným príjmom 396,98 eura, pričom sa jedná o priemerný plat za obdobie mesiaca máj 2013 do apríla 2014 vrátane. V mesiacoch jún 2014 - máj 2015 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 416,55 eura, pričom zo strany zamestnávateľa je hodnotený kladne a pracovný pomer má na dobu neurčitú.

Matka aktuálne poberá peňažný príspevok na opatrovanie od 1.9.2013 v sume 91,88 eura na opatrovanú osobu maloletého B. Z.. Poberá príspevok vo výške 199, 60 eura mesačne, plný invalidný dôchodok vo výške 286,90 eura a prídavky na dve maloleté deti 47,04 eura. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére N. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorú má zo vzťahu s iným mužom a je zverená do jej osobnej starostlivosti a poberá na ňu náhradné výživné prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, vo výške 100 eur. Býva spolu s mal. deťmi v jednoizbovom mestskom byte, kde má mesačné náklady na nájomné vo výške 300 eur, elektriku 25,26 eura, 12 eur poistku v poisťovni N., 44 eur ročne. Platí úver O. banke 34,46 eura mesačne, ako spotrebiteľský úver.

Aktuálne maloletý má 9 rokov, je žiakom Špeciálnej základnej školy internátnej v G. pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, navštevuje 2. ročník, pričom matka ho vozí do školy a zo školy denne (t.j. 2x za deň), s čím má náklady na cestovné 15 eur mesačne, platí mu stravné 20 eur, ZRPŠ 10 eur ročne, poplatok za školský klub 2 eur, pričom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu, pričom rozhodnutím spojenej školy v Topoľčanoch na čl. 56 bol určený príspevok zákonného zástupcu žiaka vo výške 1,65 eura mesačne, a to na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v školskom klube detí.

Z písomných správ na čl. 5,6, 9, 94-95, vyplýva, že u mal. B. Z. sa jedná o ľahšiu mentálnu retardáciu so sekundárnou detskou neurózou podmienenú familiárne, s poruchami sociability a adaptability, pričom dieťa si vyžaduje zvýšenú celodennú starostlivosť a dohľad a tento bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre od 16.1.2014 do 19.2.2014 so záverom a diagnózou pomočovanie neorganického pôvodu, mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania, s potrebou pozorovania alebo liečby, pričom pacient bol prepustený do ambulantnej starostlivosti pedopsychiatra a matka bola poučená o enoretickom režime a výchovnom vedení dieťaťa.

Zo správy PhDr. S. Q. na čl. 150 vyplýva, že mal. B. Z. je v jej ambulancii evidovaný do 10.7.2013 na doporučenie detskej lekárky na sociálne účely. Dieťa dochádzalo v sprievode matky, rozhovor viedli

aj so starou matkou z matkinej strany, so starou matkou z otcovej strany a s otcom dieťaťa, nakoľko sú disharmonické vzťahy v rodine a majú negatívny vplyv na maloletého. S matkou vedú rozhovor v tom zmysle, že maloletý potrebuje oboch rodičov a kľudné prostredie a snažia sa jej tieto skutočnosti vysvetľovať.

Zo správy Úradu práce Topoľčany, zo psychologického poradenstva na č.l. 230 okrem iného vyplýva, že na podnet okresného súdu sa začalo viesť psychologické poradenstvo s rodinou, pričom konzultácia s obidvomi rodičmi bola emocionálne náročná, nepodarilo sa im nijakým spôsobom vysvetliť, aby ich komunikácia bola len na úrovni ich rodičovstva, hlavne zo strany matky došlo k veľkému nepochopeniu celého poradenstva. Nebola schopná na svojej mentálnej úrovni pochopiť, že to, čo ponúkajú je pomoc, že nikto nespochybňuje jej rodičovské kompetencie. Na konzultácie nosila fotky detí, aké majú darčeky od jej matky, ukazovala plnú tašku sladkostí a podobné absurdity. Snažili sa matku povzbudiť v tom, že aj ona ako rodič má právo oddýchnuť si a tiež nemusí byť na výchovu sama, stretlo sa to však opäť s nepochopením. Komunikácia medzi rodičmi bola búrlivá, otec bol pokojnejší, matka mierne hysterická, striedali sa u nej výkyvy nálad. Matka je priveľmi úzkostlivá, oháňa sa pri výchove, že dieťaťu musí veľa povoliť vzhľadom na jeho diagnózu, práve tu sa javí výchova otca prospešná, pretože matka je trochu benevolentná k výchove. Dieťa sa nevyjadrilo na stranu otca negatívne, pozitívne pocity prechováva zvlášť k matke - matke zo strany otca. Takisto dieťa nevyjadrilo nevôľu chodiť k otcovi, matka argumentovala nejakým príspevkom, ktorý poberala na dieťa, preto psychológ vyslovil obavu, že jej nevôľa s úpravou styku môže súvisieť s financiami. Rodičov sa snažili viesť ku kompromisu, dokonca otec, keď si bol pre dieťa, zobral si aj jeho domáce úlohy, ktoré si u neho B. spravil. Otec bol ku kompromisu naklonený, matka všetko odmieta s tým, že otec sa o dieťa nevie postarať. Záver psychologického poradenstva bol, že komunikáciu medzi rodičmi sa nepodarí upraviť nijakému odborníkovi, pokiaľ matka neupustí zo svojich zaužívaných spôsobov správania. Vzhľadom na to, že nedošlo k rodičovskej dohode medzi rodičmi, navrhujú, aby dieťa nebolo odlúčené od otca, ktorý o neho javí záujem, dokonca výchova otca môže byť pre dieťa prospešná a aby si otec brával maloletého po dobu troch mesiacov každý druhý víkend v sobotu od 10-tej do 18-tej hod. a hneď ten víkend aj v nedeľu od 10-tej do 18-tej hod., s tým, že po troch mesiacoch by dieťa tú jednu noc u otca aj prespalo, čiže každý druhý víkend v sobotu od 10-tej hod. do nedele do 17-tej hod. Veria, že matke sa podarí prekonať negatívne pocity, ktoré prekonáva voči otcovi ako bývalému partnerovi a začne sa k nemu správať ako k rodičovi svojho dieťaťa.

Z oznámenia úradu práce na č.l. 240 o vykonaní opätovného posúdenia zdravotného stavu vyplýva, že mal. B. Z. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom zo zdravotného hľadiska aj naďalej spĺňa podmienky na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov - súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, peňažný príspevok na opatrovanie vyžaduje dohľad, pričom je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu.

Z lekárskej správy na č.l. 241 zo dňa 26.3.2015, ktorú podala MUDr. E. vyplýva, že maloletý je v starostlivosti psychiatrickej a neurologickej ambulancie, je plienkovaný, vyžaduje 24 hod. starostlivosť, je naviazaný na matku a jej matku, má problémy v noci, doporučuje, aby dieťa navštevovalo otca, ale len denné návštevy.

Znalkyňa Doc. PhDr. W. K., Csc. na znaleckom posudku na čl. 97-113 ako aj vo svojej výpovedi dňa 3.6.2014 uviedla, že mal. B. má pozitívnu väzbu k obidvom rodičom, pričom matka má tendenciu egoisticky pripútať dieťa k sebe, zabrániť mu v tom, aby si vytváral sympatie k otcovi, pričom maoeltý je sugestibilný, a krátkodobo uverí, že otec mu ubližoval aj keď to nie je pravda. Maloletý má nesporne kladnú citovú väzbu k matke, ktorá každý deň uspokojí jeho potreby, kvalitu citu chlapca k otcovi možno nazvať prichýlnosťou k nemu, potrebou otcovskej lásky a pozornosti. Styk maloletého s otcom môže mať na neho jednoznačný kladný vplyv, môže rozvíjať jeho mentálnu úroveň. Redukcia kontaktov maloletého s otcom by ho veľmi nepriaznivo ovplyvnila. Znalkyňa zdôraznila, že je nevyhnutné prestať s ponižujúcimi hádkami starými materami, tie dieťa ohrozujú, tam je podstata nesváru. Neodporúča styk dieťaťa s otcom v prítomnosti matky. Chlapec je už dosť zrelý na to, aby sa jeho kontakt s otcom realizoval bez napätia, ktoré podnecuje mama. Otec maloletého a jeho matka sú zrelé, psychicky dobré disponované osobnosti

na to, aby sa zodpovedne postarali o maloletého B.. Znalkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.6.2015 uviedla, že jej návrh v znaleckom posudku bol, aby otec dieťa vzal každý druhý týždeň v piatok zo školy a v pondelok ho tam vrátil, aby sa predchádzalo vzájomným konfliktom rodičov pri ich stretávaní v čase prevzatia a odovzdania syna, uvedomuje si, že sa blížia prázdniny a preberanie chlapca v škole nebude možné. Riešený prípad dobre pozná z obdobia, keď riešila znalecký posudok, pozná vzájomné reakcie rodičov, prízvukuje práve preventívne hľadisko ich opakovaných hádok a potrebu redukovať situácie, kedy vznikajú. Na rozdiel od Mgr. B. navrhuje, aby si otec prevzal dieťa od matky v piatok okolo 16-17-tej hod. a odovzdal ho v nedeľu okolo 17-18-tej hod., s tým, že u neho prespí. Prípadne ho prevezme v sobotu okolo 9-10-tej hod. a odovzdá ho v nedeľu, teda prespí u otca, t.j., že bude prespávať u otca už odteraz, nie až po troch mesiacoch. Prihovára sa viac za ten víkendový piatok a dvakrát prespať u otca, ktorý môže primerane stimulovať jeho mentálny vývin. Námietky a výhrady matky, ktorá bráni styku otca s dieťaťom, nie sú opodstatnené. Trvá na záveroch, ktoré uviedla v znaleckom posudku, je presvedčená o užitočnej potrebe častého kontaktu otca s dieťaťom a preto navrhuje, aby otec trávil aspoň týždeň dovolenky so synom počas prázdnin, príp. aj mimo Topoľčian. Otcova matka môže program starostlivosti o svojho vnuka vhodne doplniť. Vylučuje, že by mal. B. mal adaptačné problémy v domácnosti otca.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 26 ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zvýšenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ; ak súd určil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, kt. výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami len na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana v záujme dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre

vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Judikatúra uložila súdom jednoznačne rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie (dnes záujem) dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (R 96/1967). Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

V predmetnej veci bol podaný návrh matkou na zvýšenie výživného a obmedzenie styku otca s mal. dieťaťom dňa 15.11.2013, o ktorom návrhu rozhodol Okresný súd v Topoľčanoch ako prvostupňový súd dňa 17.6.2014 s tým, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2013, zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom a návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol. Krajský súd v Nitre v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo dňa 10.12.2014 okrem iného uviedol, že po tom čo boli upravované rodičovské práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu, ako aj po tom ako bolo rozhodované o úprave styku otca s maloletým, rodičia obnovili spolužitie, žili v spoločnej domácnosti po dobu 2 rokov až kým sa otec zo spoločnej domácnosti v septembri 2013 odsťahoval, pričom pokiaľ rodičia obnovia spolužitie stanú sa rozhodnutia podľa § 36 Zákona o rodine neúčinnými a pri opakovanom prerušení manželského spolužitia musí sa podľa tohto zákonného ustanovenia rozhodnúť znova, avšak iba so zreteľom na zmenené pomery - nejde teda o zmenu skoršieho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že keď rodičia obnovili spolužitie, všetky rozhodnutia, ktoré predchádzali tomu ako rodičia obnovili spolužitie sa obnovením spolužitia stali neúčinnými. Súd preto opätovne rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu v zmysle zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Výsluchom účastníkov a to aj po doplnenom dokazovaní bolo zistené, že otec skutočne v septembri 2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom maloletý B. aj po tomto opustení domácnosti otca sa naďalej nachádzal v priamej osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne starala a stará, ktoré skutočnosti boli preukázané aj listinnými dôkazmi a to správami kolízneho opatrovníka, pričom osobnú starostlivosť matky o syna nenapadol ani otec a preto súd maloletého B.

Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené osobnostné, morálne, sociálne a bytové podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého syna. S poukazom na majetkové pomery účastníkov, najmä však skutočnosť, že aktuálne otec pracuje s priemerným mesačným zárobkom 416,55 eura ako aj s poukazom na sociálne postavenie matky, ako aj zdravotný stav maloletého a náklady oboch rodičov, súd stanovil vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2013, pričom zároveň rozhodol aj o zameškanom - zročnom výživnom za čas od 1.1.2013 do 30.6.2015, ktoré je v sume 500 eur, do ktorej sumy zameškaného výživného, resp. pri výpočte tejto sumy súd zohľadnil otcovi aj doposiaľ uhradené výživné za toto obdobie, t.j. od 1.11.2013 do 30.6.2015. ktoré zameškané výživné súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a to najmä s poukazom k zárobkovým a majetkovým pomerom otca. Súd upravil styk otca s maloletým najmä s poukazom na znalecké dokazovania vykonané znalkyňou Doc. PhDr. W. K. a záverov jej znaleckého posudku ako aj jej vyjadrenia zo dňa 15.6.2015, kde jednoznačne uviedla, že vylučuje, že mal. B. by mohol mať adaptačné problémy u otca a doporučuje aby styk bol realizovaný tak, že maloletý prespí u otca a to aj bez toho aby bola aktuálne nábehová fáza, t.j. aby prespal u otca už odteraz a nie až po troch mesiacoch ako bolo uvedené v správe psychologičky PhDr. B.. Znalkyňa okrem iného bola presvedčená o užitočnej potrebe častého kontaktu otca s dieťaťom.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti rozhodol potom súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V predmetnom konaní vznikli trovy štátu a to z titulu vyplatenia odmeny znalkyni Doc. PhDr. W. K., CSc v celkovej výške 535,36 eura, pričom štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k skutočnosti, že v tomto konaní bol otec ako účastník konania úspešný a u matky vzhľadom na jej osobný a sociálny stav sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd rozhodol tak, že trovy konania hradí štát.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle a , sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia