Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-247-2014.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/247/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Q., zastúpeného O. proti odporkyni T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Z., zastúpeného Y., o zaplatenie 3.104,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. novembra 2013, č.k. 27C/40/2012-98, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania v sume 155,05 Eur, do troch dní, k rukám Y.. H. T..
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia 3.104,23 Eur so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.880,09 Eur od 11.03.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere zo dňa 12.05.2004, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa P. a odporkyňou, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 463,90 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 6 ods. 3, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. p), r), u), § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z., § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. a), § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 39, § 100, § 101, § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 12.05.2004 bola medzi bankou - P. (ďalej len „banka“) ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou na základe žiadosti o flexi pôžičku zo dňa 10.05.2004 uzavretá zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni úver podľa § 492 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 2.489,54 Eur/75.000,- Sk, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 63,08 Eur/1.900,43 Sk, počnúc dňom 12.06.2004. Posledná splátka bola stanovená na 12.05.2009. RPMN predstavovala 9,33 %, celkové náklady dlžníka sumu 3.889,52 Eur/117.175,80 Sk, z toho 2.489,54 Eur/75.000,- Sk istina a 1.399,98 Eur/42.175,80 Sk úroky s poplatkami. Odstúpením od zmluvy zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu o predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia listu. Dlžná suma ku dňu 07.02.2005 predstavovala 2.693,50 Eur/
81.144,59 Sk. Navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy nepripojil doručenku ani iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo doručenie zásielky odporkyni alebo to, že bola daná jeho právnym predchodcom na poštovú prepravu. Z výpisu z účtovných kníh P. zo dňa 08.12.2006 bolo zistené, že odporkyňa nehradila riadne a včas splátky poskytnutého úveru, pričom k tomuto dňu predstavovala pohľadávka sumu spolu 3.104,24 Eur/ 93.518,36 Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 bola pohľadávka voči odporkyni postúpená postupcom - P., na postupníka - navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky podľa výpisu z bankových kníh predstavoval dlh odporkyne sumu 3.104,24 Eur/93.518,36 Sk, z toho istina 1.880,09 Eur/56 639,66 Sk. Podľa špecifikácie, doručenej súdu navrhovateľom dňa 08.11.2013, predstavuje istina dlhu sumu 1.880,09 Eur. Odporkyni bol poskytnutý úver 2.489,54 Eur, z ktorého uhradila spolu sumu 609,45 Eur a zostáva uhradiť 1.880,09 Eur. Úrok 1.206,99 Eur je vypočítaný pri sadzbe 17,90 % ročne a úrok z omeškania 3,31 Eur je vypočítaný na dennom základe z výšky neuhradenej splátky vo výške 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Poplatky vo výške 13,84 Eur predstavujú poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za vedenie úverového účtu, poplatok za poistenie, poplatok za upomienku v celkovej výške 140,72 Eur, z ktorej sumy odporkyňa uhradila poplatky vo výške 126,88 Eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky navrhovateľovi neuhradila žiadnu sumu. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 vyplýva, že odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom- P., č. zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý dlh pozostáva z istiny 1.880,09 Eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie. V čl. 3 dohody odporkyňa prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Na základe uvedeného mal za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ktorú vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Konštatoval, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola vyhotovená ako formulárová a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky P. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistných spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Uviedol, že je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Konštatoval, že z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákon č. 568/2007 Z. z. nelíšia od pozície spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku vedľajším účastníkom na strane odporkyne sa súd prvého stupňa vyporiadaval v konaní najskôr s otázkou premlčania nároku. Na spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danej veci pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšie. Konštatoval, že podľa listu banky zo dňa 07.02.2005 a podľa listu banky zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu o predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia listu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bola predmetná listová zásielka doručená odporkyni, ani to, kedy ju jeho právny predchodca dal na poštovú prepravu (čl. VIII. Ods. 1 Všeobecných podmienok VÚB, a.s.), a preto súd vychádzal z predpokladu, že na poštovú prepravu ju mohol dať najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. dňa 08.02.2005. Od tohto dňa v zmysle čl. VIII. Ods. 1 Všeobecných podmienok P. plynula odporkyni 15-dňová lehota na plnenie celého dlhu, ktorá uplynula dňom 23.02.2005. Právny predchodca navrhovateľa mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa 24.02.2005. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 25.11.2011, teda takmer tri roky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (od 24.02.2005 do 24.02.2008). Súdu teda nezostávalo iné, ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka - priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Uviedol že na uvedenom závere súdu nemohla nič zmeniť ani listina - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009, predložená v konaní navrhovateľom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky
podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto právneho inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa - dodávateľa i potenciálne riziko, že toto správanie naruší správanie odporkyne - spotrebiteľa. Dohoda zo dňa 13.06.2009 predstavuje opäť formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Dôležitým faktom pri posudzovaní dohody je skutočnosť, že dlh odporkyne bol premlčaný už dňa 25.02.2008, takmer rok a pol, teda predo dňom podpisu dohody. Mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 je neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom i dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýto nekalý postup navrhovateľa nemožno podporiť súdnym rozhodnutím, zaväzujúcim dlžníka - odporkyňu platiť premlčaný dlh. Tento právny názor súdu je pritom podporený i judikatúrou slovenských súdov, keď obdobne rozhodol i Okresný súd Svidník rozsudkom, č.k. 2C 170/2011-51 zo dňa 23.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 12Co 47/2012-97 zo dňa 14.06.2012 a Okresný súd Svidník rozsudkom, č.k. 2C/152/2011-50 zo dňa 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 11Co/37/2012-88 zo dňa 07.06.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania, ktoré špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav. Poukazoval na to, že dňa 13.06.2009 odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej so U. vo výške 1.880,09 Eur s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Zastával názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Dôvodil, že odporkyňa zároveň potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Poukázal na článok 3 bod 3.1 dohody, v ktorej odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Vyslovil názor, že prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a neprimeranej ochrany spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Vyslovil názor, že odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol, konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Vyslovil názor, že odporca potom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Uviedol, že takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné hodnotiť ju ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde. Zároveň vyslovil nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Mal za to, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Uviedol, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. cieľom novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukázal na to, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. V súdenej veci nemožno považovať odmenu za úkony právnej služby, poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, za účelne vynaložené. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil
tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, alebo vec zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách a poukazoval na rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica, týkajúcich sa obdobných vecí.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná, nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania.
Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické správanie a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a dobrými mravmi). Pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu v súvislosti v jeho existenčnom súvise s použitím nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok možno postupovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a v tomto kontexte dospieť k záveru, že neplatný bude právny úkon aj vtedy, ak uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá mala dosah na vôľu spotrebiteľa zmluvu uzavrieť, a to bez ohľadu na to, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V posudzovanej veci bolo nepochybne dokazovaním, vykonaným pred prvostupňovým súdom, preukázané, že uznávacie prehlásenie odporcu a vyhlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch bolo navrhovateľom vynútené okolnosťami, za ktorých bola dohoda uzavretá.
Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky sa už ustálila v názore, že ide o formulárový (navrhovateľom vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľ sledovaný navrhovateľom a nie žalovaným spotrebiteľom, keďže ide o predformulované tlačivo a dlžník pri uzatváraní takejto dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Pokiaľ ide o argument navrhovateľa v podanom odvolaní ohľadne účinkov uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s týmito právnymi názormi sa odvolací súd stotožňuje, nemajú však za následok nesprávne právne posúdenie žalobného nároku. V zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie
uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania. Od účinkov uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka treba odlišovať účinky takéhoto uznania na beh premlčacej doby. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník.komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie Eurounion, 2005, 509 s.)
Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd o trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 416,25 Eur.
V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto súd správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že súd dôvodne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, priznal náhradu trov konania. Odporca mal v konaní plný úspech, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, jednalo sa o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), a preto vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danom konaní považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka a toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
O náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v uplatnenej sume 155,05 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu 121,17 Eur a 1 x režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 25,84 Eur.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .