Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2P-37-2015.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v právnej veci navrhovateľa: N.. L. L., nar. XX.X.XXXX, bydlisko W., R. XXXX/XX, proti odporkyni: N. L., nar. XX.X.XXXX, bydlisko W., R. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: H. L., nar. XX.X.XXXX, a H. L., nar. X.X.XXXX, deti bydlisko W., R. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov N.. L. L., nar. XX.X.XXXX, a N. L., rod. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 25.6.2005 v Kútoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku 8, ročník 2005, na strane 141, pod poradovým číslom 9 rozvádza.
O úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd schvaľuje túto rodičovskú dohodu:
Na čas po rozvode manželstva účastníkov sa maloleté deti H. L., nar. XX.X.XXXX, a H. L., nar. X.X.XXXX, zverujú do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. H. L. a na výživu mal. H. L. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to na každé dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov detí.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí.
Styk matky s maloletými deťmi sa bude realizovať na základe dohody rodičov.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 4.5.2015 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, a zároveň aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. H., nar. XX.X.XXXX, a k mal. H., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou manželstvo v W. dňa XX.X.XXXX, manželstvo bolo zapísané do knihy manželstiev Matričného úradu W., a to zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X. U oboch
išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa im narodili dve deti, a to mal. H., nar. XX.X.XXXX, a mal. H., nar. X.X.XXXX. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a ich spoločné posledné bydlisko bolo na adrese W., R. XXXX/XX.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Rozsudok bol vyhlásený za účasti navrhovateľa, odporkyne a kolízneho opatrovníka, a títo sa po vyhlásení, odôvodnení a po daní poučenia o opravnom prostriedku vzdali práva podať proti nemu odvolanie, v dôsledku čoho toto rozhodnutie neobsahuje podrobné odôvodnenie.
Súd zároveň uvádza, že príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli najmä nezhody účastníkov týkajúce sa financií a následné vzájomné odcudzenie sa manželov, ako aj skutočnosť, že si odporkyňa našla inú známosť. V čase rozhodovania súdu vo veci bol navrhovateľ - otec mal. detí zamestnaný ako projektový inžinier v O. H., a.s., T. s priemerným čistým mesačným zárobkom okolo 1.300,- € mesačne, a býval spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome nadobudnutom počas manželstva. Odporkyňa - matka mal. detí bola v tom čase tiež zamestnaná, a to ako upratovačka v Š., U..G..C.., W. s minimálnou mzdou 380,- € mesačne, pričom bývala v spoločnej domácnosti so svojím súčasným partnerom. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem spoločných detí ani jeden z účastníkov nemal. Maloletá H. navštevovala v tom čase 3. ročník základnej školy a maloletý H. materskú školu, obe deti boli sledované v alergologickej ambulancii a pravidelne užívali lieky.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko všetci účastníci sa po jeho vyhlásení a odôvodnení vzdali práva podať odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).