Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/61/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: KATYS s.r.o., so sídlom Škultétyho 1, Košice, IČO: 36 213 110, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti odporcovi : SLOVREAL spol. s r.o., so sídlom Špitálska 27, Bratislava , IČO: 35715308, o zaplatenie 13.600,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti istiny v sume 18,83 Eur zastavuje.

V zostávajúcej časti súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 30.10.2007 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 13.600,20 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v bezodplatnom užívaní nehnuteľností za 3 roky spätne, a to pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 3444 m2, k.ú. Ťahanovce, zapísaného na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa a na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve odporcu, keď k uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku nedošlo. Zároveň priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania vo výške 28.220,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Košický magnezit, š.p., nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku, vychádzajúc z predpokladu, že navrhovateľ mal nadobudnúť predmetný pozemok na základe zmluvy pri speňažovaní konkurznej podstaty, ale v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám, sa navrhovateľ vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nestal. Právny predchodca navrhovateľa ako štátny podnik mohol predmet vlastníctva len držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi (§ 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku), nemal však práva ako vlastník. Právo na odplatu za užívanie predmetného pozemku má ako vlastník štát, a preto nemohol byť súčasťou konkurznej podstaty rovnako ako ani predmetný pozemok, keďže podľa ustanovenia § 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní sa konkurz týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu. Navyše nie je možné, aby zmluvou, účastníkom ktorej nie je veriteľ pohľadávky, bola vykonaná zmena v osobe veriteľa záväzkového vzťahu, ako je to možné v prípade prevodu vlastníckeho práva pri kúpe hnuteľných vecí ( ). Ďalej súd vychádzal z toho, že z Rámcovej zmluvy ani z jednotlivých zmlúv, ktorými bola speňažovaná konkurzná podstata, nie preukázaná dostatočná identifikácia žalovanej pohľadávky, keď prílohy tejto zmluvy so špecifikáciou pohľadávok neboli súdu ani predložené. Rovnako za neurčité považoval určenie začiatku a konca plynutia doby plnenia, keď výzva právneho predchodcu navrhovateľa nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona (ustanovenie ), čím by prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obrátene nebol splatný. Súd prvého

stupňa preto uzavrel, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že na neho prešlo právo na plnenie za užívanie predmetného pozemku odporcu, a preto návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa zamietol. Za ďalší samostatný dôvod na zamietnutie návrhu súd vyhodnotil aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vlastníkom stavby bol štát - ČSSR, resp. ČSFR, resp. Slovenská republika, pričom odporca sa stal vlastníkom stavby dňom 05.02.2002 až na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 2130/2002 zo dňa 30.01.2002, uzavretej medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim. V tejto súvislosti nemal preukázanú ani skutočnosť, že záväzok zaplatiť odplatu za užívanie predmetného pozemku prešiel na Fond národného majetku SR.

Na základe odvolania navrhovateľa predmetnú právnu vec preskúmal odvolací súd, ktorý vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že hoci prvostupňový súd vykonal dokazovanie k otázke nadobudnutia vlastníctva označenej nehnuteľnosti navrhovateľom pri speňažovaní majetku úpadcu v konkurznom konaní, posúdil ju však po právnej stránke nesprávne. Konkurzné konanie na majetok úpadcu Košický magnezit, š.p. v likvidácii, prebiehalo na základe o konkurze a vyrovnaní, v znení účinnom ku dňu 31.01.1997 (t.j. ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka), keď tento zákon zásadne nevylučuje z konkurzného konania a konania o vyrovnaní štátne podniky a rovnako tak ani majetok, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy. Nebolo sporné, že počas konkurzného konania nebola podaná vylučovacia žaloba v zmysle ustanovenia tohto zákona a ani určovacia žaloba.

Za rozhodujúce pre majetkové právne vzťahy považoval odvolací súd skutočnosť, že v čase rozhodnutia prvostupňového súdu bolo konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu Košický magnezit, š.p. v likvidácií, už právoplatne skončené, pričom v priebehu procesu speňažovania majetku úpadcu boli založené nové majetkové (vlastnícke) vzťahy, okrem iného i vlastnícky vzťah navrhovateľa k označenému pozemku. V týchto súvislostiach odvolací súd uzavrel otázku vlastníctva nehnuteľnosti - predmetného pozemku tak, že konkurzný súd v konkurznom konaní pri speňažovaní majetku úpadcu (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.1997, č. k. - 120) vyriešil vlastníctvo navrhovateľa spôsobom, že v priebehu konkurzného konania bol speňažený majetok úpadcu, mimo iného aj predmetný pozemok parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ťahanovce. Preto konajúci súd v konaní o návrhu navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia nebol oprávnený túto otázku preskúmavať nanovo, ale mal vychádzať z právoplatného rozhodnutia vydaného konkurzným súdom. Z týchto záverov vychádza aj odlišné posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní odvolacím súdom, vyplývajúce z preukázania vlastníckeho práva navrhovateľa k označenému pozemku. Navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetného pozemku vzniká okrem iného i právo požadovať od toho, kto jeho vlastníctvo - pozemok parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ťahanovce, užíva, odplatu za užívanie svojho vlastníctva.

V otázke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní, ktorú vyslovil prvostupňový súd vo svojom rozhodnú, odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistil, že žalovaný odporca v súčasnosti nie je vlastníkom stavby - budovy súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ťahanovce, pretože túto stavbu odpredal kúpnou zmluvou firme Slovreal - Magnezitárska, s.r.o., (vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 23.10.2006), ale z obsahu samotnej kúpnej zmluvy ani dodatku číslo 1 nevyplýva, že by okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavbe) boli na kupujúceho prevedené aj iné ďalšie práva či záväzky (napr. neuhradená odplata za užívanie pozemku, na ktorom je postavená budova). V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že síce je pravdou, že bývalý Výskumný ústav hutníckej keramiky, š.p., mal zverený do správy majetok štátu - predmetnú stavbu, budovu číslo XXXX, ktorá nebola v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve štátu, zároveň však platí, že bol ako štátny podnik samostatnou právnickou osobou spôsobilou vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti, t. j. aj prípadnú povinnosť uhrádzať finančnú odplatu za užívanie veci v cudzom vlastníctve. Preto odvolací súd uzavrel, že prvostupňový súd zamietnutím návrhu dôvodiac nedostatkom aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov v konaní, vec nesprávne právne posúdil a dospel tak nesprávnym právnym záverom.

V ďalšom konaní určil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie jednak k zisteniu bližšej špecifikácie uplatňovaného nároku, keď finančné plnenie požadované navrhovateľom v tomto konaní bolo síce

vymedzené uvedením jeho výšky 13.600, 20 Eur s príslušenstvom, ale doposiaľ nebolo vymedzené časové obdobie, za ktoré si navrhovateľ uvedené peňažné plnenie titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje, keď vymedzenie obdobia „za 3 roky spätne“ neurčuje jednoznačne ani počiatok a ani koniec doby, za ktorú navrhovateľ žiada svoj nárok priznať. Rovnako nie je doteraz zrejmé, z čoho navrhovateľom uplatňovaná suma pozostáva a na základe čoho dospel práve k tejto čiastke.

Ďalej určil prvostupňovému súdu povinnosť preveriť stav v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. o určenie vlastníctva k pozemkom (vrátane pozemku parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ťahanovce), ktoré do rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo právoplatne skončené a podľa zistení odvolacieho súdu by malo byť v odvolacom konaní.

Napokon prvostupňovému súdu nariadil doplniť dokazovanie za účelom preukázania, či je naplnená niektorá zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu a pod.) v zmysle ustanovení a nasl. .

Súd prvého stupňa, viazaný názorom odvolacieho súdu ( ), vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorý stanovil aktívnu i pasívnu vecnú legitimáciou účastníkov v tomto konaní, preto prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Súd doplnil dokazovanie svedeckou výpoveďou Ing. P. W., oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a ich právnych zástupcov, zisťoval stav konania vedeného na Okresnom súde Košice I, sp. zn. , a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:

Súd uznesením zo dňa 20.07.2012 zamietol návrh odporcu na prerušenie konania, ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 02.05.2012 žiadal konanie prerušiť v zmysle ustanovenia až do rozhodnutia o vlastníckom práve k predmetnému pozemku, ktoré sa vedie pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I a podľa názoru odporcu je rozhodnutie v uvedenej veci dôležité, pretože určí, komu patrilo vlastnícke právo v čase rozhodnom pre tento spor, resp., či stavba stojí alebo nestojí na pozemkoch na základe vecného bremena, ktoré vzniklo bezodplatne. Súd návrh zamietol z dôvodu, že zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmý predpoklad existencie vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, vyplývajúci z vlastníckeho práva k označenému pozemku, čím bolo preukázané, že navrhovateľ ako vlastník predmetného pozemku má právo požadovať od toho, kto jeho vlastníctvo - pozemok parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ťahanovce, užíva, odplatu za užívanie jeho vlastníctva.

Na pojednávaní dňa 28.08.2013 (č.l. 511) vzniesol odporca námietku premlčania podľa ustanovenia , ktorým je daná dvojročná subjektívna lehota a neuznáva nárok čo do dôvodu a výšky, keď navrhovateľ sa domáha svojho nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia za 3 roky spätne.

Z obsahu dohody o užívaní časti pozemku (č.l. 515) v areáli Slovenských magnezitových závodov, závod Košice - Ťahanovce, medzi účastníkmi dohody: Slovenské magnezitové závody, závod Košice

- Ťahanovce a Výskumným hutníckej keramiky Bratislava, pracovisko Košice a vlastníkom pozemku Slovenské magnezitové závody, závod Košice - Ťahanovce; zo dňa 27.08.1985, súd zistil, že účastníci dohody si potvrdili užívanie časti pozemku Slovenských magnezitových závodov, závod Košice - Ťahanovce Výskumným hutníckej keramiky, v ktorom je postavená poloprevádzková hala podľa situačného výkresu č. -21. 5901/2. Výstavba „Skladu žiaruvzdorných materiálov“ bude realizovaná podľa priloženého projektu na tejto časti pozemku a Slovenské magnezitové závody, závod Košice - Ťahanovce s realizáciou tejto stavby súhlasia.

Súd vykonal zisťovanie k otázke stavu konania na Okresnom súde Košice I, sp. zn. , zo správy Okresného súdu Košice 1 zo dňa 20.06.2014 zistil, že vo veci sa stále koná a predmetný súd uznesením zo dňa 25.03.2014 pripustil zmenu petitu tak, aby sa na predmetnom pozemku zriadil bezodplatné časovo neobmedzené vecné bremeno práva prechodu prejazdu, prejazdu a užívania pozemku č. XXXX/X, o výmere 2357 m2, k. ú. Ťahanovce. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.04.2015 súd zistil, že predmetné konanie stále prebieha.

Z výsluchu svedka G.. P. W., predtým osobitného správcu konkurznej podstaty právneho predchodcu navrhovateľa, t. j Košický magnezit, š.p., súd zistil, že svedok sa podieľal na súpise majetku uvedeného štátneho podniku a na jeho inventarizácii, keď v rámci súpisu majetku v období prvej polovice roku 1997 zistil, že do majetku právneho predchodcu navrhovateľa patrí aj pozemok v k. ú. Ťahanovce, na tomto pozemku vo vlastníctve štátneho podniku bola postavená legálna stavba (nehnuteľnosť). Spomenul si, že v rámci prebiehajúceho konkurzu ešte pôvodného odporcu v tomto konaní - Výskumný ústav hutníckej keramiky, vyzývali, že v rámci likvidácie majetku speňažovaním majú možnosť nadobudnúť pozemok pod stavbou v ich vlastníctve na základe kúpy. Išlo o väčší pozemok, teda nielen o plochu pod budovou, na pozemku boli okrem toho nejaké garáže, resp. plechové sklady, ktoré neboli zakreslené na geometrickom pláne. Svedok si spomínal na to, že situácia s začala riešiť až od roku 1997, o predchádzajúcich dohodách (písomných či ústnych) nemal žiadnu vedomosť.

Súd v prvom rade doplnil dokazovanie k otázke bližšej špecifikácie uplatňovaného nároku, keď vychádzajúc z vyjadrenia navrhovateľa, doručeného súdu dňa 06.09.2010, si navrhovateľ uplatňuje nájomné za predmetné obdobie vypočítané vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 319-1/1998 zo dňa 27.09.1998, vypracovaný znalcom Ing. P. Q., CSc., ktorý je obsahom súdneho spisu, keď takto vypočítaná výška nájomného zodpovedá obvyklému nájomnému v danom mieste a čase.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa, doručeného súdu 18.11.2014, vyplýva, že navrhovateľ berie svoj návrh v časti sumy 18,83 Eur späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť a žiada súd, aby rozhodol tak, že odporcu zaviaže zaplatiť mu sumu 13.581,19 Eur so 17% ročným úrokom z omeškania od 21.05.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania. Výšku svojho nároku stanovil ako nájomné za predmetné obdobie vypočítané vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 319-1/1998 zo dňa 27.09.1998, vypracovaný znalcom Ing. P. Q., CSc. (1.363.824,- Sk x 10% = 136.382,40 Sk/rok x 3 = 409.147,20 Sk = 13.581,19 Eur), čo predstavuje sumu 39,60 Sk za 1 m2 ročne, keď takto vypočítaná výška nájomného zodpovedá obvyklému trhovému nájomnému, ba je dokonca nižšia, čo navrhovateľ preukazuje vyjadreniami realitných kancelárií K.M. TRADEW s.r.o. a F.O.K. REAL, sídliacich v meste Košice.

Právne svoj nárok odôvodňuje titulom bezdôvodného obohatenia, keď výzvou zo dňa 07.05.1999 bol právny predchodca odporcu okrem iného vyzvaný iné uzavretie nájomnej zmluvy kniha užívanému pozemku, a teda medzi právnym predchodcom odporcu a právnym predchodcom navrhovateľa nebola uzavretá nájomná zmluva, z čoho vyplýva, že pozemok bol právnym predchodcom odporcu užívaný bez právneho titulu. Z uvedených skutočností vyvodzuje navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie majetkového prospechu, ktorý bol odporcom získaný plnením bezprávneho dôvodu. Argumentáciu odporcu, ktorý poukazuje na Dohodu o užívaní časti pozemku zo dňa 27.08.1985, uzavretú medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, považuje za nedôvodnú, keď uvedená zmluva je od začiatku neplatná z dôvodu jej neurčitosti a absencie náležitostí hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku požadované v zmysle ustanovenia § 347 Hospodárskeho zákonníka a nemá ani náležitosti hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku požadované podľa ustanovenia § 348 Hospodárskeho zákonníka. Za ďalší dôvod neplatnosti považuje tú skutočnosť, že dohoda bola uzavretá v mene organizačných útvarov, ktoré v rozhodnom období nemali právnu subjektivitu a v konaní nebola preukázaná existencia schválenia zmluvy nadriadeným orgánom (§ 347 ods. 6 Hospodárskeho zákonníka). Podľa navrhovateľa tieto dôvody neplatnosti uvedenej dohody u odporcu alternatívne zakladajú vznik bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu. Zo svedeckej výpovede osobitného konkurzného správcu bývalého š. p. Košický magnezit Ing. P. W. bolo preukázané faktické užívanie sporného pozemku právnym predchodcom odporcu, navrhovateľ v tejto súvislosti zdôraznil, že odporca ani jeho právny predchodca v konaní nikdy toto užívanie nepopierali.

Z písomného vyjadrenia odporcu doručeného súdu 12.05.2015 vyplýva právny názor odporcu, podľa ktorého navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dôvodnosť nároku čo do jeho základu, t. j., že došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa, pretože nepreukázal existenciu riadneho a platného právneho titulu, na základe ktorého užíval predmetné pozemky s poukazom na bezodplatnú dohodu o užívaní časti pozemku v areáli SZM závod Košice - Ťahanovce zo dňa 27.08.1985, keď neplatnosť tejto dohody dosiaľ právoplatne nevyslovil žiadny súd. Rovnako nepreukázal dôvodnosť nároku ani čo do jeho výšky, keď nie je zrejmé, z čoho vyvodil navrhovateľ výšku žalobného nároku. Z opatrnosti znovu vzniesol námietku premlčania

žalovaného nároku podľa ustanovenia , keď nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy za obdobie od 04.05.1996 do 06.05.1999 je podľa neho premlčaný, keď žaloba bola podaná až 18.01.2000 a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V tejto súvislosti je odporca presvedčený, že i prípadné príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, je navrhovateľ oprávnený od odporcu žiadať v zmysle ustanovenia až po márnom uplynutí lehoty na plnenie (1. dňa potom, ako navrhovateľ požiadal odporcu o plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorá začala plynúť od doručenia žaloby odporcovi (18.07.2001).

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

Podľa ustanovenia , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných dohody alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (ods. 2).

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil (ods. 3).

Podľa ustanovenia , ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na účastníkovi, ktorý je v právnom postavení navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

Z listu spoločnosti Košický Magnezit, štátny podnik v likvidácií, Košice adresovaného Výskumný ústav hutnej keramiky, š.p. zo dňa 25.09.1998 má súd za preukázané oznámenie Ing. P. W., osobitným správcom pre odbor ekonomika - majetok Výskumnému ústavu Hutnej keramiky štátny podnik, že z dôvodu vlastníctva budovy na parcele č. XXXX/X o výmere 3444 m2, ktorá sa nachádza v majetku úpadcu adresátom, považuje za potrebné oznámiť zaradenie parcely do predaja. Z listu Výskumného ústavu hutníckej keramiky, š.p. zo dňa 05.10.1998 má súd za preukázané, že tento oznámil Košickému Magnezitu, š.p. v likvidácií, že nemá záujem o kúpu parcely č. XXXX/X, s rozlohou 3444 m2 v katastrálnom území Košice - Ťahanovce, okres Košice I. Z listu U.. W. F. ako právnej zástupkyne spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 07.05.1999, má súd za preukázané, že bolo Výskumnému ústavu Hutníckej keramiky, š.p., oznámené, že užíva pozemky patriace do vlastníctva spoločnosti Košický Magnezit, š.p. Košice v likvidácií a bol vyzvaný na zaplatenie nájomného zaplatil vo výške 409.714,20 Sk. Z listu Výskumného ústavu Hutníckej keramiky, š.p. zo dňa 04.06.1999 má súd za preukázané oznámenie JUDr. W. F. potvrdenie doručenia výzvy na zaplatenie sumy 409.714,20 Sk ako nájomného za tri roky s tým, že poloprevádzková hala je postavená na parcele XXXX/X, ide o legálnu stavbu s prideleným orientačným ako aj súpisným číslom. Z listu JUDr. W. F. ako právneho zástupcu spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 12.06.1999, má súd za preukázané, že táto tvrdila vlastnícke právo spoločnosti Košický magnezit, š.p. k predmetným pozemkom a oznámila budúce domáhanie sa zaplatenia nájomného a uzavretia nájomnej zmluvy.

Súd konštatuje, že z Rámcovej zmluvy a ani z jednotlivých zmlúv, ktorými bola speňažovaná konkurzná podstata, nie je preukázaná dostatočná identifikácia žalovanej pohľadávky, keď príloha tejto zmluvy so špecifikáciu pohľadávok nebola súdu predložená. Nedostatočné skutkové vymedzenie obdobia užívania predmetného pozemku, za ktoré navrhovateľ požaduje peňažné plnenie, uvedené v samotnej výzve na zaplatenie odplaty za užívanie predmetného pozemku, podľa názoru súdu spôsobilo, že táto výzva nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona ( ), keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až po výzve, prípadný záväzok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenie by tak nebol splatný. Košický magnezit, š.p. v likv. navyše vo svojej výzve zo dňa 07.05.1990 žiadal od Výskumného ústavu hutnej keramiky š.p. zaplatenie nájomného, čo je obdobne samostatný dôvod jej neurčitosti, a to aj vzhľadom na následné konanie domnelých účastníkov právneho vzťahu, keď nie je uvedené, o ktorú nájomnú zmluvu ide.

Podľa ustanovenia , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval námietku premlčania, opakovane vznesenú odporcom v tomto konaní, za dôvodnú. Súd vyhodnotil list JUDr. W. F. ako právnej zástupkyne spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 07.05.1999, ktorým bolo Výskumnému ústavu Hutníckej keramiky, š.p., oznámené, že užíva pozemky patriace do vlastníctva spoločnosti Košický Magnezit, š.p. Košice v likvidácií a bol vyzvaný na zaplatenie nájomného vo výške 409.714,20 Sk za tri roky spätne ako výzvu, ktorá vzhľadom na svoju neurčitosť nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona. Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľ požiadal. Z obsahu výzvy nie je zrejmé, akým spôsobom je vypočítaná uplatňovaná suma, za aké obdobie a za užívanie ktorých konkrétnych pozemkov si ju navrhovateľ uplatňuje, z akého právneho titulu o jej zaplatenie žiada, a preto sa právny predchodca odporcu Výskumný ústav hutníckej keramiky, š. p., o uplatňovanom nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia relevantne (právne dostačujúcim spôsobom, spôsobilým privodiť splatnosť pohľadávky) dozvedel až doručením návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia súdom dňa 18.07.2001 (č.l. 33), t. j. po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty od konca obdobia vyšpecifikovaného navrhovateľom dátumovo až v konaní pred súdom (04.05.1996 - 06.05.1999).

Z uvedeného dôvodu súd konanie v časti istiny v sume 18,83 Eur vychádzajúc zo späťvzatia navrhovateľa zastavil ( ) a v zostávajúcej časti vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania vznesenú odporcom návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava III do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v až f/ .